Denník N

Šéf JOJ: Bučkovcov ľudia nechceli pozerať pred návštevou, teraz sme rodinná televízia

Riaditeľ TV Joj Marcel Grega. Foto – Joj
Riaditeľ TV Joj Marcel Grega. Foto – Joj

Veľa ľudí má dodnes spravodajstvo JOJ spojené so zvieratkami, aj keď už päť rokov žiadne zvieratká ako bodku na konci správ nemáme, hovorí riaditeľ televízie Marcel Grega. Podobné je to podľa neho aj s chýrmi o vplyve J&T.

MARCEL GREGA (36) je už takmer dva roky riaditeľom skupiny JOJ. Vyštudoval Fakultu manažmentu Univerzity Komenského, po nej pracoval v Newtown Savings Bank v americkom Newtone, v Capital Growth Management v Bostone a od roku 2003 v audítorskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers. Do televízie JOJ nastúpil v roku 2007 na post finančného riaditeľa. Vo februári 2014 nahradil vo funkcii riaditeľa JOJ Františka Borovského. 

Vo februári to budú dva roky od chvíle, čo ste nastúpili na post riaditeľa TV JOJ. Ako sa odvtedy televízia zmenila?

Každý riaditeľ má svoju predstavu, kam by sa relácie, imidž, ale aj poslanie televízie mali uberať. Pozeráme sa na to, čo sa ľuďom páči, každý rok si robíme prieskum, v ktorom monitorujeme nálady ľudí. V súčasnosti máme sedem televíznych staníc, JOJ je najväčšia. Ak má byť naďalej úspešná a veľká, musí zasahovať tú najväčšiu populáciu na Slovensku, čiže rodiny. Dávame silný dôraz na to, aby bola naozaj rodinnou televíziou. Od prvého momentu, keď som nastúpil, sme imidž televízie aj produkciu posunuli týmto smerom a relácie, ktoré sa nám nezdali vhodné, sme zastavili alebo presunuli na naše menšie stanice.

Voči bývalému riaditeľovi Františkovi Borovskému ste sa vymedzovali veľmi opatrne, no naznačili ste, že docu-soapy ako Mama, ožeň ma či Bučkovci nie sú úplne podľa vášho vkusu. Skončili len preto, že JOJ chcela byť rodinná, alebo o ne strácal záujem aj divák?

Divák nestrácal záujem, ale treba povedať, že množstvo reality šou, ktoré sme mali v momente môjho nástupu, mohlo mať vplyv na sledovanosť, no skôr ovplyvnilo imidž stanice. Ak má televízna stanica taký imidž, že si diváci jej program nepozrú vtedy, keď sú doma s rodinou, ale len keď sú doma sami, tak to určite nie je dobré.

To vám vychádzalo z peoplemetrov, že ľudia tieto programy pozerali radšej osamote?

To je údaj, ktorý mám z Brand Study, z každoročného veľkého prieskumu nášho imidžu. Pred tromi rokmi sme boli stanica prvej voľby pre asi 40 percent domácností a v roku, keď som nastupoval, si nás ako prvú stanicu zaplo len 30 percent domácností.

Čiže ľudia nechceli pozerať reláciu Farmár hľadá ženu pred svojimi deťmi?

Aj to je možné. V každom prípade, v prieskume uvádzali, že JOJ si zapínajú častejšie vtedy, keď môžu televíziu sledovať sami, bez rodiny a známych.

Bol problém pri Bučkovcoch a pri podobných formátoch aj v tom, že mohli prekážať firmám, čo si u vás kupujú reklamu? Jednoducho nechceli spájať svoju značku s týmito reláciami?

To je sekundárny efekt. Boli prípady, keď značky odmietli spojiť svoju reklamu s týmto typom programu, ale rozhodujúcu úlohu tu zohráva kritérium cieľovej skupiny, ktorú chce klient osloviť. Dnes reklamu nepredáva len sledovanosť, ale aj cielenie na konkrétnejšiu divácku skupinu.

Prečo zostali reprízy týchto programov na vašich menších staniciach, WAU alebo PLUS?

To je veľmi jednoduché. Sme komerčná televízia, funguje tu istá sezónnosť. V off sezóne viac reprízujeme to, čo máme v archíve. No snažíme sa tieto programy už nevysielať na stanici JOJ, ktorá má čisto rodinný imidž.

Ako fungovala ľahšia a romantickejšia verzia programu Farmár hľadá ženu? Nebola to pre ľudí, zvyknutých na ironické komentáre voči bizarným postavám z predchádzajúcich sérií, už tak trochu nuda?

Je to možné. Treba úprimne povedať, že tentoraz bola sledovanosť nižšia, ale náš Farmár bol nasadený voči Farme na konkurenčnej stanici, ktorá cielila na rovnakého diváka. Keď sme našu reláciu posunuli na neskorší čas, dokázala vygenerovať čísla okolo priemeru stanice. Ale áno, mnohí diváci sa asi tešili na uštipačnosť a humor na adresu iných, a to tam tentoraz chýbalo.

Vlani sa skončil Panelák, najdlhšie vysielaný slovenský denný seriál, ktorý aj mnohí kritici považovali za dobre napísaný. Nechýba vám?

Keby sme boli v Amerike, možno by Panelák ešte pokračoval. Na veľkých trhoch vám stačí oveľa menší podiel divákov, ktorí program sledujú. Panelák mal stále svoju divácku základňu a je mi ľúto, že sa skončil. Samozrejme, rozmýšľame, či sa k podobnému seriálu nevrátiť. Panelák bol nielen dobre napísaný, ale vždy aj aktuálny. Ak sa niečo stalo cez deň, dokázali sme to ešte večer dostať na obrazovku. Chýba divákom aj nám, no potrebovali sme, aby sa Andy Kraus posunul v tvorbe niekam ďalej. Máme s ním pripravených niekoľko nových projektov, ktoré by nevznikli, ak by pokračoval Panelák. Vždy je to niečo za niečo.

Akú televíznu dobu žijeme? Chvíľu sme zažívali boom reality šou, chvíľu veľkých pódiových šou, teraz dominujú v hlavnom vysielacom čase seriály. Bude to tak aj ďalej? Viete povedať, čo príde po nich?

Vieme, diváci sa správajú cyklicky, čo bolo, sa opäť môže vrátiť. Otázkou je len to, kedy. Ak sa pýtate, akú dobu dnes žijeme, tak je to predovšetkým doba extrémnej  náročnosti divákov. Neodpúšťajú žiadnu nekvalitu, nedajbože technické chyby. Máme výrazne väčší počet staníc ako päť či šesť rokov dozadu, každá chce zaujať svoju skupinu divákov, dôsledkom čoho sa divácka populácia triešti. A to má dva efekty.

Aké?

V prvom rade každý rok rastie počet ľudí, ktorí konzumujú televízny obsah. Môže sa to zdať prekvapivé, lebo všetci hovoria o tom, ako stále viac využívajú internet, ale je to tak. Na druhej strane je dnes vyššia konkurencia. Pred piatimi rokmi fungovala de facto akákoľvek vlastná tvorba, dnes to tak byť nemusí.

A teda – zostaneme v budúcich rokoch pri seriáloch?

My určite budeme divákom ponúkať seriály v hlavnom vysielacom čase. Zostaneme pri seriáloch, lebo majú istú výhodu. Televízia je o diváckom návyku a seriál je najlepším nástrojom, ako si tento divácky návyk vytvoriť.

Zároveň sú aj riskantné, lebo zrejme veľmi záleží na tom, či sa diváci chytia na prvé časti. V Amerike existuje prax nakrúcania pilotných častí, ktoré sa potom testujú pred skupinou divákov, a do vysielania sa nakoniec dostane len to, čo uspeje pred nimi. Robí sa to tak aj u nás?

Piloty pripravujeme aj my. Od každého tvorcu, ktorý príde s nejakým námetom, vyžadujeme, aby pilot nakrútil, alebo mu ho pomôžeme s našou technikou vyrobiť my. A stáva sa aj to, že pilot neposudzujeme len my v televízii, ale zaplatíme si focus group s divákmi, ktorí nám pomôžu posúdiť, či bude mať námet na obrazovke úspech. Nie vždy, ale väčšinou je to tak. Teraz napríklad pripravujeme historický seriál 1890 a pilot už máme nakrútený.

Stalo sa vám, že ste pri nejakom námete mali pocit, že to bude bomba, ale táto divácka vzorka ho úplne odmietla?

Samozrejme. Seriál Starosta bol napríklad taký, že sme mali dobré obsadenie a chceli sme ho produkovať spolu s Primou. Urobili sme focus group na Slovensku aj v Česku a na obidvoch trhoch to diváci odmietli. Išlo o seriál, ktorého štýl mal byť podobný Kameňáku.

Robíte to tak aj priebežne so seriálmi, ktoré už na obrazovke máte? Napríklad či prieskumom zisťujete, či tam netreba pridať romantickú zápletku, alebo naopak – viac humoru, alebo osviežiť príbeh nejakou hosťovacou hviezdou?

Robili sme to pri Paneláku, pri Divokých koňoch a chystáme sa tento postup zachovať.

Aký seriál je najťažší? Či už z autorského pohľadu, alebo podľa nakrúcania? Sú to historické seriály ako 1890, alebo napríklad komédie, ktoré sa nie vždy trafia do vkusu?

Pre nás ako manažment je najťažšie rozhodnúť, do čoho ideme. Samozrejme, čím drahší seriál je, tým je to rozhodnutie ťažšie. Ak sa rozprávame o autoroch, najťažšie sa píšu komédie. Udržať diváka s úsmevom na tvári je naozaj veľmi náročné, obzvlášť ak ide o formát, akým je Panelák, ktorý sme vysielali každý pracovný deň sedem rokov. No nechcem popritom zľahčovať iné seriály, lebo keď sa mne stane, že si pri nejakom príbehu poplačem, tak to je tiež veľké umenie.

Stáva sa riaditeľovi komerčnej televízie, že si pri seriáloch poplače?

Áno. Keď som videl prvú časť seriálu Zoo a ku koncu bola scéna s mŕtvymi pašovanými papagájmi, vyronil som pri nej slzu. Na emócie sú náročné aj programy s charitatívnym presahom, V siedmom nebi či Srdce pre deti. Pri nich je niekedy ťažké udržať slzy na kraji.

Horná Dolná na Markíze má nečakane dobrú sledovanosť. Čo si vy o nej myslíte a ako ste boli spokojný s vašimi komédiami, Dvojičkami alebo Svetom podľa Evelyn?

Seriály, ktoré ste menovali, sú úplne odlišné. Veľkú časť energie pri výrobe Dvojičiek nás stál vtip, ktorý väčšina divákov asi nedocenila. Dve postavy hral jeden herec, čo je veľmi technicky náročné na výrobu. My sme boli na túto zápletku v scenári veľmi hrdí, no diváci občas ani nepostrehli, že to tak je. Ale zase, Dvojičky svoju úlohu, čo sa týka sledovanosti, splnili. Svet podľa Evelyn bol skôr nemainstreamový projekt, Evelyn ako herečka je známa z internetu užšej komunite ľudí, ktorá sa navyše nezhoduje so štandardnou cieľovkou televízií. Z našej strany išlo o experiment, ktorý sme si radi vyskúšali.

Aká je štandardná cieľovka televízií?

Priemerný vek televízneho diváka je okolo 49 rokov v rámci univerzálneho publika a 37 rokov v komerčnej cieľovej skupine divákov. Pri tvorbe seriálu Svet podľa Evelyn sme nechali autorom voľnejšiu ruku. V programovej štruktúre na tento rok pokračovanie formátu nemáme, čo neznamená, že sa k nemu nevrátime. V novej sérii by sme však potrebovali posúdiť nový námet a pripravené scenáre. Bol to pokus a nie každý pokus vyjde. Seriál Naši bol tiež experimentom, no ten nám vyšiel.

Riaditeľ Joj Marcel Grega. Foto - Joj
Riaditeľ JOJ Marcel Grega. Foto – JOJ

Ktorým z vašich noviniek veríte najviac? Rodinnej Zoo, komediálnym Našim či výpravnému seriálu 1890?

Myslím, že sme jednoducho spravili dobrý mix pre divákov. Ale JOJ neponúkne len tieto seriály, pokračuje Česko Slovensko má talent, V siedmom nebi, Nové bývanie a ďalšie. Popri tom sa snažíme byť aj inovatívni. 1890 nie je štandardný seriál, je to veľmi výpravná produkcia, lebo nie sme len biznismeni, ale aj ľudia, ktorých baví robiť kvalitnú televíziu.

Je na Slovensku dosť ľudí, ktorí dokážu písať dobré seriály? Pred pätnástimi rokmi scenáristi vraveli, že nemajú robotu a musia robiť v reklamkách.

Pred pätnástimi rokmi to tak bolo, ale potom prišla éra pôvodnej televíznej produkcie. V dnešnej dobe je určite dosť skvelých scenáristov. U nás máme päť rôznych tvorivých tímov. Samozrejme, sú medzi nimi takí, s ktorými pracujeme naozaj veľmi radi a dlhodobo.

Zarobia si?

Dobrý scenárista určite nehladuje, ale nie sme v Amerike, kde scenáristi zarábajú milióny.

Presuňme sa k spravodajstvu. Stíhate pozerať správy televízie JOJ každý večer?

Nie. Veľakrát nestíham, navyše mám doma malé deti a s nimi správy nepozerám, keďže sú určené divákom vo veku od dvanásť rokov.

Vlani sa trochu viac debatovalo o spravodajstve komerčných televízií. Mnoho ľudí má dodnes pocit, že veľký priestor dostávajú reportáže z nehôd a tragédií. Prečo je to tak?

Vnímanie spravodajstva je veľmi zvláštna vec. Veľa ľudí má dodnes spravodajstvo JOJ spojené so zvieratkami, aj keď už päť rokov žiadne zvieratká ako bodku na konci správ nemáme. Televízne spravodajstvo sa extrémne posunulo k aktuálnosti. Všetko, čo sa stane za jeden deň, musí byť v spravodajstve najideálnejšie hneď, a preto musí reportér byť na mieste čo najskôr. Často sa stáva, že keď prichádza na miesto diania, ešte veľmi netuší, čo sa presne stalo, má len prvotné informácie. Detaily zisťuje až na mieste. Podobu spravodajských relácií zároveň ovplyvňuje naša analýza, koľko ľudí každý jeden spravodajský šot pozeralo a koľko počas neho preplo na inú stanicu. Toto všetko vplýva na konečný tvar spravodajstva, ktoré diváci sledujú vo vysielaní.

Pri akých typoch správ diváci prepínajú?

V minulosti napríklad veľmi často pri politických správach zo zahraničia. Odkedy sú témou utečenci, situácia sa trochu zmenila, no zahraničie v minulosti ľudí naozaj nebavilo. Dopravná nehoda vo Svidníku kedysi zaujala násobne viac slovenských divákov ako nejaký mimoriadny samit Európskej únie.

Nie sú dôsledkom honu za aktuálnosťou také reportáže, aké sme videli v lete? Na mysli mám tragédiu, pri ktorej otec zabudol svoje dieťa v aute, a redaktori potom s mikrofónom naháňali jeho mamu.

Pri tejto konkrétnej veci, ktorá sa stala v Nitre, poviem, že sme tému spracovali veľmi citlivo. Chcem tým povedať, že náš štáb nikoho nenaháňal. Redaktorka v teréne zistila, o čo ide, zavolala šéfovi spravodajstva a dohodla sa s ním, ako spracovať udalosť naozaj eticky. Vo vysielaní sme dbali predovšetkým na objektívne informácie a téme sme sa neskôr venovali servisne.

Malo by to byť štandardom? Ako by mali reportéri pracovať s pozostalými pri nehodách?

Smrť blízkeho človeka by mala byť vždy vnímaná citlivo. Je zrejme rozdiel, ak niekomu zomrie príbuzný na rakovinu po troch rokoch boja, a keď sa stane niečo v tejto chvíli, ako v Nitre. Treba však povedať, že počas môjho desaťročného pôsobenia v televízii bol tento prípad asi jediný, keď sa takto o televíznom spravodajstve diskutovalo. A zopakujem: reportáže televízie JOJ sa diskusia netýkala.

Chystáte sa v televízii na marcové voľby? Budete mať predvolebné debaty?

Rozmýšľame nad tým, ale pravdepodobne nie. Ak by sme mali robiť špeciálne predvolebné relácie, máme ambíciu urobiť ich precízne. No na Slovensku v tejto chvíli nevidím moderátora, ktorý by sa toho mohol ujať. To po prvé. Po druhé, mám pocit, že na tému volieb sa na Slovensku a v médiách naozaj veľa diskutuje a nezdá sa mi, že by sme my ako komerčná televízia mohli priniesť ďalšiu pridanú hodnotu v špeciálnej relácii, ktorú by diváci ocenili. Voľby sú navyše citlivá vec, musíte dať rovnaký priestor všetkým stranám a vo finále potom aj tak nikto nie je šťastný. Naším hlavným biznisom je televízna zábava a politiku nechávame iným.

Vlastníkom televízie JOJ je skupina J&T. V minulosti sa stávalo, napríklad v súvislosti s kúpou akcií SPP, že JOJ bola kritizovaná, lebo neinformovala o udalostiach, z ktorých skupina vychádzala zle. Vstupuje J&T do spravodajstva?

Mali sme v minulosti prípad, keď jedna redaktorka odišla na neplatené voľno, lebo mala pocit, že jej niekto zasiahol do práce. To je pekný príklad toho, ako novinár reaguje, ak taký pocit má. Naši spravodajcovia sú tu spokojní. Keby sa niečo podobné udialo, asi by reagovali podobne. Chodíme na všetky tlačovky, dávame priestor všetkým stranám. Rozumiem, že nás niektorí ľudia môžu nejako vnímať, ale ako som povedal, rovnako o nás vravia, že dávame samé autonehody, alebo že máme na konci správ zvieratká, aj keď ich tam nemáme. Niektoré veci, ktoré sa hovoria, sú skrátka príťažlivé.

Ako to myslíte?

Keď bol súčasný poradca prezidenta Rado Baťo novinárom, napísal blog s názvom Voľte Roberta Fica, vyzýva J&T. Keď ste si potom článok otvorili, dočítali ste sa, že tento titulok dal len preto, aby si ľudia naň klikli. Samotný článok sa venoval úplne inej téme. A mal pravdu, na webe patril vtedy k najčítanejším. Do J&T sa skrátka každý rád oprie pre atraktivitu témy, ale keby ste sa spýtali našich spravodajcov, zistíte, že majú vlastnú autonómiu, do ktorej im nik nezasahuje.

Riešili ste teraz pred voľbami to, aby sa vám v zábavných programoch neobjavovali politici? Napríklad V siedmom nebi, kde doteraz často účinkoval Boris Kollár, a v jeho predchodcovi na Markíze sa zase objavovali politici Smeru.

Dávame si na to pozor. Boris Kollár doteraz nebol v politike, v rôznych zábavných programoch sa objavoval bežne, no odkedy vstúpil do politiky, jeho účinkovanie musíme pred voľbami vypustiť. V relácii ho diváci videli, lebo sa jednoducho venuje charite. Pred voľbami máme nielen interné pravidlá, ale musíme sa riadiť aj zákonom. V princípe televízia JOJ nie je spájaná so žiadnou politickou stranou a žiadnym politikom.

Riaditeľ Joj Marcel Grega. Foto - Joj
Riaditeľ JOJ Marcel Grega. Foto – JOJ

Čo si myslíte o kampaniach na eurofondy, ktoré teraz tak často vidíme v televíziách? Ťažíte z nich?

Boli sme štandardne oslovení, rovnako ako iné televízie. Kampane na eurofondy sú povinná jazda, v každom operačnom programe sú na ne vyhradené peniaze tak, ako to predpisuje Európska komisia. Čítal som článok od Transparency International a budem naň musieť reagovať, lebo peniaze, o ktorých tam hovoria, sú jednak uvedené s DPH, jednak tam zarátali zmluvy, ktoré sú podpísané na štyri či päť rokov, takže ich čerpanie tento rok nebude také významné.

Čiže nie je pravda, že ste získali viac peňazí ako Markíza?

Nie je. Dostali sme o niečo menší podiel ako Markíza, taký, aký zodpovedá nášmu podielu na trhu.

Môžu popri vašich dnešných staniciach vzniknúť ešte ďalšie kanály?

Ak by sme vedeli priniesť kanál, ktorý obsahom nebude kanibalizovať na našich ostatných staniciach, tak áno, najmä vzhľadom na to, že sme vlani vypredali sto percent reklamy. Určite rozmýšľame nad novými kanálmi, ale logicky vám nemôžem povedať, o aké by išlo. Nie je však tajomstvom, že je tu možno priestor na vznik spravodajskej stanice. Vyrábame výrazne viac spravodajských šotov, ako vieme uverejniť, takže na spravodajskom kanáli by sme ich vedeli odvysielať. No zatiaľ sme sa do toho nepustili. Nová stanica vždy stojí peniaze a my si musíme zrátať, či by sa nám vrátili.

Čo športový kanál? Je to priveľmi drahý obsah?

Šport je drahý obsah, ktorý sa nedá reprízovať. Navyše neviete, koľko budú stáť práva na prenosy v budúcnosti. Môže sa stať, že sa nejaký slovenský klub prebojuje do Ligy majstrov a potom vás práva vyjdú ešte viac. Jediná možnosť, ako by JOJ mohla mať svoj športový kanál, je tá, že by bol platený. Ale tam je dnes veľmi tvrdá konkurencia. Je to ťažký biznis, preto máme športovú televíziu aspoň na internete.

Čo vás baví na ostatných konkurenčných televíziách?

Na RTVS šport, ten by sme mali radi aj u nás, ale RTVS nás zatiaľ vždy pri právach preplatila. Markízu veľmi nesledujem a asi ani nebudem od nich nič menovať. Zapnem si ju len vtedy, keď chcem vedieť, či náhodou nechystajú nejakú programovú zmenu.

Sledujete nové seriály, ktoré vyrábajú v Spojených štátoch? Môžu na veľkých slovenských staniciach fungovať seriály ako Narcos, House of Cards a podobne?

Ja mám skôr rád dobré filmy, naposledy som si opäť napozeral Star Wars. To, čo my oslavujeme ako vrchol americkej seriálovej produkcie, by u nás nebolo sledované. Napríklad Teória veľkého tresku. Je to super seriál, mne sa veľmi páči, ale u nás by nemal takú sledovanosť, aby mohol ísť na JOJ. U nás potrebujete mať podiel na trhu nad 20 percent, v USA na úspech stačí nepomerne menej. Navyše, Američania majú inak postavený biznis, oni svoje seriály predávajú do celého sveta. My ak niečo predáme do Česka či Chorvátska, tak sa z toho veľmi tešíme, ale bohvieako na tom nezarobíme. No a potom sú tu rozpočty. Ľudia sa ma pýtajú – prečo nenatočíte niečo ako Game of Thrones?

Prečo?

Jeden diel Game of Thrones stojí toľko ako polovica nášho celoročného rozpočtu na vlastnú tvorbu. Navyše, za Game of Thrones si diváci musia zaplatiť. Za sledovanie JOJ-ky neplatia. JOJ vysiela na malom trhu, kde žijeme len z reklamy a nie z pravidelných abonentských poplatkov. Zároveň však musím povedať, že keď k nám príde niekto z veľkých európskych televízií z Nemecka alebo BBC, a ukážeme im napríklad seriál ZOO alebo pilot k historickému krimiseriálu 1890, tí ľudia neveria, že niečo také kvalitné dokážeme s našimi rozpočtami vyrobiť.

Čo je podľa vás dnes ešte témou v televíznom prostredí?

Konflikt medzi slovenskými a českými stanicami a distribútormi, ktorí české stanice majú v ponuke. Nemyslím si, že je potrebné ničiť si náš trh, ktorý vysiela kvalitné veci, distribuovaním Novy alebo Primy, ktoré vysielajú to isté čo my, no rozdiel je v tom, že kým my za práva pre Slovensko platíme, oni za ne neplatia.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie