Denník N

K dabingu prešiel od „čiernych barónov“

Foto - slovenskafilatelia.sk
Foto – slovenskafilatelia.sk

Meno režiséra Svätopluka Šablatúru, ktorý zakladal slovenský dabing, poznajú z titulkov celé generácie. V Slovenskej televízii pôsobil viac ako 40 rokov, postaral sa aj o slovenské znenie legendárneho Winnetoua.

V roku 1951 ho mali čakať promócie na pražskej Karlovej univerzite. Študoval naraz dve vysoké školy – aby potešil pragmatického otca, právo. Jeho samého však tešilo o niečo viac tvorivé štúdium kamery na FAMU.

Už ako chlapec mal totiž veľkú fantáziu, miloval príbehy a najmä rozprávky. Namiesto slávnostného ukončenia štúdia však skončil v bani Dukla v Ostravsku. Vo vojenských  táboroch nútených prác, medzi takzvanými „čiernymi barónmi“.

Vstupenka k „čiernym barónom“

Nálepku nespoľahlivého získal kvôli otcovi – živnostníkovi. Ten vyrábal výbornu skalickú frankovku a mal malú cukráreň, chýrnu nielen v ich rodnej Skalici, ale aj okolí. A tak sa stal tŕňom v oku komunistickému režimu.

„Po Víťaznom februári prišiel človek, ktorý bol za Slovenského štátu funkcionárom Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Po februári zasa prehodil kabát a bol verný komunista. Oznámil, že toto je znárodnenie,“ spomínal.

Rodine neskôr vyvlastnili dom, o niečo neskôr aj vinohrad. Jeho otca komunisti vyšetrovali a zavreli – najskôr za sabotáž a neskôr ešte druhýkrát, trest si odsedel na Pankráci. Čoskoro zomrel na rakovinu pľúc.

DSC02665 (4)

Svätopluk si odkrútil vojenčinu s čiernymi výložkami s krompáčom v bani. Prepustili ho však o niečo skôr, keď ťažko ochorel. Tri roky sa liečil.

Na školu mohol zabudnúť, no nezabudol na svoju starú lásku k príbehom, najmä tým filmovým. 

Poslouchej, Šablouši

Televízia hľadala v lete brigádnikov na výpomoc. Po počiatočných peripetiách sa mu podarilo dostať do Slovenskej televízie na pomocné práce pri filme.

 Svätopluk Šablatúra
  • narodil sa 7. septembra 1929 v Skalici
  • ako dabingový režisér v Slovenskej televízii pôsobil od roku 1957 do roku 2000
  • v roku 1957 založil na Kolibe 1. dabingové štúdio
  • režijne debutoval dabingom ruskej animovanej rozprávky Miško Darebák
  • ako pomocný režisér pracoval aj v slovenskom filme
  • už v detstve sa zaujímal aj o známky, dlhé roky pôsobil ako predseda komisie znalcov v Zväze slovenských filatelistov
  • bol členom Konfederácie politických väzňov
  • zomrel 16. januára 2016

V roku 1953 tu natáčal film Rodná zem český režisér Josef Mak, ktorému šikovný mladík padol do oka a zobral si ho za asistenta réžie. „Bol to príjemný človek, zoznámil ma so stovkami ľudí z krátkeho a hraného filmu,“ spomínal.

Zoznámil ho aj s českým dabingom. „Poslouchej, Ty Šablouši, na Slovensku nemáte dabing, proč musejí děti poslouchat češtinu, když vy máte slovenčinu,“ povedal mu raz pri večeri český režisér a inšpiroval ho. Svätopluka lákal najskôr najmä dabing rozprávok pre deti.

Vdýchol život aj rozprávkam

„Vtedy tam bol riaditeľ Jašo, tak som išiel za ním, celé som mu to predniesol. Hovorí: Tak skúste urobiť na ukážku jeden film, ja vám potom poviem, či áno alebo nie. Dva mesiace to trvalo. A on povedal – to vám vyšlo,“ spomínal na svoje začiatky.

V roku 1957 založil prvé dabingové štúdio na Kolibe a začal tak písať príbeh, ako v slovenčine prehovorili svetové filmové hviezdy. Napriek neskorším problémom ešte počas normalizácie sa réžii slovenského dabingu venoval dohromady 40 rokov, podpísaný je pod stovkami filmov i rozprávok – Winnetou: Posledný výstrel, Dumbo, Kniha džunglí, Poklad Inkov či Aladinova čarovná lampa.

O dabingovom kumšte napísal neskôr na naliehanie svojich filmárskych kolegov knihu Umenie dabovať, neskôr aj zborník Svet dabingu. Ako rád spomínal, najviac ho tešilo, keď vdýchli život filmovým rozprávkam, aj preňho samého to bol návrat do detstva.

Stal sa hlasom

Publikoval však aj dve knihy o falšovaní známok. Neskôr sa stal totiž popri filmárskej práci aj uznávaným súdnym znalcom – filatelistom. Nakoniec sa tak venoval aj právu, od ktorého ho kedysi odstavili ku krompáču.

Po roku 1989 bol aj on jedným z tých, ktorí hovorili aj za obete minulého režimu. V rehabilitačných komisiách pomáhal ako právnik naprávať krivdy.

Bol členom Konfederácie politických väzňov, ktorú neskôr viedol jeho dobrý, o tri mesiace starší kamarát z detstva a spolužiak Anton Srholec. V Bratislave, kde obaja neskôr žili, sa ako dlhoroční výborní priatelia roky stretávali.

Odišiel len krátko po ňom. Svätopluk Šablatúra zomrel v sobotu 16. januára 2016 vo veku 86 rokov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie