Denník N

Erik Baláž: Strach z medveďov je inštinktívny a populisti to využívajú. Strieľanie nie je riešenie

Vrcholce límb v Kôprovej doline lámu medvede, keď oberajú limbové semiačka zo šišiek. Foto – Arolla Film
Vrcholce límb v Kôprovej doline lámu medvede, keď oberajú limbové semiačka zo šišiek. Foto – Arolla Film

Hladný medveď automaticky neznamená útok na človeka. Medveď u nás nikdy nezjedol človeka. Neútočí od hladu, ale zo strachu. Erik Baláž vysvetľuje, ako sa správať pri stretnutí s medveďom a čo je rizikové správanie.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Ekológ, aktivista a filmár Erik Baláž študoval medvede na vysokej škole a v lesoch sa s nimi stretol už stovky ráz. Nakrúca o nich dokumentárne filmy, šíri osvetu.

Teraz vyzýva ľudí, aby nevolili strany, ktoré strašia medveďmi. „Strach je zlý radca. A tí, ktorí sa snažia šíriť paniku z medveďov, aby potom mohli povedať, že oni nás pred nimi ochránia, sú populisti. Snažia sa nás zmanipulovať, aby získali naše hlasy,“ hovorí. Zároveň upozorňuje, že jednoduché riešenia nefungujú.

Radí, ako sa správať pri stretnutí s medveďom, a vysvetľuje, čo všetko musíme zmeniť. „Štát by mal robiť oveľa viac, najmä v prevencii a komunikácii,“ vraví.

Nakrútili ste filmy o divočine, dá sa povedať, že časť života ste tam aj prežili. Vedeli by ste spočítať, koľkokrát ste sa stretli s medveďom?

Tých stretnutí sú stovky, päťsto, možno osemsto, neviem. Dávno som to prestal počítať.

Erik Baláž. Foto N – Andrej Bán

S medveďom som sa nestretol, len som dva videl nejakých sto, možno dvesto metrov odo mňa. Aký má človek pocit, keď sa stretne s medveďom?

Ja úplne normálny. Je to pre mňa niečo také, ako keď v lese stretnem jeleňa. Nemám z medveďov žiadnu paniku, väčšinou ich pozorujem na veľkú vzdialenosť a zvyčajne ich vidím skôr než ony mňa. Snažím sa, aby ma nezacítili.

Toto je profesionálny prístup a pohľad, ale čo majú robiť ľudia, keď už medveďa stretnú?

Veľmi závisí od situácie. V prvom rade netreba robiť žiadnu paniku, lebo riziko je minimálne. Keď pôjdu do lesa, reálnejšie môže byť, že sa pošmyknú, spadnú a zabijú sa. Napadnutie medveďom je oveľa menej pravdepodobné. Nepanikáril by som, lebo medvede vo väčšine prípadov utečú.

Čo však majú robiť? Predpokladám, že váš pocit zo stretnutia s medveďom je podstatne iný ako ich.

Napríklad keď idem po turistickom chodníku a medveď je niekde na svahu vo väčšej vzdialenosti, nechám ho tak a môžem ho pozorovať. Netreba utekať ani kričať.

Keď ide po chodníčku v lese – po turistickom nepôjde, lebo vie, že tam chodia ľudia –, po ktorom kráčam, môžem cúvnuť tam, odkiaľ som prišiel. Keď medveď zacíti vaše stopy, utečie.

Keby bolo stretnutie úplne nablízko

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Medvede

Ochrana prírody

Slovensko

Teraz najčítanejšie