Denník N

Zvuky loví, vyrába aj vydáva a hľadá ďalších

Urbánna audioturistika - nahrávanie zvukov mosta. Foto - archív J. G.
Urbánna audioturistika – nahrávanie zvukov mosta. Foto – archív J. G.

Jonáš Gruska chodí s mikrofónom po meste aj do prírody. Založil vydavateľstvo LOM, ktoré ponúka aj vlastné nahrávacie zariadenia. Kupujú ich napríklad zvukári podpísaní pod filmami ako Gravity alebo Teória všetkého.

Predstava, že sa zobudíte ráno na lúke s východom slnka, je romantická, ale len málokto to naozaj dokáže. Treba niekam cestovať, šliapať pešo, prenocovať vonku. Jonáš Gruska to urobil, a keďže so sebou zobral aj nahrávacie zariadenie, presne viete, čo tam môžete počuť. Ale on to neurobil iba pre tých, ktorým stačí, že si to doma pustia. A album Lúky je iba jednou z jeho aktivít.

Terénne nahrávky

Najskôr robil technika v bratislavskej A4-ke, potom sa rozhodol ísť študovať do Holandska. Ten odbor sa volá sonológia, vyučuje sa na Kráľovskom konzervatóriu v Haagu a zaoberá sa všetkým, čo sa týka zvuku. Teda nielen hudbou, ale aj spôsobmi jej vzniku a jej zaznamenávania. Keď sa vrátil na Slovensko, s kamarátmi založil vydavateľstvo LOM, na ktorom začal vydávať svoje nahrávky, aj albumy spriaznených hudobníkov. A nielen hudobníkov.

„Približne pred dvomi rokmi som sa začal venovať terénnym nahrávkam. Rozhodol som sa ich priniesť na Slovensko, lebo tu nič také nebolo. Jedinú vec, čo si pamätám, bol projekt Audioturistika Bratislava. To boli zvuky mesta, ktoré nahrali a spracovali hudobníci,“ hovorí Jonáš.

On už tiež má za sebou nahrávanie z nezvyčajných miest hlavného mesta – dostal sa napríklad do útrob Nového mosta aj do ventilačného systému tržnice na Trnavskom mýte. Keď sa zameral na prírodu, chcel najskôr zmapovať doterajšie aktivity. Zistil, že kým takzvané birdwatchingové výlety s fotoaparátmi sú dosť populárne, so zvukovými prechádzkami je to slabšie.

„Väčšinou sa niekto sústredí len na jeden konkrétny živočíšny druh, na noc dá nahrávacie zariadenie do lesa a ráno študuje zvukový spektrogram. Profesionálny prístup ku kvalitnému nahrávaniu prírody akosi chýba. Aj to bol dôvod, prečo som sa na LOM-e rozhodol urobiť edíciu Fields, zameranú na terénne nahrávky.“

Už tam vydal päť titulov, medzi nimi napríklad aj hydrofonické nahrávky, najnovší prírastok Artficial Memory Trace zachytáva čarovný zvuk offsetových tlačiarenských strojov. Sú to neupravované záznamy, ktoré mu poslali soundartisti zo zahraničia. Svoje vlastné výlety do prírody sa však rozhodol nečakane vydať sám, mimo vydavateľstva. „Nechcem robiť LOM ako selfpromo, nechávam ho rozmanitý. Nemá pre nás zmysel robiť desiatky albumov za rok. Redšia frekvencia nám vyhovuje.“

So zavretými očami

Lúky vznikli, keď ho oslovila Zuzana Godálová z kultúrneho centra Nástupište 1-12 v Topoľčanoch, aby im spolu s etnomuzikologičkou Janou Ambrózovou urobili nejaký program. Nikdy spolu nič nerobili, ale ona usúdila, že sa k sebe hodia. A naozaj to zafungovalo.

„Už dlhšie som mal plán ísť hľadať a nahrávať lúky, ktoré sú ešte idylické, bez ľudských hlukov, píl, kde sa dá nahrať detail, hmyz, bez toho, aby to niečo rušilo. To som urobil a potom sme to dali dokopy. Svoje nahrávky som pustil cez amplióny v podchode autobusovej stanice, kde to centrum sídli, a do toho Jana s kamarátkami spievali ľudové piesne. Ľudia sa tam prechádzali, pod jedným reproduktorom počuli cvrčky, inde zas dievčenské hlasy.“

Album Lúky vznikol ako benefičný projekt. Tým, že náklady mal uhradené vďaka grantu z Náštupišťa, spojil sa s lesoochranárskym združením VLK. Oni mu dali tipy na vhodné miesta, on im posúva všetky peniaze z predaja. Prvý výlet absolvoval na východné Slovensko, do lúčnej rezervácie Bišár. Je to unikát, lúky väčšinou vznikli umelo, aby bolo seno pre zvieratá. Táto sa však stala prírodnou rezerváciou, keďže sa tam našla chránená rastlina ľalia cibuľkonosná. Je dve hodiny pešo od najbližšej dediny.

bisar

Po ceste vlakom naprieč celým Slovenskom mu trvalo ďalšie tri hodiny, kým sa dostal na miesto. Prespal tam, dopoludnia nahrával a potom sa vrátil do Bratislavy.

„Prišiel som už dosť večer, keď lúka utíchala, v noci je tam dosť mŕtvo až na pár strašidelných vecí. Nie som zvyknutý spávať vonku sám, z diaľky lesa sa ozývali podivné zvuky ako štekajúca líška alebo krochkajúce diviaky. To som, bohužiaľ, nenahral, iba som sa na to zobudil,“ spomína.

„Pred svitaním som vstal a pripravil sa. Vtáky sú najaktívnejšie pri východe slnka. V angličtine sa to volá dawn chorus, je to veľmi špecifická vec, populárna medzi nahrávačmi prírody. BBC tomu raz do roka venuje časť svojho vysielacieho času a streamuje tento úkaz naživo z prírody. Celé to parádne otvoril Crex crex, chrapkáč poľný, ktorého mi neskôr pomohla identifikovať kamarátka z VLK-a Katarína Grichová. Znie ako budík: e-e-e-e. Okolo pol piatej začal lietať po lúke sám a robil tento alarm. Postupne sa začali ozývať ďalší, najskôr rozospato a potom naplno. On vtedy už prestal, akoby ich naozaj prišiel iba zobudiť. Jeho zvukom sa začína celá nahrávka.“

Na rozdiel od iných lovcov zvukov, ktorí využívajú smerové mikrofóny, postupoval inak. Vytvoril si vlastný nahrávací systém s 20-metrovým káblom a naučil sa byť úplne ticho. Zjednodušene povedané, ide o lichobežník, na ktorého stranách sú mikrofóny a jeho plochy akusticky znásobujú prichádzajúce signály. Tým dostal celkovú atmosféru aj lepší pomer zvuku voči šumu.

„Keď sa nahráva príroda, najväčší nepriateľ je šum mikrofónov a nahrávacieho zariadenia. Môže sa vám zdať, že vtáky spievajú nahlas, ale keď si to porovnáte so zvukmi mesta, je to o niekoľko úrovní inde. Len naše uši si dokážu zvyknúť na rôzne hlasitosti tak, že nám to pripadá rovnaké. V meste sa často pohybujeme od 90 do 110 decibelov, príroda je okolo 30, 40. Uši sa adaptujú, mikrofóny zostávajú rovnaké. Musíte mať čo najtichšie mikrofóny. Detaily ako vietor preháňajúci sa trávou sú naozaj tiché zvuky, to sa bez dobrej technológie pekne zaznamenať nedá.“

Na nahrávke sú tri miesta: Bišár, Záruby pri Smoleniciach a Suchá dolina pri Modre. Je to fascinujúce počúvanie. Pripomína to fenomén Slow TV, ktoré vysielajú oheň v kozube alebo záznam pražskej električky premazávajúcej koľajnice. Ocitnete sa na lúkach so zavretými očami, zobúdzajú sa vtáky, pofukuje vietor, včely opeľujú kvety. Idylka. Ideálne počúvať cez slúchadlá, čím kvalitnejšie, tým silnejší zážitok.

pila

Made in Slovakia

LOM nie je iba vydavateľstvo. Jedna edícia sa volá Produkty. „Vyrábame mikrofóny, aj elektromagnetické snímače. Pôvodne som to robil pre seba, ale veľa ľudí hľadá niečo malé a nie také drahé ako značkové produkty. Za minulý rok sa predalo tristo kusov párov mikrofónov Uši a dvesto Elektrosluchov. Väčšina ide na export, zákazníkov máme z 35 krajín sveta, najviac z USA a Nemecka. Robievam aj workshopy, kde rozdám ľuďom súčiastky a zletujú si to sami,“ vraví Jonáš.

Nejde o žiadnu obskúrnu uzavretú komunitu rádioamatérov. „V Londýne prišli aj ľudia po päťdesiatke, medzi nimi aj dve ženy, ktoré sa venujú zvukovému dizajnu pre filmy. Keď mi píšu maily, vidím, že majú aj profily vo filmovej databáze IMDb, kde majú pri svojich menách filmy ako Gravity, Theory of Everything a iné.“

Zatiaľ je to naozaj tak. Väčší záujem je zo zahraničia, aj vo svete najznámejší zvukový portrét našej krajiny urobil cudzinec. Holanďan Rutger Zuydervelt, známy pod prezývkou Machinefabriek, v roku 2010 vydal záznam svojho výletu na Slovensku.

Jonášovou ambíciou je naštartovať domácu scénu: „V Denníku N som už našiel článok o obľúbených zvukoch dediny, ozval som sa do komentárov, aby mi písal každý, kto niečo má. Založil som mailing list pre nahrávačov zvukov z Čiech aj zo Slovenska, kde je zatiaľ päťdesiat ľudí. Ak to tu niekto robí, budem rád, keď sa mi ozve.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie