streda

Školský odborár: Platy by mali stúpnuť ešte viac, ako chcú štrajkujúci

Šéf školských odborov Pavel Ondek hovorí, že do štrajku sa ich najväčšia odborová organizácia zastupujúca učiteľov aj nepedagogických zamestnancov určite nezapojí. Zároveň tvrdí, že požiadavky učiteľov odhodlaných štrajkovať nie sú absurdné a platy by mali byť ešte vyššie, ako žiadajú.

Pavel Ondek (59) vyštudoval strojnícku fakultu v Košiciach, potom si urobil doplnkové pedagogické štúdium v Bratislave. Študoval aj na UMB v Banskej Bystrici na ekonomickej fakulte. 16 rokov učil odborné predmety na strednej priemyselnej škole strojníckej v Prešove. Od roku 2012 vedie Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Foto N – Tomáš Benedikovič

V tejto chvíli je odhodlaných ísť do štrajku 306 škôl, čo je 5665 učiteľov (údaj zo stredy 11.00). Čo hovoríte na toto číslo?

V regionálnom školstve pôsobí viac ako 86-tisíc pedagogických zamestnancov. Nebudem komentovať zapojenosť v štrajku, pretože my ho neorganizujeme, organizuje to Iniciatíva slovenských učiteľov. Preto by sa k tomu mali vyjadrovať oni.

Máte skúsenosti so štrajkom, organizovali ste asi jediný plošný štrajk. Čo hovoríte na tie čísla?

Keď sme organizovali štrajk, robili sme to trochu inak, ako to robí Iniciatíva slovenských učiteľov. Tvorili sme akúsi strechu ako odborový zväz školstva, ktorý má právnu subjektivitu. Vypracovali sme manuál, ktorý išiel na školy. Tam vznikali štrajkové výbory, ktoré to organizovali. Do prvého štrajku v septembri 2012 sa zapojilo viac ako 100-tisíc zamestnancov škôl, nielen učiteľov. Druhý bol v novembri 2012, a prvý deň bolo zapojených okolo 86-tisíc zamestnancov, potom to postupne klesalo až na 12-percent. Štrajk tak išiel do útlmu. Potom štrajkový výbor rozhodol o prerušení.

To bol hlavný dôvod? Neboli to dohody s ministerstvom školstva?

Neboli, my sme mali rokovania počas štrajku v roku 2012, ale nedošlo k žiadnym dohodám.

Takže ich to prestalo baviť?

Zamestnanci sa obávali, že ak by štrajk pokračoval, tak prídu o zárobok. Byť v štrajku týždeň by znamenalo o štvrtinu menší plat a pre skupiny mladých kolegov a nepedagogických zamestnancov by to bolo veľa.

Ak má byť štrajk úspešný, tak musí v tých prvých dvoch či troch dňoch ukázať najväčšiu silu, nie?

Áno, ale v prvom rade treba vyjednávať. Najprv dialóg so sociálnym partnerom – čo chceme dosiahnuť, aké sú podmienky. A pokiaľ sa sociálni partneri medzi sebou nedohodnú, tak vtedy sa vyhlasuje štrajk. My sme sa vtedy nedohodli.

Čo hovoríte na požiadavky, ktoré má Iniciatíva slovenských učiteľov?

Požiadavky sa prekrývajú aj s našimi, ale ide o reálnosť ich splnenia. Štátny rozpočet je schválený a mne je ťažko hodnotiť, či vláda požiadavky naplní. To je veľmi ťažké.

Požiadavky učiteľov:

  • Zvýšenie rozpočtu školstva na tento rok o 400 miliónov eur. Peniaze by mali pomôcť vyrovnať rozdiely vo vybraných školách, a to od technického vybavenia až po pomôcky.
  • Zvýšenie platov o 140 eur od tohto roka a o ďalších 90 eur od januára 2017. Argumentujú aj tým, že ich zárobky patria k najnižším v rámci OECD. Podľa odborárov je nástupná mzda učiteľov 600 eur a po 32 rokoch praxe majú 800 eur.
  • Návrat kreditov pre učiteľov za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity, pričom ministerská komisia by mala prehodnotiť systém kontinuálneho vzdelávania.

Minister školstva Juraj Draxler hovorí, že podmienky Iniciatívy slovenských učiteľov sú absurdné. Sú absurdné aj podľa vás?

Požiadavky nie sú absurdné, ale možno, že sú predstavené v zlom čase. My sme žiadali zvýšenie platov o percento, nežiadali sme konkrétnu sumu. Konkrétna suma, pokiaľ by išla do platov, tak približuje jednotlivé platové triedy k sebe. Vláda prišla s návrhom zvýšiť platy o 1,3 percenta, keďže podľa nich tento rok bude taká inflácia. Nesúhlasili sme, a preto pokračovali ďalšie rokovania. Situácia, ktorú sme vtedy zmapovali, bola, že ideme do protestov, pokiaľ bude navýšenie platov nižšie ako štyri percentá. Hoci požiadavka bola sedem percent.

Prečo bola hranica štyri percentá?

Vládna strana vyšla s návrhom 1,3 a požiadavka bola sedem. Urobili sme sondáž v našich základných organizáciách, či sú ľudia ochotní ísť do protestov. Rozhodli sme, že štyri percentá zoberieme. Ak by bolo menej ako štyri percentá, tak by sme vyhlásili protest, ktorý by išiel až do štrajku, termín bol stanovený na 10. októbra.

To znamená, že učitelia a zamestnanci neboli ochotní štrajkovať?

Áno.

Ako si vysvetľujete, že teraz už je štrajková pohotovosť a časť učiteľov chce ísť do štrajku?

Majú na to ústavné právo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82655 z vás dostáva správy e-mailom