Každú minútu, čo som na cestách, môže prísť na Kyjiv nejaký útok, povedal starosta hlavného mesta Ukrajiny Vitalij Kličko na spoločnej tlačovej konferencii v Bratislave s primátorom Matúšom Vallom. „Do Kyjiva nikdy neprišla frontová línia, ale bolo tu zničených viac ako 100 domov, 170 ľudí zahynulo, vrátane siedmich detí,“ pripomenul v Primaciálnom paláci.
Vitalij Kličko je na ceste po viacerých európskych mestách. Do Bratislavy ho pozval primátor Vallo v januári, keď spolu s ostatnými primátormi hlavných miest Vyšehradskej štvorky navštívili Kyjiv. „Veľa sme rozprávali o všetkom, aj o Pakte slobodných miest a ako zachovať európske hodnoty. Je veľmi dôležité stretávať sa a rozprávať a je veľmi dôležité, ako jeden druhému pomáhame,“ hovoril Kličko.
„Starosta Kličko je tu aj preto, aby sme nezabudli na to, že vo vedľajšom štáte umierajú ľudia. Musíme o Ukrajine hovoriť stále,“ povedal Vallo. Klička pozval do Bratislavy aj na budúcoročný samit Paktu slobodných miest. „S radosťou ťa privítame a dúfam, že budeme môcť osláviť víťazstvo Ukrajiny,“ vravel primátor.
Sľúbené autobusy sú ešte na Slovensku
Vallo prišiel v januári do Kyjiva s prísľubom dvadsiatich piatich dvanásťmetrových autobusov. Vozidlá sú stále na Slovensku, na Ukrajinu by sa však mali dostať v nasledujúcich týždňoch, povedal bratislavský primátor na tlačovej konferencii. Dôvodom je podľa neho komplikovaný administratívny proces.
„Aj na našej strane, kde sme museli schváliť odpis majetku, aj na kyjivskej strane, kde musia prebehnúť špecifikácie, aby presne vedeli, aké autobusy prídu. Tá administratíva trvá,“ vysvetľoval Denníku N primátor. Čas podľa primátora nie je veľký problém, pretože Kyjiv bude autobusy potrebovať bez ohľadu na to, či prídu teraz alebo o niekoľko týždňov.
Primátori hlavných miest V4 sa v januári v Kyjive rozprávali aj o povojnovej pomoci, ktorú môžu poskytnúť prostredníctvom Paktu slobodných miest. Ten vytvorili v roku 2020 a odvtedy sa rozrástol na 26 členov – vlani v septembri pribudli Kyjiv, Berlín, Riga, Vilnius, Brusel a Hamburg. Dlhodobú pomoc ukrajinským mestám chcú sprostredkovať cez jednoduchú internetovú platformu.
„Nie je to nový alebo inovatívny nápad, skôr jednoduchá internetová platforma, vďaka ktorej budeme vedieť čo najefektívnejšie a najadresnejšie pomôcť samosprávam. Ukrajinské mesto napíše, čo potrebuje, a darcovské mestá budú môcť priebežne sledovať, či niektoré z požiadaviek môžu naplniť, prípadne do systému zaevidujú, ako inak vedia pomôcť,“ priblížil v januári Vallo.
Návštevy bývajú rýchle a utajované
Kličko prišiel do Bratislavy na necelé tri hodiny. Návštevy ukrajinských verejných činiteľov v zahraničí sú v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine spravidla kratšie a oznámené len v krátkom predstihu.
„Oni tie návštevy plánujú krátko dopredu a témy určujú najmä oni, z logických dôvodov,“ vysvetlil pre Denník N Vallo v predvečer stretnutia.
Podľa primátora je dôležité pozývať na Slovensko predstaviteľov Ukrajiny, aby nám pripomínali, že naši východní susedia bojujú o prežitie. „Nechcem, aby sme si zvykli na to, že vojna u našich susedov je normálna vec. Máme podľa mňa pozývať predstaviteľov Ukrajiny aj ukrajinských samospráv,“ povedal.
Vallo považuje Klička za jedného z dôležitých symbolov ukrajinského odporu voči ruskej agresii. „Je veľmi dôležité, že takýto známy človek jasne povie z vlastnej skúsenosti, aké hrôzy sa dejú v Kyjive,“ zdôraznil.
„Našou úlohou je pomáhať a poskytnúť minimálny komfort pre každého Kyjivčana a Ukrajinca. Veľmi chcem zdôrazniť, že pre nás je veľmi dôležitá podpora našich družobných miest. Je nutná a potrebná. My bojujeme za každého z vás,“ vravel Kličko.
„Chcem nastokrát poďakovať Slovensku, slovenskému národu, Bratislavčanom a osobne Vallovi za tú pomoc, ktorú nám poskytujete a poskytnete,“ ďakoval starosta Kyjiva.

Nad Kyjivom stále lietajú rakety
Kyjiv bol v najväčšom ohrození na samom začiatku vojny. Ruské vojská útočiace z Bieloruska vtrhli 25. februára 2022 do Kyjivskej oblasti a intenzívne ostreľovali hlavné mesto. Bitka o hlavné mesto sa skončila 2. apríla 2022 stiahnutím ruských jednotiek. V tomto období bol ruskými vojakmi spáchaný aj masaker v Buči, v obci neďaleko Kyjiva, pri ktorom podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva zahynulo najmenej 73 ľudí, podľa ukrajinskej strany však až 458. Rusko akúkoľvek vinu dodnes odmieta.
Kyjiv a jeho obyvatelia naďalej čelia ostreľovaniu. Ukrajinská armáda uviedla, že zostrelila vo štvrtok 13. júla nad mestom 20 iránskych dronov a ich trosky zranili dvoch ľudí a zničili niekoľko domov, píše AP.
Až 17 z 21 ruských dronových a raketových útokov nahlásených na Ukrajine v máji tohto roka bolo namierených na Kyjiv, vyplýva z analýzy britskej spravodajskej stanice BBC.
Miestni predstavitelia tvrdia, že drony a rakety sa im darí zostreľovať, všetky materiálne škody sú spôsobené padajúcimi troskami. Ako však píše BBC, toto tvrdenie nebolo nezávisle overené.
Vojnový stav je pre bežného obyvateľa zreteľný najmä v noci, hovorí redaktor Denníka N Oliver Rehák, ktorý bol v Kyjive v máji.
„Miestni si už na poplachy zvykli a iba zaťahujú závesy na oknách, keby tlaková vlna pri súbojoch protivzdušnej obrany s ruskými dronmi vyrazila sklá,” vysvetľuje. Inak to tam podľa neho vyzerá ako v normálnom európskom meste. “Akurát pravidelne narážaš na skupinky vojakov alebo dobrovoľníkov zbierajúcich peniaze pre ukrajinskú armádu,” dodáva.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Matúš Zdút
































