Kristina Böhmer
Pred vojnou Ukrajina produkovala dosť potravín na nakŕmenie 400 miliónov ľudí ročne. Bola jedným z najväčších svetových vývozcov slnečnice, kukurice, pšenice a jačmeňa. Vyvážala 52 percent svetového exportu slnečnicového oleja, najviac na svete.
Lenže potom Rusko rozpútalo totálnu vojnu a Ukrajina zrazu nemala kadiaľ obilie bezpečne vyvážať, ale nemala ani priestor na jeho poriadne skladovanie. Rusi zablokovali Čierne more, v dôsledku čoho v prístavoch čakalo na export 20 miliónov ton obilia a kukurice.
Nedostatok okamžite pocítili mnohé krajiny, najmä dovtedajší najväčší príjemcovia ukrajinského obilia, ako Egypt alebo Líbya, ktoré prišli o dve tretiny svojich dodávok. Iné krajiny pocítili nárast cien.
Slovami šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, Rusko používalo „hlad a obilie, aby získalo moc“.
Situácia sa stabilizovala, keď Moskva a Kyjiv podpísali v júli dohodu a obilninám sa otvorila cesta. Svetové ceny vtedy podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN klesli o 20 percent.
Lenže dohoda v pondelok vypršala a Putin oznámil, že Rusko ju nepredĺži. Von der Leyenová to tentoraz na Twitteri nazvala „cynickým krokom“. Čaká nás ďalšia potravinová kríza?
Prečo Rusko dohodu nepredĺži?
Moskva v pondelok informovala OSN, Turecko a Ukrajinu, že zmluvu nepredĺži. Na druhý deň už Rusko zaútočilo na ukrajinské prístavy, pričom vlnu raketových útokov nazvalo „masovými odvetnými útokmi“ za zničený Krymský most.
In case someone doubts that russia has no interest in the grain deal at all, last night terrorists tried to attack grain deal seaport city Odesa w 21 drones and 6 missiles. The debris damaged port infrastructure and private property. The only real grain deal is arms for Ukraine pic.twitter.com/itjlKBhF4h
— Olena Halushka (@OlenaHalushka) July 18, 2023
Prečo vlastne Moskva nepredĺži obilnú dohodu? Tvrdí, že Západ nedodržiaval svoju časť dohody. Tou bolo, že Rusko bude môcť vyvážať svoje potraviny a hnojivá. V exporte Moskve vraj bránili sankcie, ktoré na ňu uvalil Západ za vedenie vojny proti susednej krajine.
Západ neuvalil sankcie na ruské poľnohospodárske produkty. Rusko však tvrdí, že v obchodovaní mu bránia iné sankcie, pretože tie odradili prepravné spoločnosti, medzinárodné banky a poisťovne od obchodovania s jeho výrobcami. Moskva žiada, aby bola ruská štátna poľnohospodárska banka Rosselchozbank opätovne pripojená do medzinárodného systému SWIFT.
„Dobrovoľne sme predĺžili túto kvázi dohodu veľakrát. Veľakrát. Ale čo je veľa, to je veľa,“ povedal Putin v televíznom rozhovore minulý štvrtok. Putin dodal, že keď Západ začne zmluvu dodržiavať, tak ju predĺži. Ruská agentúra TASS však vydala správu, v ktorej tvrdí, že rozhodnutie je definitívne.
Minister zahraničia Sergej Lavrov obvinil Západ z „otvorenej sabotáže“ a zo „sebeckého“ uprednostňovania komerčných záujmov dohody pred humanitárnymi cieľmi.
Západ nesúhlasí
Generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi je vraj ľúto, že sa Moskva takto rozhodla, pretože za tento krok zaplatia stovky miliónov ľudí, ktorí budú hladovať. Neprijal ani výhovorku Ruska o tom, že ich trh sa prepadol. „Ruský obchod s obilím dosiahol vysoké objemy exportu a trhy s hnojivami sa stabilizujú, pričom ruský export sa blíži k úplnému zotaveniu, ako uviedol Ruský zväz vývozcov obilia a Ruské združenie výrobcov hnojív,“ povedal Guterres.
Západ nechce ruskú banku Rosselchozbank opätovne pripojiť na systém SWIFT, ale Guterres Moskve navrhol, aby založila dcérsku spoločnosť banky. To Kremeľ odmietol, rovnako ako druhý návrh, aby platby za potraviny a hnojivá spravovali cez americkú banku JPMorgan Chase alebo Africkú export-import banku.
Guterres vraj bol „hlboko sklamaný, že oba moje návrhy zostali nepovšimnuté“.
„Dnešné rozhodnutie Ruskej federácie zasiahne ľudí v núdzi všade. Nezastaví to však naše úsilie o uľahčenie neobmedzeného prístupu na svetové trhy pre potravinárske výrobky a hnojivá z Ukrajiny a Ruskej federácie,“ dodal Guterres.
S Guterresom sa už rozprával aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, ktorý na Twitter napísal, že diskutovali o „ďalšom ruskom pokuse spraviť zbraň z hladu a destabilizovať svetový trh s potravinami“.
„Teroristický štát ohrozil životy 400 miliónov ľudí v rôznych krajinách, ktoré sú závislé od exportu ukrajinských potravín. Najkritickejšia situácia je v afrických a ázijských krajinách, napríklad v Somálsku, Etiópii, Južnom Sudáne, Jemene,“ písal Zelenskyj s tým, že „čiernomorská obilná dohoda musí byť zachovaná“. S Guterresom sa vraj dohodli, že budú spoločne pracovať na tom, aby obnovili potravinovú istotu a dovoz potravín cez Čierne more.
Čo na to Ukrajina?
Zelenskyj dodal, že Ukrajina bude naďalej vyvážať obilie, pretože dohoda pozostáva z dvoch častí, pričom jednu podpísala Moskva a jednu Kyjiv. „Nebojíme sa,“ povedal s tým, že Ukrajina od svojej časti dohody neodstúpi. „Kontaktovali nás spoločnosti, ktoré vlastnia lode a sú ochotné pokračovať vo vývoze obilia, ak ich Ukrajina pustí dnu a Turecko ich nechá prejsť.“
Dohodnutá trasa viedla cez turecké vody a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ju vlani pomohol vyrokovať. V Čiernom mori sa vytvoril koridor dlhý 310 námorných míľ a široký tri námorné míle, ktorým Ukrajina mohla vyvážať obilie zo svojich prístavov v Odese, Čornomorsku a Pivdennom. Podľa dohody pritom Rusko mohlo v Bosporskom prielive kontrolovať, či na lodiach nie sú zbrane.
Zelenského poradca Mychajlo Podoľak dodal, že by sa mohli vytvoriť medzinárodné ozbrojené hliadky, ktoré by sprevádzali lode prepravujúce obilie z Ukrajiny a zaisťovali ich bezpečnosť, ale nie je si istý, koľko krajín by bolo ochotných sa na tom podieľať.
Ukrajina vytvára fond s 500 miliónmi dolárov, ktorý bude slúžiť na pokrytie nákladov a škôd v prípade, že Rusko na lode zaútočí. Podľa prezidenta Ukrajinskej obilnej asociácie Nikolaja Gorbačova to bude niečo „ako štátne poistenie“. Na konferencii Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN v Ríme minulý týždeň povedal, že Európskej komisii navrhol, aby kompenzácie platila, pričom Ukrajina to neskôr vráti.
Sú iné trasy a možnosti?
Gorbačov BBC povedal, že s kolegami identifikovali alternatívne spôsoby exportu obilia vrátane trasy cez Dunaj. Pred vojnou sa tadiaľ prepravovalo pár stoviek tisíc ton mesačne, pričom za uplynulý rok sa to zvýšilo na dva milióny. Podľa Ukrajinskej obilnej asociácie by sa to dalo ešte zdvojnásobiť. Bude to však menej efektívne, znížilo by to objem exportovaného obilia a zvýšilo ceny prepravy
Európska únia zvažuje aj možnosť, že by sa obilie prevážalo najprv do Poľska, kde by sa zásoby nalodili a prepravovali cez Baltské more. Asi desať percent obilia sa od začiatku vojny už preváža týmto spôsobom, ale je to logisticky náročné, pretože Ukrajina má inú šírku koľajníc a každý náklad sa musí na hraniciach prekladať do poľských vlakov.
Ďalšou možnosťou je preprava do rumunského prístavu Konstanca.
Možnosť dopravy cez Rumunsko nie je podľa Gorbačova ani podľa Cezara Gheorgheho z rumunskej agentúry AGRIColumn priechodná. Prístav Konstanca dokáže spracovať maximálne 25 miliónov metrických ton obilia a olejnatých semien ročne, pričom aj to je možné len v prípade, ak bude logistika perfektná a počasie tiež.
Jednou z možností je aj to, že niekto Putina prinúti zmeniť názor. Erdogan sa tvári, že sa o to pokúsi. Tvrdí, že Putin „chce v dohode pokračovať“ a že to s ním prediskutuje budúci mesiac, keď sa majú stretnúť osobne. Veľvyslanec Ukrajiny v Turecku Vasyl Bodnar však pre Politico povedal, že to je len zbožné želanie. „Turecko nikdy nepôjde do otvorenej konfrontácie s Ruskom,“ dodal.
Kam ukrajinské obilie smerovalo?
Západ zvažuje, či by na Putina nemohla zatlačiť Čína. Práve Čína bola totiž veľkým odberateľom ukrajinského obilia.
Od podpísania dohody Ukrajina vyviezla takmer 33 miliónov metrických ton obilia, pričom väčšinu tvorila kukurica a pšenica. Takmer 44 percent z toho išlo vysokopríjmovým krajinám. Najviac sa exportovalo do Číny. Ďalšími najväčšími príjemcami boli Španielsko, Turecko, Taliansko, Holandsko a Egypt.
Rusko Západu vytklo, že sa obilie nedostalo do najchudobnejších krajín. Podľa OSN viac ako 725-tisíc ton išlo do krajín postihnutých vojnami alebo klimatickou krízou, ako Etiópia, Jemen a Afganistan.
Šéfka Svetovej obchodnej organizácie Ngozi Okonjo-Iweala na Twitter napísala, že obchod s potravinami a hnojivami v Čiernom mori je „zásadný pre stabilitu svetových cien potravín“. Najviac zasiahnutí podľa nej budú „chudobní ľudia a chudobné krajiny“, preto dúfa, že Moskva svoje rozhodnutie ešte prehodnotí.
Pšenica už na svetových trhoch začala dražieť v reakcii na zastavenie dohody zo strany Ruska. Jej cena na komoditnej burze v Chicagu krátko pred 15.00 h vykazovala rast o takmer 3 % na 6,8 dolára za bušel (27,2 kg). Podľa analytika StoneX Matta Ammermanna je však rast cien pšenice relatívne obmedzený.
Trh neočakáva takú krízu, aká vypukla po rozpútaní vojny, pretože tentokrát predpokladal, že Rusko dohodu nepredĺži.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
