Ja a dobrá mama? Ako som zmenila pohľad na seba a výchovu detí
Kniha Objavte v sebe dobrého rodiča od klinickej psychologičky Becky Kennedy ponúka povzbudivé čítanie, pretože obsahuje rady, ako zvládnuť náročné situácie s deťmi a hlavne so samým sebou.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Kým sa ho mama snaží pripútať v kočíku, dieťa kričí na celé ihrisko. Pre ženu je to viditeľne nepríjemné, najmä keď sa väčšina rodičov sediacich na neďalekých lavičkách obracia jej smerom. „Nič si z toho nerobte,“ hovorím jej, keď vidím, aká je nesvoja. „Keď to je také temperamentné dieťa,“ vraví pred rýchlym odchodom.
Krátko na to pozriem na svojho syna, ktorý práve spokojne sedí v pieskovisku a hrá sa. Pár hodín pred tým o jeho prítomnosti v obchode vedeli všetci – od pokladníčky po paniu, ktorá dokladala pečivo na druhej strane prevádzky. Mala som v tej chvíli najväčšiu chuť skončiť s nákupom, nechať košík plný potravín v strede obchodu, schytiť dieťa za ruku a ujsť. Zostala som stáť medzi regálmi, predýchavala náročnú chvíľu, snažila sa upokojiť dieťa, seba, a nevšímať si, ako pútame pozornosť všetkých dôchodcov, ktorí nás v obchode obchádzali a asi aj krútili hlavami.
Ako rodičia sa občas ocitáme v nepríjemných situáciách, ktoré nedokážeme mať pod kontrolou. Môže nás paralyzovať stres a bezmocnosť a my potom reagujeme skratkovito a neprimerane. Neskôr prichádzajú výčitky a vlastné analýzy toho, čo sa stalo.
Stratení v radách a návodoch
Najhoršie na rodičovstve je, že sa učíme z vlastných chýb a reakcií, hlavne z tých neadekvátnych.
Tehotná žena síce dostane na gynekologickej prehliadke niekoľko letákov – ako dojčiť, čo možno čakať pri pôrode, ako sa bude dieťa vyvíjať a rásť –, ale keď odchádza z nemocnice domov, nikto jej do rúk nedá príručku o tom, ako vychovať svoje dieťa. Často potom zisťuje, že je to hlavne na princípe – pokus, omyl.
Niektorí hľadáme odbornú literatúru, príručky, odporúčania psychológov, pediatrov. Čítame knihy, v ktorých jedny tvrdia jedno a druhí druhé. Strácame sa v radách a návodoch, vzdávame sa pri prvom, druhom a tí vytrvalejší pri treťom neúspešnom pokuse, pri ktorom dieťa nereaguje tak, ako sme si niekde prečítali.
Keď sa však ku mne dostala kniha americkej klinickej psychologičky Becky Kennedy, spozornela som už pre jej názov – Objavte v sebe dobrého rodiča. Veď to sa po kritických chvíľach pýtam samej seba – som dobrá mama, keď som situáciu opäť nezvládla?
„Mnoho rodičovských rád vychádza z predpokladu, že chyba je v dieťati, a sústredia sa skôr na kontrolu, než na dôveru. Rodič radšej pošle dieťa do svojej izby s nálepkou manipulátora, než aby ho objal a uvedomil si, že ho dieťa potrebuje. Napriek tomu verím, že všetci sme v jadre dobrí,“ píše americká doktorka takmer na začiatku svojej knihy.
Celú túto pasáž som si podčiarkla, pretože som sa v nej našla. Hlavou mi hneď bežala scéna, ako dieťa
