Denník N

Organizátorka Pride festivalu: Chceme sa vyhnúť zbytočnému zaťahovaniu do predvolebnej kampane

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Bratislavský Pride sa koná štvrtú júlovú sobotu, no organizačný tím začal s prípravami trinásteho ročníka prakticky už po jesennom teroristickom útoku pred Teplárňou. „Snažíme sa vytvoriť najkrajší a najfarebnejší deň v roku, aj keď z legislatívneho hľadiska tu máme pre páry rovnakého pohlavia a dúhové rodiny stále nulu,” hovorí Jana Mičeková, predsedníčka rady občianskeho združenia Dúhový PRIDE Bratislava.

Podujatie by preto charakterizovala ako festival, ktorý upozorňuje na nerovnosť v spoločnosti. Keďže v septembri budú predčasné voľby, na pódiu tentoraz nedostane priestor nikto z kandidujúcich političiek a politikov.

Viditeľnejší budú práve LGBTI+ ľudia, pričom bratislavský Pride prvýkrát prezentujú aj štyri oficiálne tváre – transrodová aktivistka Charlotte Srnčík, Radka Trokšiarová, ktorá prežila útok pred Teplárňou, a hudobníci Vojtik a ERØ.

„Aj týmto spôsobom sme chceli demonštrovať, že LGBTI+ ľudia existujú, žijú vedľa nás, majú svoje rodiny, zamestnania či umelecké nadania. Sú rovnako dôležitou súčasťou Slovenskej republiky a slovenského národa. To, že si istá skupina ľudí privlastňuje slovenskú vlajku a operuje s ňou ako s niečím svojím, považujem za absolútnu opovážlivosť,” dodáva Mičeková.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • prečo podporuje LGBTI+ ľudí a spoluorganizuje Pride;
  • prečo sa jej návrh s fiduciárnymi vyhláseniami zdal ponižujúci;
  • ako vznikol nápad vytvoriť nezničiteľnú dúhovú vlajku;
  • kedy pocítila náznaky vyhorenia;
  • v čom sa zlepšil prístup polície.

Pred rozhovorom ste mi písali, že ste vyčerpaná.

Som veľmi vyčerpaná. Dokonca musím povedať, že mám náznaky vyhorenia a teraz ich pociťujem viac ako kedykoľvek predtým.

Kedy ste si začali uvedomovať tieto náznaky?

Po októbrovom teroristickom útoku pred Teplárňou. Najskôr v spoločnosti rezonoval, no potom akoby celá téma išla dostratena. Prešlo už viac ako pol roka od jesenných udalostí, no žiadne zásadné zmeny sa neudiali. Skôr vnímam stále rovnaké kopanie do našej komunity, ktorá sa teraz využíva aj na politické účely a kampane, a to v mnohých prípadoch tým najhorším a najspodnejším spôsobom.

Tento prístup ma vyčerpáva. Rozumiem frustrácii niekoľkých aktivistov vo svojom okolí, ktorí sa preto vzdali. Načrela som do počiatočných fáz vyhorenia, pocítila som dno svojich energetických síl. Viem, že si musím dať na seba pozor, aby som nedospela aj do psychického vyčerpania. Nastavujem si ciele tak, aby sa to po tomto Pride nestalo.

Foto N – Tomáš Hrivňák

Použili ste spojenie „naša komunita“, hoci ste heterosexuálka. Čo vás teda v súčasnosti motivuje Pride organizovať a takisto volať po zrovnoprávnení LGBTI+ ľudí?

Robím to pre svoje dieťa. Ešte má len päť rokov, no už teraz si

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Bratislava

LGBTI+

Rodičovstvo

Rozhovory

Útok na Zámockej

Vzťahy

Životy žien

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie