Svetový newsfilter: Putin zažil diplomatickú prehru a prišiel o šancu ukázať svoj vplyv

Dobrý deň,

Vladimir Putin chcel víťaznú vojnu, namiesto toho už takmer rok a pol pravidelne zažíva poníženie, na ktoré nebol zvyknutý. Netýka sa to len jeho vojsk, ktoré vyslal na Ukrajinu, náletov dronov na Moskvu alebo verejných útokov od ľudí, ako je Jevgenij Prigožin.

Putin si spôsobil problémy aj na medzinárodnej scéne a na zoznam neúspechov, ktoré súvisia s inváziou na Ukrajinu, si môže pripísať aj diplomatickú blamáž, aká by sa pred februárom 2022 nestala.

Afrika: Putin prišiel o dôležitú cestu

Vladimir Putin a jeho režim denne porušujú všemožné medzinárodné pravidlá a dohody. Ignoruje výzvy a žiadosti zo zahraničia, no ukazuje sa, že existuje jedna výnimka, pri ktorej je ochotný ustúpiť. Ide o jeho osobnú slobodu.

O čo ide: Ruský režim sa veľmi rád chváli tým, ako jeho predstaviteľov vítajú na oficiálnych návštevách a samitoch po celom svete. Samozrejme, s výnimkou Západu.

Putin a spol. využívajú cesty do Číny, strednej Ázie či Afriky na to, aby sa doma mohli tváriť, že nie sú až takí izolovaní, ako tvrdia USA alebo EÚ. Bonusom je možnosť odprezentovať na oficiálnej tlačovke a v miestnych médiách svoje tvrdenia o vojne proti Ukrajine.

Ruský prezident o jednu takúto, a veľmi významnú, príležitosť prišiel, lebo nemal istotu, že ostane na slobode. Paradoxom je, že sa to mohlo stať u jedného z jeho spojencov. Putin mal v auguste cestovať na samit BRICS do Juhoafrickej republiky (JAR), no zabránil mu v tom medzinárodný zatykač.

Nervózny hostiteľ: BRICS je zoskupenie Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky a vzniklo ako platforma na spoluprácu týchto piatich štátov a ako protiváha rastúcich ekonomík voči tým najvplyvnejším štátom Západu.

Lídri BRICS sa pravidelne stretávajú a koncom augusta bude v JAR 15. samit tohto zoskupenia. Putin však svojou vojnou proti Ukrajine hostiteľskej krajine spôsobil veľké starosti.

JAR – na rozdiel od Ruska, USA alebo Číny – patrí medzi štáty, ktoré uznávajú jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu. Ten v marci pre únosy ukrajinských detí z okupovaných území vydal medzinárodný zatykač na Putina.

Ruskému prezidentovi to výrazne okresalo možnosť cestovať po svete, no Kremeľ aj juhoafrický líder Cyril Ramaphosa sa dlho tvárili, že situáciu vyriešia a Putin na samit príde.

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa. Foto – TASR/AP

Kto vyhral: Rusko, prirodzene, tlačilo na JAR, aby sa tak stalo. Z Kremľa dokonca podľa juhoafrického prezidenta prišla vyhrážka, že ak by ho v Johannesburgu zatkli, bolo by to to isté, ako vyhlásiť Rusku vojnu. Ramaphosa chcel, aby Putin pricestoval, a netúžil po tom, aby ho v JAR zatkli.

Juhoafrickí predstavitelia preto dlho komunikovali so súdom v Haagu a ako možnosť zvažovali aj dočasnú diplomatickú imunitu, niektorí politici dokonca navrhovali odchod z Medzinárodného trestného súdu. Opozícia sa zas obrátila na súd a snažila sa prinútiť štát, aby Putina zatkol, ak príde na juhoafrickú pôdu.

Putin napokon prehral. Na samit namiesto neho príde minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a on sa pripojí na diaľku cez video. Ťažko hľadať lepší dôkaz, že Putin je naozaj izolovaný, ako to, že nemôže prísť ani na stretnutie so svojimi spojencami.

Zároveň je to veľké víťazstvo pre súd. Putinovo rozhodnutie necestovať na samit dokazuje, že medzinárodné inštitúcie stále majú svoju silu a ich systematická a dlhodobá práca má zmysel.

Žiadna z nich síce nedokázala a zrejme ani nedokáže zastaviť ruskú agresiu, no aj takto aspoň dávajú Putinovi najavo, že nie je jedno, čo pácha na Ukrajine.

Európa: Čo Kličko hovorí o spore s vládou

Ukrajinskí politickí a vojenskí lídri od začiatku vojny pôsobia mimoriadne jednotne – až na malé výnimky. Najviditeľnejšou z nich je spor medzi Volodymyrom Zelenským a Vitalijom Kličkom. Starosta Kyjiva o ňom hovoril aj v utorok, keď navštívil Bratislavu.

O čo ide: Vzťah medzi Kličkom a prezidentskou kanceláriou nebol ideálny už pred ruskou inváziou. Kličko pred voľbami v roku 2019 podporil vtedajšieho prezidenta Petra Porošenka, ktorého Zelenskyj jednoznačne porazil.

Po voľbách sa členovia prezidentovho tímu pokúšali Klička dostať z úradu a všetko už mali pripravené, no ako vtedy písala Ukrajinska pravda, Zelenskyj zmenil názor. Kličko v tom čase hovoril, že išlo o iniciatívu Andrija Bohdana, ktorý viedol prezidentskú kanceláriu.

O rok neskôr Kličko tretíkrát v rade vyhral voľby v Kyjive hneď v prvom kole s vyše 50 percentami hlasov. Doteraz sa to nepodarilo nikomu. Kličkova funkcia a popularita ho tak, prirodzene, predurčuje aj na vyššie pozície – ak by mal záujem.

Prečo sa sporia: Starosta Kyjiva sa od začiatku ruskej invázie viackrát dostal do konfliktu s centrálnou vládou, no posledný spor je zatiaľ najtvrdší a najcitlivejší, pretože sa týka ochrany ľudských životov.

Súvisí so stavom protileteckých krytov v hlavnom meste. V máji, počas jedného z mnohých ostreľovaní Kyjiva, sa obyvatelia sťažovali na to, že kryty boli zamknuté. Začiatkom júna zomrelo 9-ročné dievča a dve ženy, ktoré sa počas bombardovania nevedeli dostať do krytu.

Prezident Zelenskyj za to kritizoval kyjivskú samosprávu, hovoril o vnútorných nepriateľoch a neodpustil si ani nepriamu narážku na Klička, keď verejne odkazoval, že odpoveďou na tieto problémy by mohol byť „knockout“.

Ukrajinská vláda potom aj oficiálne napomenula starostu Kyjiva. O vnútorných nepriateľoch hovorí aj on, obviňuje ich zo snahy zdiskreditovať ho. Zelenského však priamo nemenuje.

Kličko v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo bude ďalej: Zelenskyj aj Kličko sú v zložitej situácii. Musia robiť maximum pre bezpečnosť hlavného mesta a Ukrajiny, no obaja sú ambiciózni politici známi svojimi silnými vyhláseniami a dôrazom na sebaprezentáciu. Pred vojnou boli navyše politickými súpermi.

Po ruskom útoku často používajú slovo jednota, a tá je – minimálne navonok – aj rok a pol od začiatku invázie obdivuhodná. Jednota je slovo, ktoré často používal Kličko aj v utorok, keď dal rozhovor slovenským novinárom. Nezhody medzi vedením Kyjiva a centrálnou vládou podľa neho nepôsobia dobre na spojencov Ukrajiny. Kličko vraví, že všetko sa musí podriadiť snahe vyhrať vojnu. Ak sa to podarí, potom sa môžu začať aj politické hry.

Nie je však vylúčené, že politické napätie sa v najbližších mesiacoch objaví znovu. V marci 2024 mali byť na Ukrajine prezidentské voľby, lenže v situácii, keď platí stanné právo, to nie je možné.

Dá sa predpokladať, že voľby sa odložia. O tom, či v nich bude kandidovať aj Kličko, zatiaľ starosta Kyjiva nechce hovoriť. Počas rozhovoru v Bratislave to však otvorene nevylúčil.

Čítajte viac: Vitalij Kličko: Ak Rusi znovu prídu do Kyjiva, čaká ich tu veľa prekvapení

Severná Amerika: Donald Trump má ďalšie problémy

V marci Donalda Trumpa ako prvého amerického exprezidenta pre podozrenia z falšovania obchodných záznamov obvinili z trestného činu. V júni sa v prípade utajených dokumentov, ktoré odmietol odovzdať archivárom, ako prvý exprezident v histórii postavil aj pred federálny súd.

Teraz mu hrozia ďalšie problémy. Všetko nasvedčuje tomu, že ho v nasledujúcich dňoch obvinia v novom prípade.

Čo sa stalo: Trump začiatkom týždňa vyhlásil, že dostal list od vyšetrovateľa, z ktorého vyplýva, že sa musí urýchlene prihlásiť veľkej porote. To podľa právnych expertov znamená, že ho s najväčšou pravdepodobnosťou už čoskoro zadržia.

Bývalý prezident nespresnil, čoho sa majú obvinenia týkať. Americké médiá však odhadujú, že bude čeliť obvineniam z trestných činov v súvislosti s útokom na Kapitol zo 6. januára 2021.

Podporovatelia Trumpa, ktorí uverili jeho klamstvám o zmanipulovaných voľbách, vtedy vtrhli do sídla kongresu, aby zvrátili formálne potvrdenie Joea Bidena ako nového prezidenta.

Čo bude ďalej: Zo Spojených štátov prichádza čoraz viac náznakov, že Trump sa naozaj pokúšal o štátny prevrat. K tomuto záveru prišla aj komisia vyšetrujúca udalosti zo 6. januára, v ktorej mali zastúpenie kongresmani z Republikánskej strany aj od demokratov.

Tento týždeň zároveň prokuratúra v štáte Michigan obvinila šestnástich Trumpových straníckych kolegov z toho, že sa pri čisto formálnej procedúre prezentovali ako jeho volitelia. V skutočnosti pritom v Michigane vyhral Biden a ich povinnosťou bolo označiť ho za víťaza.

Podobné obvinenia zrejme v nasledujúcich mesiacoch čakajú aj republikánskych voliteľov z iných štátov.

Aký je politický presah: Doterajšie právne škandály Trumpovi navonok nijako neuškodili politicky. Pred blížiacimi sa republikánskymi primárkami, v ktorých si strana vyberie kandidáta na prezidenta, má pred zvyšnými kandidátmi dvojciferný náskok.

Zároveň sa ho zastávajú prakticky všetci vplyvní republikáni: okrem iného aj jeho najväčší súper Ron DeSantis.

Z právneho hľadiska pritom Trumpovi nič nebráni v kandidatúre. Aj v prípade, že by bol v niektorom prípade vinný, by sa podľa americkej ústavy mohol uchádzať o post prezidenta. Za určitých okolností by však mohlo dôjsť k bizarnej situácii, že by v prípade vysokých trestných sadzieb nemohol voliť.

Ázia: Izrael sa pridal na stranu Maroka

Napriek rastúcemu napätiu vo vzťahoch s Palestínčanmi sa Izraelu darí normalizovať vzťahy s viacerými arabskými krajinami. Tento týždeň uznal suverenitu Maroka nad sporným územím Západnej Sahary a plánuje tam otvoriť konzulát.

Aký je kontext: O Západnej Sahare sa niekedy hovorí ako o poslednej africkej kolónii. Keď z nej v 70. rokoch odišli Španieli, viac než tri štvrtiny jej územia obsadilo Maroko. Zvyšok kontroluje hnutie Front Polisario s väzbami na Alžírsko.

Zatiaľ čo Maroko považuje celú Západnú Saharu za svoje vlastné územie, Front Polisario presadzuje jej nezávislosť. Dlhodobo tvrdí, že o jej statuse by malo rozhodnúť referendum zorganizované OSN, na ktorom sa však s Maročanmi nevie dohodnúť.

Pred tromi rokmi v regióne eskalovalo napätie, keď predstavitelia Frontu Polisario obvinili Maroko z porušenia prímeria platného desaťročia. Maroko vtedy spustilo vojenskú operáciu, ktorej oficiálnym cieľom bolo odblokovať cestu.

Ako to vidí svet: Medzinárodné spoločenstvo je v otázke Západnej Sahary rozdelené. Zatiaľ čo vyše 40 krajín vrátane Iránu či Nigérie podporuje jej nezávislosť, približne 50 štátov uznáva suverenitu Maroka nad územím.

Medzi ne patrí Poľsko, Maďarsko či Spojené štáty, ktoré sa pridali pred tromi rokmi za vlády Donalda Trumpa. Výmenou za to marocká vláda USA sľúbila, že znormalizuje svoje vzťahy s Izraelom – kľúčovým americkým partnerom.

Za posledné tri roky Maročania a Izraelčania uzavreli obrannú dohodu a zintenzívnili spoločný obchod. Teraz urobil Izrael ďalšie významné gesto, keď v pondelok jeho vláda uznala marockú suverenitu nad Západnou Saharou.

Čo to znamená: K zlepšeniu vzťahov s Marokom paradoxne prichádza v čase, keď izraelská armáda zintenzívňuje útoky na okupovaných územiach proti Palestínčanom. Práve konflikt s Palestínou bol dlhé roky prekážkou vo vzťahoch Izraela a mnohých krajín z Blízkeho východu či Afriky.

V posledných rokoch sa však zdá, že viacerí arabskí lídri sú otvorení spolupráci s Izraelčanmi aj napriek Palestíne. Izrael v posledných rokoch znormalizoval aj svoje vzťahy so Spojenými arabskými emirátmi, s Bahrajnom a so Sudánom.

Všetky dohody uzavrel premiér Benjamin Netanjahu, pre ktorého ide o ďalšie diplomatické víťazstvo. Netanjahu sa snaží svetu ukázať, že zatiaľ čo Palestínčania jeho najpravicovejšiu vládu v izraelskej histórii obviňujú z etnických čistiek, on uzatvára dohody s moslimami.

Latinská Amerika: Nie všetci považujú Rusko za agresora

Lídri štátov Latinskej Ameriky a Karibiku sa tento týždeň stretli s predstaviteľmi krajín Európskej únie. Samit mal byť najmä o zbližovaní a rokovaniach o biznise, no problémom nakoniec bola vojna proti Ukrajine.

O čo ide: Samit medzi EÚ a Spoločenstvom latinskoamerických a karibských štátov, ktoré je známe pod skratkou CELAC, sa naposledy konal v roku 2015.

Situácia v Latinskej Amerike aj v Európe sa odvtedy výrazne zmenila. Vo veľkej časti južnej Ameriky sa k moci dostali ľavicové vlády a v regióne vzrástol vplyv Číny a čiastočne aj Ruska.

Čína síce je najväčším obchodným partnerom regiónu, no v oblasti investícií je lídrom stále EÚ. Firmy z Európy v Latinskej Amerike a Karibiku investujú viac ako Čína a Rusko dokopy. Investície sú to, na čom chce Únia stavať a postupne prehlbovať vzťahy.

EÚ si to predstavuje tak, že investície a spoločné projekty zároveň pomôžu pri posilňovaní demokracie. To je aj cieľom stratégie Global Gateway, ktorú Únia predstavila pred rokom a pol. Zameriava sa v nej nielen na Latinskú Ameriku, ale aj na ďalšie geograficky vzdialenejšie regióny.

Čo je problém: Samit, ktorý sa konal v pondelok a utorok, však ukázal, že nájsť spoločnú reč v hodnotových a geopolitických otázkach nie je také jednoduché.

Prvý problém vyplýva z toho, že na rokovaní boli aj krajiny ako Kuba, Nikaragua či Venezuela. Tie majú – jemne povedané – iný pohľad na ľudské práva a demokraciu ako európske štáty. To isté platí aj o vzťahoch s Ruskom.

Preto sa objavili nezhody pri spoločnom vyhlásení, v ktorom štáty Únie chceli odsúdiť ruskú vojnu proti Ukrajine. Predstavitelia latinskoamerických štátov už vopred vraveli, že to nie je téma, ktorú by na stretnutí chceli riešiť. Namiesto toho chceli hovoriť o hriechoch európskeho kolonializmu.

Na čom sa dohodli: Z textu spoločného vyhlásenia tak vypadla pasáž o odsúdení ruskej agresie. Namiesto toho 27 európskych a 32 latinskoamerických štátov podpísalo deklaráciu, ktorá vyjadruje „hlboké znepokojenie nad vojnou proti Ukrajine“. Bez toho, aby sa v nej spomínalo Rusko.

Nikaragua, ktorá je spojencom Moskvy a aj v OSN hlasovala proti rezolúcii odsudzujúcej ruskú agresiu, sa nepodpísala ani pod toto kompromisné znenie.

Jednoznačná dohoda neprišla ani pri druhej dôležitej téme – obchodnej dohode EÚ a štátov Južnej Ameriky, ktorá je rozpracovaná už roky. Európska komisia regiónu sľúbila investície za 45 miliárd eur a tvrdí, že jej ambíciou je uzavrieť dohodu do konca roka.

Motiváciou sú aj nerastné suroviny, vďaka ktorým by chcela znížiť závislosť od Číny a Ruska. V Latinskej Amerike sa okrem iného nachádza polovica svetových zásob lítia, ktoré je dôležité pri prechode na obnoviteľné zdroje energie.

Meno týždňa: Malvíny

Potopená argentínska loď v roku 1982 počas vojny o Falklandy. Foto – TASR/AP

Samit Latinskej Ameriky a EÚ, o ktorom sme písali vyššie, zarezonoval aj vo Veľkej Británii, hoci tá už pár rokov nie je členským štátom Únie. Dôvodom je, že v spoločnom vyhlásení sa spomínajú aj Falklandy, ostrovy, o ktoré v 80. rokoch Briti viedli vojnu s Argentínou.

Británia ju vyhrala a ostrovy dnes patria pod jej správu, no Argentína s tým nesúhlasí. Vo vyhlásení sa píše, že Únia zobrala na vedomie pozíciu latinskoamerických štátov a spomína dôležitosť dialógu a rešpektu voči medzinárodnému právu. Problém spočíva v tom, že sa v ňom popri názve Falklandy objavil aj španielsky názov Islas Malvinas (Malvíny), ktorý používajú v Argentíne.

Nie je jasné, či išlo zo strany Únie o vedomý ústupok, aby argentínska delegácia zo samitu odchádzala spokojnejšia. Argentínčania to totiž považujú za veľký diplomatický úspech a spomínanú pasáž vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí označuje za výzvu na obnovenie rokovaní o ostrovoch.

Naopak, Britov to naštvalo a obrátili sa na Európsku radu, aby vysvetlila, prečo je vo vyhlásení zo samitu takáto formulácia. EÚ už verejne povedala, že sa tým nechcela pridať na žiadnu zo strán sporu.

Čítajte aj: Na Falklandoch bojovali proti trom nepriateľom. Argentínčania sa ani po 40 rokoch nezmierili s prehrou

Foto týždňa

Storočný Henry Kissinger, bývalý americký minister zahraničných vecí a poradca prezidentov, prišiel na prekvapivú návštevu Číny. Stretol sa so šéfom diplomacie aj s prezidentom Si Ťin-pchingom. Návšteva ja veľmi symbolická, práve Kissinger v 70. rokoch veľkou mierou prispel k normalizácii vzťahov USA a Číny.

Do Pekingu prišiel v čase, keď vzťahy medzi týmito dvoma štátmi nie sú dobré, a Čína to aj využila. Spojeným štátom v oficiálnom vyhlásení odkázala, že by vo svojej politike voči Číne potrebovali Kissingerovu múdrosť.