Hlas z čiernobielej televízie

Pozdravujem vás zo slnkom zaliateho Bilbaa. Túto správu som objavil medzi tweetmi a spočiatku som jej veľmi nerozumel. Keď som však listoval ďalej, zistil som, že zomrel Karol Polák a toto sú svojrázne reakcie na jeho skon. Moji známi a kolegovia v Česku potom posielali jednu trefnú poznámku za druhou. Samozrejme, bez komentára, pretože hlášky Karola Poláka už ďalší komentár nepotrebujú. Reakcia medzi slovenskými kolegami bola napodiv podstatne vlažnejšia. Ako by mal slávny športový komentátor viac fanúšikov v Česku než na Slovensku.

S Karolom Polákom som sa stretol na dlhý rozhovor pred šiestimi rokmi v bratislavskom hoteli Bôrik. Býval neďaleko, dorazil v skvelej nálade a ešte pred obedom si objednal dve deci vína. Mal vtedy sedemdesiatpäť a pokojne som mu mohol odovzdať mikrofón, v takej bol forme. V tom čase ho už viac než dve desaťročia nebolo počuť zo žiadnej českej televízie, napriek tomu bol naďalej veľmi populárny. Po istom zaváhaní aj pripustil, že ho v Česku tak nejako viac berú.

Spomenul som si na to, keď som čítal slovenské komentáre, ktoré rozhodne neboli také oslavné ako tie české. Doma nie je nikto prorokom. Schytal to za svoje rozhádzané rodinné vzťahy, za záznam v zoznamoch komunistickej Štátnej bezpečnosti a hlavne za to, že chválil minulý režim. Večer som si prehral náš dlhý rozhovor, kde o socializme hovoril. “Vždy som komentoval súboj dvoch tímov, objektívne som ich hodnotil, kapitalizmus a socializmus je zatiaľ na remízu, možno prehráva o gól.” Za túto vetu by som mu ani ja desať bodov nedal.

Mám však tendenciu sympatickým ľuďom odpúšťať chyby, ktoré by som iným rozhodne neodpustil. A zrejme v tom je aj trochu tej nostalgie a tiež profesionálnej závisti. Ktorý rozhlasový alebo televízny reportér by nechcel mať taký hlas a zmysel pre výstižnú skratku, ako mal Karol Polák. Mimochodom, jeho hlas sa ozýval ešte z čiernobielych televízorov, tak dávno komentoval svoje prvé krasokorčuliarske šampionáty.

Niekto o Karolovi Polákovi napísal, že bol normalizačný komentátor. Zrejme nebol žiadny hrdina, ale rozumel svojej práci a dotiahol ju k dokonalosti. Dotiahol by ju k dokonalosti aj v kapitalizme, a keby v ňom prežil svoje najlepšie profesionálne roky, možno by uspel ešte viac. A nemal by dôvod chváliť socializmus. Keď odišiel zo Slovenskej televízie a začal sa živiť súkromným biznisom, bol už takmer v dôchodkovom veku. Kde iní končia, on začínal. Je mi však vlastne jedno, čo sa o ňom hovorí. Nenudil, a jeho hlas si na rozdiel od iných bezpečne pamätám.