Denník N

Odborníčka na zdravotníctvo Siete: Najlepšie zmeny doniesol Smer a Uhliarik

Lucia Copáková (34) sa narodila v Michalovciach. Od roku 2010 je primárkou Oddelenia lekárskej genetiky v Národnom onkologickom ústave, je klinická genetička. Je členkou SLS (Slovenskej lekárskej spoločnosti), SSLG (Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky), EHA (Európskej hematologickej asociácie) a Lysk (Lymfómovej skupiny Slovenska). Vyštudovala Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave a Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Lucia Copáková (34) sa narodila v Michalovciach. Od roku 2010 je primárkou Oddelenia lekárskej genetiky v Národnom onkologickom ústave, je klinická genetička. Je členkou SLS (Slovenskej lekárskej spoločnosti), SSLG (Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky), EHA (Európskej hematologickej asociácie) a Lysk (Lymfómovej skupiny Slovenska). Vyštudovala Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave a Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

O podnikaní Penty v zdravotníctve odpovedá skôr vyhýbavo, sestry by na vyššie platy podľa nej mali počkať, kým by sa v systéme našli peniaze.

Odborníčka na zdravotníctvo strany Sieť Lucia Copáková pracuje ako primárka Oddelenia lekárskej genetiky v Národnom onkologickom ústave a na kandidátke dostala 17. miesto.

Prečo vstupujete do politiky?

Je to moje osobné rozhodnutie. Vyplynulo z mojej skúsenosti ako pacienta a ako príbuzného pacienta. Vtedy som si uvedomila, že sú tam veľké nedostatky.

Ako ten vstup do politiky prebiehal?

Pramenilo to z rozhovorov s Andrejom Hrnčiarom, ktorý je môj veľmi dobrý známy. Keď sme sa bavili, čo potrebuje zdravotníctvo, ponúkol mi, či by som ho nechcela aktívne meniť a manažovať. V prvom momente som uvažovala skôr nie ako áno.

Odkedy ste členkou Siete?

Od jesene.

Koho ste volili v posledných voľbách?

Nevolila som. Bola som sklamaná.

A voľby predtým?

To by som si nechala pre seba.

Kedy vám Andrej Hrnčiar prvýkrát ponúkol, aby ste išli do politiky?

Presný termín vám nepoviem. Aktívnejšie sme sa o tom začali baviť pred pol rokom. Najprv som o tom neuvažovala, ale problémy mojej dcéry ma presvedčili a na konci roka som sa rozhodla vstúpiť do politiky.

Čo sa jej stalo?

Vyšetrenie, na ktoré sme čakali, sa mohlo oddialiť. A aj keď sa tak nestalo, uistilo ma to, že bežný pacient je na chvoste záujmu a štandardná starostlivosť nie je na takej úrovni, na akú by mal mať nárok podľa zdravotných odvodov. Dnes je obrovským problémom, že pacient čaká na akýkoľvek výkon – či je to vyšetrenie, alebo zákrok. Nemáme transparentný systém čakacích listín a nevieme si odkontrolovať poradovníky v jednotlivých zariadeniach. Chýba elektronizácia, transparentné zverejňovanie čakacích listín, chýba tlak na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Skúšali ste nejaké zmeny v zdravotníctve robiť aj zvnútra, ako lekárka a primárka?

Ako primárka som zaviedla pravidelné externé kontroly kvality. To bola asi prvá moja kľúčová zmena. Vytvorili sme aj elektronický systém, ktorý funguje tak, že si niektorí lekári vedia pozrieť správy. Ale to nestačí na lokálnej úrovni a treba to urobiť systémovo. Na to jeden primár či riaditeľ nemocnice nestačí.

Prečo ste išli na medicínu? Rozhodlo to, že ste z lekárskej rodiny?

Moje rozhodnutie bolo asi geneticky dané. Od dvoch rokov som chcela byť lekárka. Ale otec bol proti. Musela som s ním vybojovať vnútorný boj, že aj keď som žena a je to veľmi ťažké povolanie, som o tom presvedčená a neviem si predstaviť nič iné. Takže medicína bola pre mňa životná úloha. Nikdy som to neoľutovala.

Prečo bol proti?

Systém podľa neho neposkytuje opory pre zdravotníkov. Vnímal to tak, že žena má byť matkou, čo je ťažké, keď má nočné služby, ide z dennej do nočnej a zas do dennej. Trpí tým rodinný život. Obaja rodičia boli lekári a poznali to veľmi dobre. Keď mali naraz nočné služby, mala ma na starosti stará mama. Takže je veľmi ťažké skĺbiť prácu a rodinu a otec vedel, že tam môže vzniknúť dilema.

Máte malé dieťa a ste tiež na pol úväzku primárkou. Dá sa to stíhať?

Vďaka podpore partnera som mohla skĺbiť, že som pracujúcou ženou – mám polovičný úväzok, aby moje oddelenie fungovalo. Ale nehovorím, že to bolo ľahké. Sama si kladiem otázku, či by nebolo lepšie, keby som bola klasická matka na materskej dovolenke. Ale sú krajiny, kde ženy odchádzajú z materskej po troch mesiacoch. O dcéru je dobre postarané a môj partner je úžasný otec, ktorý na seba prevzal túto úlohu. Môj polovičný úväzok mi zároveň dovoľuje, aby som stíhala aj materské aktivity.

Koľko rokov má vaša dcéra?

Má 15 mesiacov.

Odkedy ste neboli stále s ňou?

Ja som na materskej nebola vôbec, odrodila som na dovolenke a pracovala som stále.

Prečo?

Hovorím, že mám dve deti, jedno vlastné biologické a druhé je oddelenie, ktoré vediem. Do pozície primárky som prišla veľmi mladá a bolo pre mňa veľmi dôležité, aby som nesklamala dôveru, ktorú som dostala. Osobná motivácia bola veľmi silná a nevedela som preskočiť dva či tri roky, ktoré by som bola doma a to oddelenie by stratilo kontinuitu alebo primára, ktorý to mal veľmi dobre zavedené, v tomto prípade mňa.

Národný onkologický ústav, kde pracujete, sa dostal do médií, lebo sa tam kradli lieky. Ako ste to vnímali?

Je to veľmi citlivá téma. Musím vyzdvihnúť prístup nášho riaditeľa. Celú kauzu začal riešiť hneď, ako sa o nej dozvedel. Zároveň však akékoľvek podrobnosti o prípade majú informačné embargo, aby nedošlo k mareniu vyšetrovania.

Keby sa Sieť dostala do vlády a dostali by ste ponuku robiť ministerku zdravotníctva, odišli by ste z pozície primárky?

To je veľmi predčasná otázka. Záleží na tom, aký budeme mať mandát. Ale túto otázku som zatiaľ vôbec neriešila.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

A ak by ste boli poslankyňa, čo je vzhľadom na vaše miesto na kandidátke pravdepodobné, ostali by ste primárkou?

To je veľmi ťažká otázka. Pravdepodobne nie.

A čo povie vaše oddelenie?

Nadriadení rátajú s tým, že každý dobrý primár má svojho nástupcu, ktorý ho vie v prípade potreby nahradiť. Moje oddelenie má človeka, ktorý by ho viedol po mne.

Ako vnímate vaše 17. miesto na kandidátke?

Moja pozícia je veľmi silná. Som za ňu veľmi vďačná a myslím si, že je zvoliteľná.

Ste odborníčka na zdravotníctvo a zdravotníctvo tak dostalo 17. pozíciu. Neukazuje to, že Sieť o to zdravotníctvo až tak nestojí?

Nie. Predsedníctvo tvorí nejaká skupina ľudí, a ja nie som v predsedníctve . Títo ľudia majú prednosť na kandidátke, čo je logické.

Ani pani Zimenová ako odborníka na školstvo, ani Simona Petrík – odborníčka na sociálne veci nie sú v predsedníctve, no sú vyššie ako vy.

17. pozícia je zvoliteľná a právomoc určiť prvú desiatku patrí vedeniu strany. Ak je predo mnou Petrík či Zimenová, neznamená to, že zdravotníctvo je na chvoste alebo tretie či štvrté v poradí – neodzrkadľuje to hodnotové priority strany.

Ak by bola Sieť vo vláde, chcela by ministerstvo zdravotníctva?

Toto politické rozhodnutie je na vedení strany a je to otázka na predsedu strany pána Procházku.

Ak by vám to ponúkol, prijali by ste to?

To je predčasné, záleží aj na tom, aký by bol mandát. Ale je to pravdepodobné.

Ako odborníčku na zdravotníctvo vás predstavili v polovici januára, čo je neskôr ako pri iných odborníkoch. Nebude to vo voľbách nevýhoda?

Nemyslím si. Ľudia si dojem o človeku urobia podľa prvých desiatich minút alebo ak súhlasia s hlavnými bodmi jeho programu. A to nesúvisí s tým, ako dlho to presadzoval. Ak bežného voliča osloví systém a programové naladenie pre zdravotníctvo, ktoré teraz krátko pred voľbami predstavujeme, nebude zohrávať úlohu, či som bola vizuálne v ich pamäti pred pol rokom, rokom alebo to boli len posledné dva mesiace.

Predpokladáte, že vaši voliči si budú čítať programy strán a budú sa rozhodovať na základe toho, nie napríklad bilbordov?

Áno. Verím, že ak má niekto záujem voliť stranu, tak si v prvom rade pozrie programové nastavenie a či sa s tým stotožňuje.

Sieť nie je veľmi výrazná v tom, že by prinášala systémové zmeny v zdravotníctve. Jediný, kto sa venoval zdravotníctvu, bol Miroslav Beblavý – aj to išlo o témy korupcie. Venuje sa Sieť zdravotníctvu dosť?

Áno. Aj keď to doteraz neprezentovala tak výrazne. V programe však vidno, že zdravotníctvo je kľúčovou témou. Sú tam viaceré reformy, ktoré pomôžu, ak sa aplikujú do praxe.

Keď hovoríte, že Sieť robí dosť, čo okrem káuz, na ktoré ukázal Miroslav Beblavý, Sieť v zdravotníctve priniesla?

Okrem toho, čo urobil Beblavý v rámci kauzy Forai a Všeobecná zdravotná poisťovňa?

Myslím systematické zmeny v zdravotníctve.

To je to, čo budeme môcť robiť, ak dostaneme mandát. O tom, čo Sieť urobila pre zdravotníctvo, budeme môcť hovoriť po prvých sto dňoch, prvých dvoch rokoch a na konci volebného obdobia. A bude o tom hovoriť aj náš program.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Sieť už predstavila zmeny v iných oblastiach – napríklad rodičovské konto. Ale k zdravotníctvu okrem korupčných káuz nič. 

Už len samotné poukázanie na kauzy je dôkazom, že Sieť sa na ne poukazovať nebojí, čo súvisí s hlavným bodom jej volebného programu – s hmotnou zodpovednosťou politikov a zákazom schránkových firiem.

Ak by ste bola ministerka zdravotníctva, čo by ste urobili ako prvé?

Čo sa dá urobiť v prvých sto dňoch, je zavedenie hmotnej zodpovednosti a zrušenie schránkových firiem.

Ako by to vyzeralo? Ak by riaditeľ nakúpil predražený prístroj, išiel by do väzenia?

Je tam občiansko-právna zodpovednosť a ručil by svojím majetkom.

A našli by ste potom vôbec človeka, ktorý by išiel riadiť nemocnicu?

Som o tom presvedčená. Dnes sa, bohužiaľ, pozerá na zdravotníkov a manažérov tak, že každý je skorumpovaný a každý hľadá spôsob, ako neefektívne naložiť s prostriedkami, ak to mám slušne povedať. Ale myslím si, že to je hádzanie všetkých do jedného vreca. Stále sa nájde veľa dobrých manažérov, ktorí nebudú mať problém stotožniť sa s hmotnou zodpovednosťou.

Ponúkli vám niekedy úplatok?

Nie.

Dali ste niekedy lekárovi úplatok?

Nie.

Nestretli ste sa teda vôbec s úplatkami?

Nie.

Čím to je, že sa stále hovorí, že v zdravotníctve je úplatkárstvo?

Nielen, že sa o tom hovorí, sú tu aj medializované kauzy, napríklad známy kardiológ. Verejnosť o tom vie. Bohužiaľ, pacient má pocit, že systém tu nie je pre neho a že nedostane ani základnú starostlivosť bez toho, aby dal dar či nejakú platbu. Je to sčasti aj prežitok a zdedenie fungovania systému z komunizmu. V programe pre zdravotníctvo máme, že pacient má vedieť, na čo má nárok. Aby bol určený štandard bezplatnej zdravotnej starostlivosti.

Takže by mala byť určená bezplatná minimálna časť, a ak by chcel pacient niečo lepšie, doplatil by si to?

To je hlbšia otázka. Základná otázka štandardu a nadštandardu je veľmi komplikovaná a treba na ňu viac analýz. Predtým, než sa zavedú poplatky, je dôležité zmapovať, aký dosah by to malo na nízkopríjmové skupiny a celkovo na obyvateľstvo. Ale všetci sme prišli na to, že zdravotníctvo nie je bezplatné. Hovoria o tom štatistiky, ktoré ukazujú, že neformálne platby od pacientov do zdravotníctva sú omnoho vyššie, ako by bola určitá forma spoluúčasti s ochrannými stropmi.

Súhlasíte s poplatkami za nadštandard? Že by sa definoval základný balík, a všetko navyše by bolo spoplatnené?

Som za to, aby bol definovaný štandard, ktorý je bezplatný.

Čo by mal byť nadštandard?

To je otázkou viacerých vecí. Dlho sa hovorí o štandarde, ale nik neprišiel a nepovedal, čo je štandard, a kým to nik nepovedal, je ťažké hovoriť o tom, čo je nadštandard.

Čo je teda podľa vás štandard?

Záleží na tom, o aký typ výkonu ide.

Vezmime si modelový príklad – čo tak pôrod?

To už zachádzame do kompletných riešení. Je dôležité vyhodnotiť, koľko pôrodov je bez komplikácií, koľko s komplikáciami, čo sa ráta za štandardné vyšetrenie – či len nekomplikovaný pôrod alebo aj s komplikáciami. Nepoviem vám teraz, čo z toho by mal byť štandard.

Ktorá reforma zdravotníctva bola doteraz najlepšia?

Za veľmi dobré považujem referencovanie cien liekov a parameter chorobnosti, podľa ktorého sa prerozdeľujú peniaze do poisťovní, vďaka čomu sa naozaj začala súťaž o pacienta. A vzhľadom na to, že chýba generačná výmena u pediatrov a všeobecných lekárov, tak vyzdvihujem rezidenčný program, teda výchovu a motiváciu nových lekárov, aby sa sústredili aj na tieto menej atraktívne špecializácie.

Takže u vás vyhráva 2:1 Zuzana Zvolenská a potom nasleduje Ivan Uhliarik.

Nikdy som si to nepremietala na to, kto bol vtedy ministrom.

Chválite dve ich reformy, vedie teda Smer zdravotníctvo dobre?

Tieto dve čiastkové zmeny neurobili ochranný film nad tým, ako zdravotníctvo dnes vyzerá. Nie je to o tom, že chválim zmeny, ktoré zhodou okolností prišli počas vlády Smeru. Ale tieto zmeny vidno, a to v dobrom zmysle. Zdravotníctvo nemá byť politickou témou, je to nadpolitická vec. Je mi jedno, za akej vlády prišla pozitívna zmena, ak urobila posun v zdravotníctve. Veľkým problémom je, že starostlivosť na to, aké vysoké máme odvody, nie je taká kvalitná, čo ukazuje aj OECD. V zdravotníctve je 800 miliónov eur vata. Vznikla na základe neefektívneho využívania prostriedkov z verejného zdravotníctva.

Kde končí?

To je vata, ktorá zrejme odchádza do schránkových firiem a sú to neefektívne nákupy, na ktoré poukázali aj Transparency International alebo iné organizácie. V zdravotníctve sa nehospodári efektívne.

Mnohí hovoria, že jedným z tých, ktorí odoberajú peniaze zo systému, je Penta. Ako ju vnímate?

Otázka Penty je veľmi problematická. Spôsob, ako vnikla do zdravotníctva, je legitímny a legálny a biznisovo to urobili veľmi dobre. Nevýhodou je, že na slovenskom trhu nie sú ďalší súkromní podnikatelia, ktorí by vytvárali konkurenčné prostredie. To by viedlo k lepším podmienkam pre pacienta. Tu sa bavíme takmer o monopole, ktorý nikdy nie je úplne dobrý.

Keby ste boli ministerka zdravotníctva, obmedzovali by ste Pentu v zdravotníctve?

Na reguláciu je tu protimonopolný úrad a záleží na tom, ako nastavíte podmienky. Skôr si myslím, že treba nastaviť trh na vstup ďalších investorov, čo môže viesť k zdravej konkurencii.

Napríklad médiá majú obmedzenie, takzvané krížové vlastníctvo. Nebolo by to dobré aj v zdravotníctve? Aby napríklad poisťovňu a nemocnicu nemohla vlastniť jedna firma?

Je to na medzirezortnú debatu s viacerými odborníkmi.

Je dobré, že Penta investuje do zdravotníctva?

Pozitívne je, že, sieť nemocníc Penty je v kladných číslach. Vidieť, ako môže vyzerať hospodárenie pri pozitívnych motiváciách. Vidieť, že hmotná zodpovednosť a určitá hrozba sankcií môže viesť k zmenám vo formách hospodárenia a k efektívnemu využívaniu zdrojov.

Ak by ste boli ministerka, je dôležité vedieť, či súhlasíte s tým, ako podniká Penta v zdravotníctve.

Neriešim Pentu ako jediný subjekt a nie som v pozícii, aby som vyslovila nejaký ortieľ. Ak Penta robí veci, ktoré sú v súlade so zákonom, tak nemôžem povedať, že je zlá a nemá tu čo robiť. Otázne sú iné veci a kauzy, o ktorých sa hovorí, ale nie sú došetrené.

Váš stranícky kolega, Miroslav Beblavý, Pentu v zdravotníctve kritizuje.

On má na to svoj názor. To, že ja sa jednoznačne nevyhraňujem voči Pente, neznamená, že jeho názor je zlý.

Ak by ste hľadali ľudí na ministerstvo alebo do štátnej poisťovne, bol by problém, ak by robili pre Pentu?

V prvom rade ma zaujímajú profesionálne a osobnostné kvality, a aby u nich nebola výrazná náklonnosť pre určitú stranu či skupinu alebo iné prepletenie.

Ak by niekto robil v Pente, ale mal by výsledky, tak to nie je pre vás problém menovať ho do funkcie?

Myslím, že som na to už odpovedala.

Mnohí komentátori spájajú aj Radoslava Procházku s Pentou, najmä vzhľadom na to, že ich zastupoval. Keď ste sa rozhodovali, či vstúpiť do Siete, zavážilo aj toto?

Nie. On zastupoval Pentu ako právnik v ústavných veciach, čo mu nik nezazlieva. Zastupoval ich, lebo boli porušené ich práva. Nemám s tým problém.

Kritizujú ho aj pre nejasné financovanie prezidentskej kampane. To zohrávalo nejakú úlohu pri rozhodovaní, či do strany vstúpite?

Nie. V tejto veci oceňujem jeho úprimnú ľútosť, čo urobil niekoľkokrát a verejne. On sám po tejto skúsenosti rieši mnohé veci s oveľa väčšou pokorou a bolo to preňho veľkým poučením.

Aký je Radoslav Procházka človek?

Je veľmi sympatický a má silné hodnotové zakorenenie. Je to človek, ktorý tomu, čo presadzuje, verí.

Ide do zdravotníctva dosť peňazí?

Podľa analýz áno. Peniaze, ktoré tam idú, však nezodpovedajú adekvátnej starostlivosti.

Sestry sú vo výpovediach. Čo si o tom myslíte? Zvýšili by ste im platy?

Problém sestier je dlhodobý. Je to zlyhanie súčasnej vlády. Sestry ako súčasť výkonného zdravotníckeho personálu, ktorý je potrebný a je aj podľa OECD poddimenzovaný, majú právo žiadať adekvátne ohodnotenie. Na druhej strane, peniaze na to v rozpočte nie sú. V zdravotníctve treba nájsť peniaze aj zrušením tunelovania, zákazom schránkových firiem, obohacovania oligarchov, a treba ich nasmerovať tam, kde sú potrebné. To sú aj platy sestier. Ale to je otázka, ktorá sa nedá vyriešiť počas nasledujúcich sto dní. Je to otázka, ktorá môže byť vyriešená po systémových reformách.

Sestry by si na vyššie platy museli počkať, kým sa peniaze v systéme nájdu?

Sestry by museli počkať. Treba však dať už dnes sestrám garanciu a zaviazať sa, že vyššie platy budú. Ale vieme, že ak neurobíme zmeny, peniaze v systéme nebudú.

A ak by sa vám nepodarilo dostať peniaze zo systému?

To nie je možné. Pokiaľ by sa urobili systémové reformy, nie je to možné, že by sa peniaze nenašli.

Ako by ste zabránili tunelovaniu?

To je presné technické nastavenie – tak, ako vyzerá zákon o hmotnej zodpovednosti a zákon o zákaze schránkových firiem.

To by stačilo?

To je absolútne postačujúce. Ak sa tieto dve zmeny urobia dobre, systém sa bude postupne ozdravovať a peniaze sa tam objavia.

Ktorý minister zdravotníctva bol podľa vás najlepší?

Najväčšie zmeny urobil Rudolf Zajac. Ale neviem povedať, kto bol najlepší minister.

Pri Zajacovi bola najkontroverznejšia zmena zavedenie 20- a 50-korunáčok. Podporujete poplatky za návštevu u lekára?

Nie. Treba zohľadniť, aké vplyvy to bude mať na starostlivosť. Teraz riešime poplatky za prednostné vyšetrenie. U nás v programe to rieši otázka priamych čakacích lehôt.

20- a 50-korunáčky sa výkonov, na ktoré sú čakačky, vôbec netýkali.

Čakacie lehoty máte aj v čakárni. Pacient čaká aj pol dňa. Treba ich definovať na všetky typy výkonov.

Ako by to vyzeralo? Človek by nečakal v čakárni, ale na internete by sa objednal?

Napríklad. Zverejnený poradovník či čakacia listina by ukázali, kedy sa má dostaviť.

Máme veľmi starých lekárov. Viete si predstaviť, že by sa to napríklad počas dvoch rokov dalo zrealizovať?

Lekárovi, ktorý sa nevie zapojiť do elektronizácie, pretože ešte ťuká na stroji a nevie používať počítač, treba dať nejakú podporu – asistenta alebo vyčleniť peniaze z eurofondov alebo tam zaučiť mladého lekára, ktorý by to zvládol.

Máme staré nemocnice, väčšina z nich je v zlom stave. Čo by ste urobili, aby sa to zlepšilo?

Investičná medzera tam je. Mnohé analýzy hovoria, že obnova nemocníc môže byť drahšia a nákladnejšia ako výstavba nových. Je to otázka aj na možnosti eurofondov.

Ak by eurofondy na to nešli, z čoho by sa to malo zaplatiť?

Ak nebude fungovať spolupráca s ministrom financií a predsedom vlády, je veľmi ťažké odpovedať z mojej pozície.

Nebolo by riešením, že by sa zrušili niektoré nemocnice?

Treba sa pozrieť, koľko je postelí pre akútnych a koľko pre chronických pacientov. Treba presne definovať minimálnu sieť. Táto otázka sa musí opäť otvoriť a nanovo na ňu treba odpovedať. Keď budeme mať dáta, môžeme povedať, ktoré nemocnice sú navyše.

Je nemocníc priveľa?

Nemám dáta o tom, koľko ich je, neviem vám teraz odpovedať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Sieť

Voľby 2016

Výpovede sestier

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie