Pavlovová z festivalu Atmosféra: Organizovať predvolebnú kampaň a festival je veľmi podobné

Podporte kampaň na 50 evakuačných sanitiek pre Ukrajinu od Nadácie otvorenej spoločnosti a Dárku pro Putina.

V politike nemusíte riešiť počasie ako pri organizácii festivalu, hovorí organizátorka festivalu Atmosféra Gretka Pavlovová, ktorá je tiež podpredsedníčkou mestskej strany Team Bratislava.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• či sa radšej venuje politike alebo organizácii festivalu;
• ako sa zmenila organizácia festivalu v čase inflácie;
• čo návštevníkom ponúkne 11. ročník festivalu Atmosféra;
• či museli posilniť bezpečnosť kvôli diskusii s premiérom Ľudovítom Ódorom;
• či pôjdu s Matúšom Vallom a Teamom Bratislava do veľkej politiky.

Čo je náročnejšie – viesť politickú stranu a predvolebnú kampaň alebo organizovať festival?

Dobrá otázka. Obidve práce sú veľmi dynamické, ťažko sa to porovnáva. Politika je trošku iný svet ako festival Atmosféra. Ja hovorievam, že je fajn mať festival Atmosféra, lebo je to pekný, farebný, dúhový svet, kde nie je taký hejt. Ale v rámci dynamiky práce sú obe práce nárazové, ktoré vyžadujú veľmi veľkú flexibilitu a ochotu zamakať aj po večeroch. Posledné roky mám najmä skúsenosti z kampaní a vedenia kampaní, čo je veľmi podobné ako organizácia festivalu. Len v prípade politiky nemusíte riešiť počasie, to je jediná vec, ktorú nemáte v rukách.

Čo robíte radšej?

Profesijne sa venujem politike a festivalu Atmosféra sa venujem vo voľnom čase, aj keď to zaberá veľa času. V nejakom momente som sa rozhodla, že sa profesijne budem venovať politike. Nie je to odpoveď, že ju robím radšej, ale cítim, že moje profesijné smerovanie sa uberá týmto smerom. Samozrejme, festival Atmosféra chcem mať naďalej vo svojom živote. Baví ma však budovať, posilňovať tím, aby som už nemusela robiť toľko vecí a mať takú zodpovednosť.

Festival Atmosféra sa tento rok koná 4. až 6. augusta v Hontianskych Nemciach. Keďže sa koná na miestnej lúke a v lese, kapacita je obmedzená. Už máte vypredané?

Ešte nemáme, ale už sa k tomu veľmi blížime. Veľmi sa teším, lebo tento rok je trošku náročnejší z hľadiska predaja lístkov, ale zostáva nám predať posledných 200 permanentiek. Vyzerá to tak, že to vypredáme buď tento, alebo budúci týždeň. Cítime, že záujem o festival je tento rok vyšší, vypredáva sa rýchlejšie, a to je najlepšia spätná väzba.

Festival organizujete od svojich 17 rokov, tento rok nás čaká 11. ročník. S čím máte pri organizácii tohtoročného festivalu najväčší problém?

Čo sa týka predaja lístkov, aj my sme boli pred niekoľkými mesiacmi v relatívnom strese. Cítili sme, že predaje sú nižšie ako minulý rok. O tejto téme diskutujeme aj s ďalšími promotérmi, organizátormi festivalov, ale aj s organizátormi kultúrnych eventov. Je to náročné, cítime, že ľudia veľmi rozmýšľajú nad tým, kde a ako svoje peniaze minú. Samozrejme, že najprv si zaplatíte potreby, bez ktorých nedokážete žiť. Žiaľ, kultúra je na Maslowovej pyramíde potrieb nižšie a možno aj my Slováci kultúru až tak veľmi v sebe zakorenenú nemáme. Ľudia sa rozhodujú, či pôjdu na dva festivaly alebo na jeden, alebo či pôjdu radšej niekam na víkend do Tatier či do aquaparku.

Čiže je to tak, že sa rozhodujú, či pôjdu na letnú dovolenku alebo na festival?

Keď majú obmedzený rodinný rozpočet, naschvál hovorím rodinný, lebo medzi našimi účastníkmi sú často rodiny s deťmi, tak sa rozhodujú.

Necítime to len pri predajoch, ale aj pri zabezpečovaní dodávateľov. Ceny stúpli, o infláciu, ale aj v niektorých odvetviach, ktoré boli zasiahnuté covidom – napríklad zvukári, technika… Zároveň každý rok riešime, aké bude počasie. Je to taká ruleta, všetko viete zabezpečiť, ale počasie v rukách nemáte.

Teraz to vyzerá tak, že bude extrémne teplo. 

Aj minulý rok bolo extrémne teplo, no zároveň je tu klimatická kríza, ktorú veľmi cítime. Vidíme, že občas prídu prívalové dažde, s ktorými sme ešte posledné roky nepočítali. Taký jeden prívalový dážď vie spraviť šarapatu. My sa preto pripravujeme aj na mokrý variant. Pri našom festivale je to trošku výzva, lebo neorganizujeme festival na asfaltovej ploche, ale sme na lúkach. Keď zaprší, je to náročnejšie. Veríme však v pekné počasie a zatiaľ to vyzerá fajn.

Ja vám želám pekné počasie, ale zaujímalo by ma, ako sa pripravujete na mokrý variant?

S produkčným tímom máme niekoľko verzií zlého počasia. Môže byť extrémne zlé počasie, čo neznamená, že bude len pršať. Dážď môže byť rôznorodý, závisí, odkedy bude pršať a ako dlho. Stalo sa nám jeden rok, že pršalo deň pred festivalom. Mali sme všetko nachystané, dva týždne suché. Zrazu prišiel taký dážď, že som sa bála, že vytiahneme loďky a na lúke sa budeme plaviť.

Vypracovávame plán s viacerými verziami dažďa a búrok a riešime, čo urobíme – ako sa autá presunú cez lúku, čo prípadne robiť s programom, či ho zrušiť alebo posúvať. Stále musíme myslieť na bezpečnosť ľudí. Možno si ľudia ani neuvedomujú, koľko je za tým práce, že to nie je len vytvoriť pekný program, dramaturgiu, dať dokopy kapely, ale často je za tým premýšľanie nad miliónom scenárov, čo by sa mohlo udiať. Musíme myslieť najmä na pohodu a bezpečnosť našich návštevníkov.

Museli ste aj vy pre infláciu zdvihnúť cenu vstupenky?

Áno. Minulý rok permanentka stála 49 eur, tento rok stojí 59 eur. Zvýšenie je aj pre infláciu, ale aj preto, lebo máme obmedzenú kapacitu návštevníkov. Sme obmedzení lúkou, ale zachovávame komorný charakter, keďže ide o rodinný festival. Chceme rok čo rok zvyšovať kvalitu a ísť do väčších zážitkov, nielen čo sa týka zaujímavej dramaturgie, ale aj práce s areálom – stavať stavby, ktoré nie sú len dočasné, ale aj stále. Každý rok staviame festival na zelenej lúke odznova, čo nás občas štve, že do toho dáme veľa energie a po festivale to musíme zbaliť. Posledné dva roky sa preto snažíme stavať stálejšie sedenia, nápojové centrá, ktoré na lúke následne môžu zostať. Chceme teda zvyšovať kvalitu, vidíme, že záujem o festival je, tak si zvýšenie môžeme do nejakej miery dovoliť.

Museli ste urobiť aj nejaký kompromis s hudobníkmi? Pýtali si viac peňazí ako po minulé roky?

Pýtali si viac asi pre infláciu. My sme počítali so zvýšeným rozpočtom, ktorý nespôsobila iba inflácia. Minulý rok sme mali 10. ročník festivalu, uzavreli sme dekádu fungovania a cítili sme, že sme ľudsky poddimenzovaní, a nápor ľudí bol relatívne veľký. Festival organizujeme ako partia kamarátov, komunita, veľa vecí sme si robili svojpomocne, brigády sme mali. Sme profesionálny festival, no cítiť z toho trochu „punk“ – robíme to srdcom, občas trochu na kolene. Po minulom roku sme si uvedomili, že musíme posilniť tím a ďalšie služby outsourcovať dodávateľmi. To je tiež jeden z dôvodov, prečo sa navýšila cena vstupenky.

Vysvetlím to ešte na jednoduchom príklade – keďže sa nám navýšil počet lístkov, vypredávame kapacitu, museli sme urobiť nový parking. Je celkom náročné nájsť vhodnú lúku, aby bola rovná a relatívne nie vzdialená od festivalu. Našli sme teda lúku, ktorú však tiež musíme kosiť a musí z nej neustále premávať kyvadlová doprava, keďže chceme zabezpečiť ľuďom komfort.  To sú náklady, ktoré vznikajú zvyšovaním kvality a kapacity festivalu.

Sú pre vás festivaly Pohoda, Grape, ale najnovšie aj LoveStream silnou konkurenciou alebo vy ste úplne iný typ festivalu?

My to tak necítime. Nemám rada, keď v našej festivalovej či kultúrnej komunite hovoríme o nejakej konkurencii. Rozumiem, na čo sa pýtate, myslím si však, že dnes si viac konkuruje Pohoda s Grapom a Lovestreamom.

Pýtam sa preto, lebo sme už hovorili o tom, že ľudia nemajú peniaze a rozhodujú sa medzi festivalmi. 

Áno, samozrejme, že v nejakej konkurencii sme. Úprimne však poviem, že sme si za tie roky festivalu vybudovali komunitu, ktorá nás navštevuje – je to špecifickejší návštevník. My sme viac rodinný festival, ktorý je zabezpečený tak, že keď tam prídete s deťmi a dokonca aj so svojimi rodičmi, každý si príde na svoje. Navštevuje nás veľká skupina mladých rodín s deťmi, ktorí väčšinou žijú v mestách. Z počúvania návštevníkov vieme, že ide o ľudí, ktorí kedysi chodili na väčšie festivaly, napríklad na Pohodu, ale teraz hľadajú pokojnejšie, menšie prostredie, kde sa neboja deti samy vypustiť. Deti majú vlastnú zónu s programom od rána do večera a často sa stáva, že deti si v tejto zóne odfestivalujú so svojimi kamarátmi a rodičia o pár metrov inde.

Na čo sa môžu návštevníci festivalu tento rok tešiť? Čo alebo kto je najväčším ťahúňom?

Snažíme sa festival nestavať na headlineroch, Atmosféra nie je hudobný festival. Atmosféra je zložená z pestrého programu, či už sú to hudobní hostia, alebo rôznorodý sprievodný program. Na našom festivale ide o kombináciu programu a nádherného priestoru – sme na lúke medzi vinicami, v blízkosti Štiavnických vrchov. Prostredie je samo osebe výnimočné a „dýcha atmosférou“. Atmosféru vytvárajú aj ľudia, ktorí ju tvoria. Nemyslím tým len organizačný tím a usmiatych dobrovoľníkov, ale aj ľudí, ktorí na festivale vystupujú, predávajú a roky sa opätovne k nám vracajú.

Tento rok sa najviac teším na hudobné vystúpenie Katky Malíkovej s Jihočeskou filharmoniou, ide o slovenskú premiéru. Otázne je, či ešte niekedy takto spolu vystúpia, keďže Katka Malíková s veľkou pravdepodobnosťou pôjde študovať do Ameriky. Veľmi sa na toto vystúpenie teším, lebo filharmóniu sme na lúke ešte nemali. Vystúpia v sobotu podvečer, verím, že počas „zlatej hodinky“, keď bude slnko svietiť, a bude to veľmi silný zážitok.

Teším sa aj na ďalších 35 hudobných vystúpení, či už kapiel, alebo jednotlivcov. Vracajú sa k nám aj stálice – Janka Kirschner, Para, Korben Dallas. Vystúpia aj nové zoskupenia, ktoré ešte na Slovensku nevystupovali alebo budú iným spôsobom zaujímavé. Teším sa aj na sprievodné podujatia. Posilnili sme náš obľúbený stage Duša, kde otvárame témy duševného zdravia, sebarozvoja. Budeme mať aj rôzne aktivity ako cvičenie jogy, meditácie, mindfullness techniky. Zároveň budeme mať kreatívne písanie, čítanie poézie, diskusný les, detský program, bude tam toho naozaj veľmi veľa.

Keď už spomínate diskusie, tento rok budete mať na festivale diskusiu Denníka N, kde môj kolega Dušan Mikušovič bude diskutovať s premiérom úradníckej vlády Ľudovítom Ódorom. Museli ste kvôli tomu posilniť bezpečnosť festivalu?

Už minulý rok sme mali diskusiu s vtedajším ministrom obrany Naďom – pamätám si, že prišiel s veľkou ochrankou. Tento rok posilňujeme bezpečnosť aj preto, lebo sme jemne navýšili počet návštevníkov. Zároveň si však myslím, že na našom festivale nemáme konfliktných ľudí. Možno je to aj tým, že k nám prichádza veľa rodín s deťmi.

Bezpečnosť však ako takú posilňujeme, ale sme v blízkej koordinácii a komunikujeme s tímom pána premiéra, ktorý príde s vlastnou ochrankou. Neobávam sa však u nás nejakých konfliktov.

Atmosféra je rodinný festival, kam okrem rodín s deťmi chodia aj seniori. Aký program pre nich ponúkate? 

Nemáme to zadefinované tak, že nejaká časť programu je vhodná len pre seniorov. Zloženie dramaturgie sprievodného programu je veľmi prispôsobené širokému spektru návštevníkov. Z diskusií, ktoré budeme mať, by som vypichla napríklad diskusiu o tom, ako pekne starnúť. Bude to debata s Milou Haugovou. Je to téma, ktorá sa týka každého jedného z nás, nielen seniorov a dôchodcov, no málo sa o nej hovorí. Myslím si, že to môže byť veľmi inšpiratívne nielen pre staršieho návštevníka, ale aj pre nás všetkých.

Okrem diskusií, tvorivých workshopov či čítaní poézie je aj hudobná dramaturgia prispôsobená veľkému spektru ľudí. Na festivale Atmosféra nemáme kapely, ktoré by hrali tvrdú hudbu, nemáme tam žánre ako metal či rock. Názov festivalu „Atmosféra“ sa snažíme reflektovať aj v programe, aj v hudobnej dramaturgii. Hoci nepoznáte interpreta, stačí, keď si sadnete na lúku a započúvate sa. Buď vás to zaujme, alebo hudbu precítite. Moje starké chodia na festival roky a, prirodzene, sú to najväčšie fanúšičky. Prídu s rozkladacími stoličkami, sadnú si na lúku a len sledujú, počúvajú, prechádzajú sa. Dôležitým elementom je rodinnosť, sú tam s nami, s mojimi rodičmi. Vidíme, že starší účastníci nechodia ani tak veľmi kvôli programu, ale práve aby spolu so svojou rodinnou zažili pekný víkend.

Máte ambíciu premeniť komorný festival na väčší, niekoľkotisícový festival?

Zatiaľ nie. Nechcem hovoriť, že nikdy, ale zatiaľ nie. Cítim, že to, ako nám Atmosféra pekne narástla a dozrela do toho, aká dnes je, je dobré. Aj ľudia nás navštevujú pre jej veľkosť a komornosť. Dajú sa robiť aj viactisícové festivaly komorným spôsobom, ale keby sme išli do tohto rozhodnutia, museli by sme nájsť novú lúku a už by sa to nedalo robiť tak ako teraz, s partiou kamarátov. Muselo by to byť formalizovanejšie a profesionálnejšie. Museli by sme sa tomu venovať viacerí a na plný úväzok.

Zatiaľ sa chcete venovať politike. 

Áno.

Každý rok má Atmosféra tému, ktorá zastrešuje celý festival. Aká téma bude tento rok?

Tento ročník je témou „Buď láska“. Vždy keď vyberáme názov témy, snažíme sa reflektovať spoločenskú situáciu a naše prežívanie ako jednotlivcov alebo celej spoločnosti. Minulý rok sme prišli s témou „Buďme spolu“ – bol to prvý ročník, keď sme Atmosféru robili bez obmedzení po pandémii covidu. Vtedy sme si uvedomili, že najdôležitejšie je, že sme sa konečne stretli všetci bez žiadnych obmedzení a sme spolu.

Počas festivalu dávame von aj manifest a veľmi sa mi páči jedna veta, ktorú tam máme – aby každý na festivalovú lúku priniesol najlepšiu verziu samého seba a všetko zlé nechal doma. Len to, čo si na lúku prinesieme, tam máme a to si môžeme z lúky odniesť. Keď donesieme na lúku najlepšiu verziu samého seba a zažijeme tri dni inšpirácie, prežívania bytia, tak to si môžeme odniesť do našich ubehaných, ulietaných životov.

Bolo by pekné skončiť tento rozhovor takouto myšlienkou, ale ešte mám aj politické otázky…

Však to nemusí byť zlé. Občas uvažujem nad tým, prečo máme politiku spojenú s toľkými zlými emóciami. Moje vnútorné poslanie je to tak trochu zmeniť. Ale je to veľmi ťažké.

Spoločnosť je za posledné roky politikou unavená.

Je unavená a cítime, že dôvera voči politikom brutálne klesala a stále klesá. Ale ja cítim, že keď tam budú ľudia, ako som ja a ako je kopec šikovných ľudí, tak to vieme stále zmeniť. Verím, že takýmito ľuďmi sa zmení.

Ste podpredsedníčkou regionálnej strany Team Bratislava, v minulosti ste viedli aj kampaň PS a Spolu. Keď teraz sledujete predvolebnú situáciu, chýba vám letné kampaňovanie?

Po šiestich rokoch kampaňovania a vedenia kampane sú to pre mňa prvé voľby, ktorých nebudem súčasťou. Vidím svojich priateľov a bývalých kolegov, ako teraz kampaňujú v Progresívnom Slovensku. Musím povedať, že trošku mi to chýba, ale po minulom roku, keď som viedla kampaň Matúšovi Vallovi a mestskej strane Team Bratislava, som aj rada, že som si vydýchla, a naberám sily. Uvedomujem si, že aj to treba, a z dlhodobého hľadiska musím aj oddychovať.

Hoci ste podpredsedníčka strany, nie ste zvolená mestská poslankyňa. Aká je teda vaša úloha v strane?

V zásade stranu vediem. Výsledok komunálnych volieb bol pre Team Bratislava veľmi dobrý, ale priniesol veľkú zodpovednosť za to, koľko zvolených poslancov máme, a aj obrovské očakávania.

Chýba vám v zastupiteľstvách opozícia. 

Tak to je otázka. Na úrovni mestského zastupiteľstva opozícia je, máme dvojtretinové zastupiteľstvo. Opozícia v čase internetu a možnosti sa zapojiť je relatívne dosť veľká aj zo strany občanov.

Som rada, že sa nám takýto úspech podaril, lebo také veľké partie ľudí, ktorým záleží na Bratislave, z nej vedia urobiť lepšie miesto na život. Uvedomujeme si však, že máme veľkú zodpovednosť.

Formálne sme bežná politická strana, ktorá sa sústreďuje na komunálne voľby a na Bratislavu. Náročné však je, že nemáme žiadne financovanie ako iné strany, keď vyhrajú parlamentné voľby. Mojou najväčšou úlohou teda je získať financovanie na to, aby sme s mikrotímom mohli fungovať a robiť s mestskou stranou aktivity. Pred mesiacom a pol sme zorganizovali Camp Bratislava pre mladých ľudí – štyri dni sme sa so 60 mladými ľuďmi rozprávali na tému spolužitia v mestách, čo je nesmierne dôležitá téma.

Čiže na jednej strane riešim fundraising, aby sme mohli fungovať a robiť takéto aktivity, a zároveň koordinujem našich zvolených zástupcov, starostov a poslancov. Stranu sme založili na to, aby sme vytvorili komunitu ľudí, ktorí sa o Bratislavu zaujímajú a chcú ju tvoriť.

Je možné, že Team Bratislava sa budúce parlamentné voľby premení na Team Slovensko a budete kandidovať do parlamentu?

Zatiaľ sa touto témou nezaoberáme. Urobili sme rozhodnutie, že do týchto parlamentných volieb nepôjdeme.

Vy ste uvažovali nad tým, že pôjdete?

Viete, koľko ľudí sa nás na to pýtalo rovnako ako vy? Jasné, že sme všetko zvážili a uvedomili sme si, že máme veľkú zodpovednosť za Bratislavu. Do komunálnych volieb sme išli s tým, že chceme pracovať na Bratislave, prečo by sme teda teraz išli do veľkých volieb? Táto téma teraz pre nás nie je aktuálna a máme čo robiť najbližšie štyri roky, aby sme splnili, čo sme Bratislavčanom sľúbili.

Vy osobne nemáte ambíciu ísť do veľkej politiky? 

Ja som do politiky nikdy nešla so žiadnou ambíciou. Neverím v živote na náhody, ale nikdy som nebola mladý, snaživý človek, čo chodil do študentských parlamentov. K politike som sa dostala aj vďaka článku Denníka N o mne a Atmosfére, ktorý čítal Miroslav Beblavý a ktorý ma oslovil na spoluprácu. Začala som teda pracovať s Miroslavom Beblavým a stála som pri zakladaní strany Spolu. Následne sme prešli viacerými voľbami, čo bola zaujímavá skúsenosť.

Dôvod, prečo robím festival Atmosféra a prečo v súčasnosti budujem s Matúšom Vallom Team Bratislava, je ten, že vnímam, že aj toto sú spôsoby, akými môžeme zlepšovať svet, v ktorom žijeme. Slovensko je síce malé, ale cítime, že potrebujeme svetielka nádeje a ľudí, ktorí majú ochotu zamakať a neodídu hneď preč. Neviem, kde sa vo mne stále berie oheň, ale cítim, že aj politika je miesto, kde môžeme život a svet meniť k lepšiemu. Nemám teda ambície, že chcem ísť do politiky, lebo chcem byť poslankyňa. Keď to raz príde, zoberiem to ako prirodzený vývoj na svojej ceste. Teraz mi dáva veľký zmysel byť s Matúšom Vallom a s Teamom Bratislava, lebo tým ľuďom verím a vidím výsledky. Dáva mi to zmysel.