Denník N

Školský odborár: Platy by mali stúpnuť ešte viac, ako chcú štrajkujúci

Pavel Ondek (59) vyštudoval strojnícku fakultu v Košiciach, potom si urobil doplnkové pedagogické štúdium v Bratislave. Študoval aj na UMB v Banskej Bystrici na ekonomickej fakulte. 16 rokov učil odborné predmety na strednej priemyselnej škole strojníckej v Prešove. Od roku 2012 vedie Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Foto N – Tomáš Benedikovič
Pavel Ondek (59) vyštudoval strojnícku fakultu v Košiciach, potom si urobil doplnkové pedagogické štúdium v Bratislave. Študoval aj na UMB v Banskej Bystrici na ekonomickej fakulte. 16 rokov učil odborné predmety na strednej priemyselnej škole strojníckej v Prešove. Od roku 2012 vedie Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéf školských odborov Pavel Ondek hovorí, že do štrajku sa ich najväčšia odborová organizácia zastupujúca učiteľov aj nepedagogických zamestnancov určite nezapojí. Zároveň tvrdí, že požiadavky učiteľov odhodlaných štrajkovať nie sú absurdné a platy by mali byť ešte vyššie, ako žiadajú.

V tejto chvíli je odhodlaných ísť do štrajku 306 škôl, čo je 5665 učiteľov (údaj zo stredy 11.00). Čo hovoríte na toto číslo?

V regionálnom školstve pôsobí viac ako 86-tisíc pedagogických zamestnancov. Nebudem komentovať zapojenosť v štrajku, pretože my ho neorganizujeme, organizuje to Iniciatíva slovenských učiteľov. Preto by sa k tomu mali vyjadrovať oni.

Máte skúsenosti so štrajkom, organizovali ste asi jediný plošný štrajk. Čo hovoríte na tie čísla?

Keď sme organizovali štrajk, robili sme to trochu inak, ako to robí Iniciatíva slovenských učiteľov. Tvorili sme akúsi strechu ako odborový zväz školstva, ktorý má právnu subjektivitu. Vypracovali sme manuál, ktorý išiel na školy. Tam vznikali štrajkové výbory, ktoré to organizovali. Do prvého štrajku v septembri 2012 sa zapojilo viac ako 100-tisíc zamestnancov škôl, nielen učiteľov. Druhý bol v novembri 2012, a prvý deň bolo zapojených okolo 86-tisíc zamestnancov, potom to postupne klesalo až na 12-percent. Štrajk tak išiel do útlmu. Potom štrajkový výbor rozhodol o prerušení.

To bol hlavný dôvod? Neboli to dohody s ministerstvom školstva?

Neboli, my sme mali rokovania počas štrajku v roku 2012, ale nedošlo k žiadnym dohodám.

Takže ich to prestalo baviť?

Zamestnanci sa obávali, že ak by štrajk pokračoval, tak prídu o zárobok. Byť v štrajku týždeň by znamenalo o štvrtinu menší plat a pre skupiny mladých kolegov a nepedagogických zamestnancov by to bolo veľa.

Ak má byť štrajk úspešný, tak musí v tých prvých dvoch či troch dňoch ukázať najväčšiu silu, nie?

Áno, ale v prvom rade treba vyjednávať. Najprv dialóg so sociálnym partnerom – čo chceme dosiahnuť, aké sú podmienky. A pokiaľ sa sociálni partneri medzi sebou nedohodnú, tak vtedy sa vyhlasuje štrajk. My sme sa vtedy nedohodli.

Čo hovoríte na požiadavky, ktoré má Iniciatíva slovenských učiteľov?

Požiadavky sa prekrývajú aj s našimi, ale ide o reálnosť ich splnenia. Štátny rozpočet je schválený a mne je ťažko hodnotiť, či vláda požiadavky naplní. To je veľmi ťažké.

Požiadavky učiteľov:

  • Zvýšenie rozpočtu školstva na tento rok o 400 miliónov eur. Peniaze by mali pomôcť vyrovnať rozdiely vo vybraných školách, a to od technického vybavenia až po pomôcky.
  • Zvýšenie platov o 140 eur od tohto roka a o ďalších 90 eur od januára 2017. Argumentujú aj tým, že ich zárobky patria k najnižším v rámci OECD. Podľa odborárov je nástupná mzda učiteľov 600 eur a po 32 rokoch praxe majú 800 eur.
  • Návrat kreditov pre učiteľov za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity, pričom ministerská komisia by mala prehodnotiť systém kontinuálneho vzdelávania.

Minister školstva Juraj Draxler hovorí, že podmienky Iniciatívy slovenských učiteľov sú absurdné. Sú absurdné aj podľa vás?

Požiadavky nie sú absurdné, ale možno, že sú predstavené v zlom čase. My sme žiadali zvýšenie platov o percento, nežiadali sme konkrétnu sumu. Konkrétna suma, pokiaľ by išla do platov, tak približuje jednotlivé platové triedy k sebe. Vláda prišla s návrhom zvýšiť platy o 1,3 percenta, keďže podľa nich tento rok bude taká inflácia. Nesúhlasili sme, a preto pokračovali ďalšie rokovania. Situácia, ktorú sme vtedy zmapovali, bola, že ideme do protestov, pokiaľ bude navýšenie platov nižšie ako štyri percentá. Hoci požiadavka bola sedem percent.

Prečo bola hranica štyri percentá?

Vládna strana vyšla s návrhom 1,3 a požiadavka bola sedem. Urobili sme sondáž v našich základných organizáciách, či sú ľudia ochotní ísť do protestov. Rozhodli sme, že štyri percentá zoberieme. Ak by bolo menej ako štyri percentá, tak by sme vyhlásili protest, ktorý by išiel až do štrajku, termín bol stanovený na 10. októbra.

To znamená, že učitelia a zamestnanci neboli ochotní štrajkovať?

Áno.

Ako si vysvetľujete, že teraz už je štrajková pohotovosť a časť učiteľov chce ísť do štrajku?

Majú na to ústavné právo. Nikomu nemôžeme uprieť ústavné právo prejaviť svoj názor.

Držíte im palce?

Toto je mimo nás.

Ale učiteľov zastupujete aj vy.

Zastupujeme všetkých zamestnancov školstva ako odborový zväz, hoci máme necelých 50-tisíc členov a v školstve pôsobí niečo vyše 148-tisíc zamestnancov.

Ak by vyrokovali vyššie platy, tak to bude dobré aj pre tých, ktorých zastupujete vy.

To by bolo dobré pre všetkých. Lenže, ako som povedal, je tu málo času a je podpísaná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. A myslím si, že skoková zmena sa nedá urobiť za mesiac.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Učitelia, ktorí organizujú štrajk, hovoria, že už od jesene robili protestné akcie a mali spísané požiadavky. Nepovedali: Máte dva týždne a urobte rýchlo zmeny.

Pokiaľ by niekto prišiel s takýmto návrhom, prerokovali by sme to v našich orgánoch, vysvetlili si situáciu, zistili, aká je nálada vo vedení komory učiteľov, a možno by sme postupovali ináč, ale to je také hypotetické.

Nekomunikujete spolu?

My komunikujeme, veď s bývalou prezidentkou komory pani Barancovou sme sa stretávali. Nehovorím, že pravidelne, ale keď bolo treba, tak sme sa stretávali.

Tak čím to je, že majú také diametrálne odlišné stanoviská?

Diametrálne odlišné stanoviská tu nie sú.

Oni idú do štrajku a vy nie. 

V októbri sme podpísali kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, na to som mandát mal. A teraz ako sociálni partneri vlády aj zamestnávateľov vyhlásime v januári štrajk o navýšení platov? To sa vo vyspelých demokraciách nerobí.

Vnímate to z ich strany ako podraz?

Nie. Ústava platí a občan má právo na to, vyjadriť nespokojnosť štrajkom.

O štrajku hovorí nestraník minister školstva a predseda parlamentu. Prečo sa k tomu nevyjadruje premiér?

K tomu sa mi ťažko vyjadruje. Politici majú svoje predstavy, ja ich nebudem komentovať. Bolo by iné, ak by sme s nimi rokovali my.

A nemal by sa do debaty zapojiť aj premiér?

My sme oslovili sedem politických strán: Smer, Most-Híd, Sieť, OĽaNO, KDH, SaS a SNS. Čakáme na odpoveď a chceme s nimi rokovať. To sme urobili aj pred štyrmi rokmi. Chceme vedieť, čo chcú urobiť so vzdelávaním. Nejde len o platy. Máme odpovede z troch strán, ktoré sa chcú stretnúť. Ide o Most-Híd, Sieť a Smer. Myslíme, že sa ozvú aj ďalší. S nimi budeme hovoriť nielen o platoch, ale aj iných problémoch – napríklad aby malo financovanie školstva jednu strechu, aby to platilo ministerstvo školstva, internáty, jedálne. Je to obrovský problém. Ale najpálčivejší problém sú platy začínajúcich učiteľov. Keď sa hovorí o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, nejde len o platy, tam sú aj iné benefity – dovolenky, pedagogickí a odborní zamestnanci majú deväť týždňov. Pracovný čas 37,5 hodiny, platenie za práceneschopnosť až 80 percent. Pri odchode do dôchodku sa pridá aj jeden plat.

O koľko by sa mali platy zvýšiť, aby boli ideálne?

Ideálne by bolo, aby nástupný plat začínajúceho učiteľa bol na úrovni priemerného platu, čo je 800 až 900 eur, a od toho by sa odvíjali ďalšie platy. Stále hovoríme len o pedagógoch, ale je tam ešte 50-tisíc ďalších zamestnancov. Školstvo aj s vysokými školami má viac ako 148-tisíc zamestnancov.

Takže by sa platy mali zvýšiť viac, ako žiada Iniciatíva slovenských učiteľov?

Podľa nás áno. Nástupný plat je 613,50 v prvej nástupnej skupine – to sú klasickí pedagógovia, ktorí skončia vysokú školu a idú učiť na základnú školu. Ak majú špeciálnu pedagogiku, tak nástupný plat je ešte vyšší.

Vraveli ste, že teraz nie je správny čas na zvýšenie platov o 140 eur. Dokedy by mohla vláda zvýšiť platy, aby nastupujúci učiteľ mal priemerný plat v hospodárstve?

Skoková zmena asi nebude možná. Keď bude nová vláda, predpokladáme, že prijme programové vyhlásenie, kde budú konkrétne kroky na to, aby sa to zrealizovalo. Systém postupných krokov – teda každý rok niečo. Čakáme, že vláda povie, čo chce urobiť, ako a kedy.

Dá sa to stihnúť, aby na konci budúcej vlády mali začínajúci učitelia 800 až 900 eur?

Ak by sme sa tak dohodli, bolo by to veľmi ideálne. S tým pôjdeme do rokovaní s jednotlivými stranami.

Je to pravdepodobné?

To je ťažko povedať. Keď sa vyjednáva, musí s tým súhlasiť aj druhá strana. Politickí lídri, ktorí sa uchádzajú o voličov, vo svojich programoch majú určité veci a my by sme chceli vedieť, ako to chcú realizovať. Niektoré strany majú aj to, o koľko by sa mali zvýšiť financie, niektorí tam majú podľa nás málo, s inými budeme ešte rokovať. Niektorí nehovoria konkrétne čísla, ale chceme, aby ich povedali.

Ktorá strana má najlepší program o školstve?

To nemôžem takto hodnotiť. Musíme s nimi rokovať. Nemôžem si len prečítať niečo na ich stránkach. To si netrúfam hodnotiť.

Ste spokojný s tým, ako Smer vedie školstvo?

Programové vyhlásenie vlády, ktoré Smer prijal ešte v roku 2012, neobsahovalo konkrétne veci, ktoré chceli urobiť so školstvom. Bolo tam napísané, že školstvo je prioritou, ale nikdy sa prioritou nestalo. Ak by bola prijatá správa o systémových zmenách v školstve, ktorá mala 22 zmien v regionálnom školstve a 22 vo vysokom školstve, ktoré boli aj finančne kryté, tak by školstvo bolo oveľa ďalej. Na druhej strane na vyjednávaniach v rámci kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sme dokázali presvedčiť, a boli to ťažké rokovania, aby sa pedagogickým odborným zamestnancom zvyšovali mzdy o päť percent, to sa podarilo okrem roku 2016. Ale u nepedagogických zamestnancov takéto zvýšenie nebolo a tam sú veľké problémy. Ani vysoké školy nedostali také zvýšenie. Naše požiadavky boli splnené čiastočne, ale mohlo sa urobiť viac.

Pavel Ondek s Jurajom Draxlerom. foto - TASR
Pavel Ondek s Jurajom Draxlerom. Foto – TASR

Prečo sa nespravilo viac?

Pripisujeme to častej zmene ministrov. Pán Draxler je v poradí 17. ministrom. Začal pán Čaplovič, pokračoval Pellegrini a skončil Draxler. Každý niečo začal, prišiel s určitou víziou, ale tá nebola dotiahnutá do konca. Dôvody, prečo neboli splnené naše požiadavky, vidíme v neochote určitých politikov dať do školstva viac peňazí a tiež v tej častej výmene ministrov.

Ktorý z tých troch bol najlepší?

Každý z nich bol osobnosť. Pri rokovaniach sme vychádzali na pracovnej úrovni veľmi dobre, nehovorím, že výborne. Každý mal záujem riešiť problémy a chceli pomôcť školstvu a každý chcel do školstva vniesť niečo nové.

Ktorého vízia bola najlepšia?

Najdlhšie bol vo funkcii pán Čaplovič; keď sme rozbehli spoluprácu a dohodli sme sa, tak odchádzal. Pán Pellegrini bol veľmi krátko. Prišiel pán Draxler, musel sa zoznámiť s problémami v školstve, veľa vecí sme mu aj my predkladali. Za tento čas problémy nevyriešil. Chceli sme, aby zmenil zákony, čo urobil len čiastočne; nie so všetkými sme spokojní. Napríklad vôbec nepredložil zákon o financovaní. Aj pri voľbe riaditeľov sme presadzovali, aby ostal zachovaný stav, ale parlament rozhodol, že sa to zmenilo, a tak má samospráva silnejšie postavenie pri voľbe riaditeľa.

A kto urobil najviac?

Podľa časovej dimenzie Dušan Čaplovič. Pellegrini urobil veľmi málo a Juraj Draxler sa pustil do zmien a keby pokračoval ako minister, bolo by to dobré. Rozbehol určitý systém a treba ho dotiahnuť.

V minulosti ste kandidovali s podporou Smeru. Ako k tomu došlo?

Nebolo to tak. Neviem, prečo sa k tomu stále vraciame.

Lebo niektorí tvrdia, že do štrajku nejdete, lebo ste kandidovali za Smer.

To tak nie je. Predsedom zväzu som od novembra 2011. Kandidoval som v roku 2010 v mojej rodnej obci, kde bývam. Obec má 2700 obyvateľov. Skupina občanov ma požiadala, či budem kandidovať. Povedal som dobre, ale nebudem zbierať podpisy. Komunálne voľby poznajú tri možnosti – buď je člen strany a nemusí zbierať podpisy, alebo ho napíšu na kandidátku strany ako nezávislého, alebo bude zbierať podpisy. Tak som povedal, aby ma napísali. Nie som člen Smeru a s podporou Smeru som nekandidoval. Komunálne voľby sú o osobnostiach a ja som od narodenia v tejto obci, a tak som bol zvolený. Z 27 poslancov som bol piaty. A v roku 2014 som opäť kandidoval, ale už som si zbieral podpisy, mal som ich 300 a dostal som najviac hlasov a som poslanec.

Ale napísali vás na kandidátku.

Nemal som žiadnu podporu Smeru, bol som ako nezávislý. Ponuky ísť na kandidátku ako nezávislý som mal aj od iných strán, napríklad od KDH.

Nebolo chybou nezbierať podpisy a ísť na kandidátku?

Nie. Každý sa môže rozhodnúť. Je to každého osobná vec.

Máte k Smeru bližšie?

Nie. Každá jedna strana u nás v politike je na rovnakej úrovni. My aj počas tohto obdobia sme rokovali aj so zástupcami iných strán – OĽaNO, KDH, SaS, Smeru aj s inými stranami. Prijmeme hociktorého politika, ak sa chce rozprávať, alebo kontaktujeme politikov, ak chceme niečo presadiť.

Konfederácia odborových zväzov podporovala Smer v minulých voľbách, vy sa k tomu pripojíte?

My sme sa do toho nezapojili. KOZ podpísala dohodu o spolupráci, my sme ju nepodpisovali.

Je dobré, ak odbory vyjadrujú podporu Smeru?

Nehovorím teraz o Smere, ale vo vyspelých krajinách sa odbory hlásia ku stranám, ktoré majú sociálny charakter alebo program. A tam sa nad tým nik nepozastavuje.

Predseda parlamentu a minister školstva na štrajk povedali, že je to spolitizované. Ako to vnímate?

Treba rozlíšiť stranícku politiku od politiky, ktorú robíme aj my.

Robí Iniciatíva slovenských učiteľov opozičnú politiku?

Aj my robíme opozičnú politiku. Ale nerobíme stranícku politiku.

A robí ju Iniciatíva slovenských učiteľov?

To sa ich musíte spýtať.

Minister sa s učiteľmi stretne vo štvrtok. Nie je to neskoro?

Nedovolím si hodnotiť aktivitu Iniciatívy slovenských učiteľov a takisto ani ministra. Či sa dohodli na stretnutí alebo nie. Nie som účastníkom týchto stretnutí.

Je možné, že ešte štrajk podporíte?

Ostávame na pozíciách, ktoré máme. Dali sme vyhlásenie a pri ňom ostávame. Nebolo by fér, ak by zväz teraz vyhlásil štrajk, keď je podpísaná kolektívna zmluva. To sa nerobí v civilizovaných krajinách.

Protesty učiteľov

Teraz najčítanejšie