Kristina Böhmer
Rusi už tretí deň masívne útočia na ukrajinské prístavné mesto Odesa. Tvrdia, že bombardujú vojenské ciele.
V skutočnosti však zasiahli prístav, obilné terminály aj nakladacie zariadenia. Kotviská v prístave vzbĺkli a hasiči musia bojovať s rozsiahlymi požiarmi. Podľa ukrajinských úradov zničili 60-tisíc ton obilia a počas útokov, ktoré hovorca regionálnej vojenskej správy Odesy Serhij Bratčuk označil za „veľmi silné, skutočne masívne“, zasiahli aj civilné ciele.
Napríklad obytný dom, z ktorého utekali vystrašení civilisti. „Našťastie som nespal,“ povedal podľa Wall Street Journal obyvateľ domu Konstantin. „V okne som uvidel červený záblesk a okamžite som reagoval. V momente, keď som sa hodil na zem za posteľ, vyrazilo okná. Zišiel som von, bolo tu hlučno a vonku bol dym, ľudia panikárili.“
Prečo útočia na Odesu?
Podľa Ukrajiny a Západu preto, aby zničili posledné šance na vývoz ukrajinského obilia po tom, ako Moskva v pondelok nepredĺžila dohodu vyrokovanú v júli minulého roku. Tá pomohla spomaliť globálnu potravinovú krízu a znížiť ceny potravín.
Vraj odplata za Krymský most?
„Bola to pekelná noc,“ povedal vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach hovorca regionálnej vojenskej správy Odesy Serhij Bratčuk. Útoky podľa neho mohli byť najväčšie, aké Odesa počas celej totálnej vojny zažila. To si myslí aj starosta Odesy Hennadij Truchanov, ktorý na Facebook napísal, že to bola „jedna z najhrozivejších nocí“ a že si nepamätá „také rozsiahle útoky od začiatku plnoformátovej invázie“.
V Mykolajive utrpelo zranenia najmenej deväť osôb vrátane piatich detí. V Odeskej oblasti sa hovorí o trinástich zranených, medzi nimi je jedno deväťročné dieťa. Podľa Guardianu došlo vo štvrtok pri útokoch aj k poškodeniu budovy čínskeho konzulátu v Odese.
Rozsiahle útoky trvajú už tretí deň. V stredu ráno Rusko na Odesu odpálilo 31 riadených striel a rakiet a 32 iránskych dronov Šáhid, pričom 18 striel a deväť dronov trafilo cieľ. Vo štvrtok útoky pokračovali.
Rusi útočili na prístavnú infraštruktúru a sklady obilia. Šéf odeskej regionálnej správy Oleh Kiper dodal, že narobili veľké škody aj v meste vrátane obytných štvrtí, turistických zariadení na pobreží a priemyselných zariadení. Historické centrum Odesy pritom v januári tohto roku pridali na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO a hneď ho označili ako „ohrozené“.
„Útok splnil svoj zámer a všetky určené ciele boli zasiahnuté,“ povedal hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.
The extremely dangerous military grain silos at the port of Odesa targeted by Russia as part of their massive overnight missile and drone attack on the city. pic.twitter.com/xeQvvPLoh4
— Oliver Alexander (@OAlexanderDK) July 19, 2023
Hoci hlavným cieľom bola Odeská oblasť a prístavy v Odese a Mykolajive, poplach bol v takmer celej krajine.
Ako pre Wall Street Journal povedala štátna tajomníčka na ministerstve obrany Hanna Maľarová, jednou z ruských taktík je „unaviť našu protivzdušnú obranu“. „V celej krajine máme nedostatok protivzdušnej obrany. A sú isté typy striel, ktoré nedokážeme zostreliť,“ dodala.
Rusi tvrdia, že je to odplata za zasiahnutie Krymského mosta. V pondelok nadránom ho poškodil výbuch, ku ktorému sa prihlásili Ukrajinci. Krymský most je kľúčový pre zásobovanie ruských vojakov. No vzhľadom na ciele, na ktoré Rusi útočia v Odese, je pravdepodobnejšie, že skôr ako s Krymským mostom to má niečo do činenia s obilnou dohodou.
Obilie tadiaľ už nepustia
Ukrajinské ministerstvo obrany tvrdí, že v utorok Rusko útočilo na „infraštruktúru spojenú s obilím a v dôsledku toho boli zničené rezervoáre a kotviská v prístave Odesa“.
Aj ruskí vojenskí blogeri píšu, že ich armáda útočí na obilné sklady, hoci Moskva sa všetkých snaží presvedčiť, že zasiahla vojenské ciele a muničné sklady. Nacionalistickejší ruskí blogeri dokonca žiadajú zintenzívnenie útokov, aby už nikdy nebolo možné obilnú dohodu obnoviť.
Navyše oblasť je terčom ostreľovania od chvíle, keď Moskva začiatkom týždňa túto dohodu vypovedala.
Obilná dohoda upravovala podmienky vývozu ukrajinského obilia. Ukrajina bola pred vojnou jedným z najväčších svetových vývozcov slnečnice, kukurice, pšenice a jačmeňa, pričom po rozpútaní totálnej vojny vo februári 2022 nemala obilie ako bezpečne vyvážať. Viedlo to k okamžitému raketovému rastu cien potravín a zhoršeniu potravinovej krízy, ktorá uvrhla milióny ľudí po celom svete do potravinovej chudoby a neistoty.
V júli minulého roku Turecko a OSN pomohli vyrokovať dohodu, vďaka ktorej sa export ukrajinského obilia obnovil a svetové ceny vtedy podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN klesli o 20 percent. V pondelok dohoda vypršala a Rusko oznámilo, že ju neobnoví.
Každá loď je ohrozená
Americké ministerstvo zahraničia tvrdí, že Rusko odstúpilo od obilnej dohody, aby ekonomicky potrestalo Ukrajinu a donútilo iné krajiny spolupracovať s Moskvou tak, aby sa zvýšil profit Ruska z vývozu potravín. „Je zrejmé, že Rusko naďalej využíva jedlo ako zbraň. Tentokrát to nemá vplyv len na Ukrajincov, ale aj na svetové zásoby a ceny,“ povedal hovorca ministerstva Matthew Miller.
Súčasťou dohody bola okrem iného ochrana nákladných lodí plaviacich sa z troch ukrajinských prístavov – Odesy, Čornomorska a Južného.
Dnes to už neplatí. Ruské ministerstvo obrany na kanál na Telegrame napísalo, že od vypršania obilných dohôd sú „všetky lode plaviace sa vo vodách Čierneho mora do ukrajinských prístavov považované za také, ktoré môžu niesť vojenský náklad“. Krajiny, ktoré lode týmto smerom vyšlú, budú automaticky považované za spojencov Kyjiva a pokusy o obídenie blokády za akt vojny. Ministerstvo dodalo, že niektoré časti medzinárodných vôd Čierneho mora „boli vyhlásené za dočasne nebezpečné na plavbu“.
Inými slovami, Rusko si vyhradzuje akési právo zaútočiť na všetky lode, ktoré sa budú plaviť z Ukrajiny smerom k Bosporskému prielivu alebo naspäť, čo bol doteraz v podstate bezpečný koridor vytvorený na účely vývozu obilia.
Kremeľ zároveň obvinil Ukrajinu, že bezpečné koridory v Čiernom mori, ktoré zaisťovali obilné dohody, využívala na vojenské účely. Hovorca Dmitrij Peskov však odmietol povedať viac. „Nepoviem k tomu nič konkrétne. Ale viete, že naša armáda opakovane uviedla, že Ukrajina používa obilné koridory na vojenské účely,“ odpovedal bez ďalších podrobností na otázku o mieste pôvodu útoku na Krymský most.
Hlad ako zbraň
Ukrajinský prezidentský poradca Mychajlo Podoľak obvinil Rusko zo sabotáže svetovej potravinovej bezpečnosti a povedal, že Moskva „úmyselne zasiahla obilné terminály a iné prístavné zariadenia, pričom hlavným cieľom je zničiť možnosť prepravy ukrajinského obilia“.
Masívny vzdušný úder podľa neho zároveň predstavuje „teroristický čin proti globálnemu potravinovému programu“. Vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby zvolala zasadnutie na túto tému. Šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak dodal: „Ruský teror proti Odese opäť dokazuje, že potrebujú hlad a problémy v krajinách globálneho juhu. Chcú vytvoriť utečeneckú krízu na Západe.“
Rovnako o útokoch hovoril aj prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého „ruskí teroristi úplne zámerne mierili na infraštruktúru obilnej dohody“. Na Telegrame ďalej dodal, že „každá ruská raketa je úderom nielen proti Ukrajine, ale proti každému na svete, kto chce normálny a bezpečný život“.
Ako informoval ukrajinský minister poľnohospodárstva Mykola Soľskyj, útoky v prístave Čornomorsk zničili 60-tisíc ton obilia.
Najväčší ukrajinský vývozca obilia Kernel uvádza, že jeho zariadenia na skladovanie obilia v prístave Čornomorsk utrpeli také škody, že oprava môže trvať aj dvanásť mesiacov. Zničené sú aj priestory medzinárodných spoločností, napríklad obilný terminál kanadskej Viterry.
Čo bude s obilím?
Zelenskyj nariadil zvýšenie ochrany prístavnej infraštruktúry a zintenzívnenie kontaktu s medzinárodnými partnermi, ktorí by mohli zatlačiť na Rusko, aby sa vrátilo k obilnej dohode. Zvažuje však aj to, že by Ukrajina v exporte obilia pokračovala napriek ruskej hrozbe, pričom by potrebovala spoluprácu Turecka a OSN, ale nie je jasné, ako by dosiahli bezpečnosť lodí. Uvažuje sa o vytvorení fondu s 500 miliónmi dolárov, ktorý by slúžil na pokrytie nákladov a škôd v prípade, že Rusko na lode zaútočí.
V hre sú aj alternatívne trasy, napríklad vlakom do Poľska a potom cez Baltské more. Druhou možnosťou je trasa cez Dunaj a treťou preprava do rumunského prístavu Konstanca. Všetky sú však menej efektívne ako trasa cez Bosporský prieliv, dokážu prepraviť menšie množstvá a za vyššie náklady.
Poslednou možnosťou je, že by sa Rusko k dohode vrátilo. Moskva už dala OSN 90 dní na splnenie svojich podmienok, medzi ktorými je opätovné pripojenie poľnohospodárskej banky Rosselchozbank do medzinárodného systému SWIFT, čo Západ urobiť nechce. Moskve navrhli, aby založili dcérsku spoločnosť banky, no Kremeľ to odmietol.
Riešenie teda zatiaľ nie je, ale trh neočakáva takú krízu, aká vypukla po rozpútaní vojny. Tentoraz sa totiž predpokladalo, že Rusko dohodu nepredĺži. Svetové ceny pšenice napriek tomu po ruských hrozbách stúpli o deväť percent.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
