Svedok Kažimír: Imreczeho mi predstavil Kaliňák. S Brhelom som po vstupe do politiky obmedzil kontakty

Vo štvrtok prišiel guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír na Špecializovaný trestný súd ako obžalovaný. V piatok ho ten istý súd, avšak v Banskej Bystrici, „zamestnal“ ako svedka.

Kažimíra doháňa kauza Mýtnik, ktorá sa podľa obžaloby týka predražených tendrov na informačné systémy na finančnej správe. Práve počas jeho pôsobenia na čele ministerstva financií daniari pod vedením Františka Imreczeho obstarávali v utajenom režime informačné systémy od firmy Allexis.

Dialo sa to v rokoch 2013 až 2018, pričom Imrecze sa stal prezidentom finančnej správy po nástupe Kažimíra.

Dnes guvernér NBS v úvode svojej výpovede na súde pripomenul, že ministrom financií sa stal v roku 2012, keď bola finančná správa v kolapse. Výber daní bol rekordne nízky, a aj preto sa vláda Smeru zaviazala bojovať proti daňovým únikom.

Pomôcť s tým mal nový manažment daniarov. Prezidentom finančnej správy sa v máji 2012 stál František Imrecze, dnes dôležitý svedok, ktorý vypovedá o tom, ako lídri Smeru zneužívali svoju moc aj na vlastné politické ciele.

Imrecze vypovedal aj proti Kažimírovi a svedčí o tom, že mu ako minister dal úplatok 48-tisíc eur v súvislosti s daňovými kontrolami firmy Loject 1-6. Guvernér obvinenia odmieta.

Zoznámil ich Kaliňák

„Hľadali sme externého manažéra,“ vypovedal Kažimír s tým, že Imreczeho, ktorý do roku 2012 pracoval v súkromnej sfére, mu predstavil vtedajší kolega z vlády – minister vnútra a podpredseda Smeru Robert Kaliňák.

S Imreczem sa stretol a zisťoval, prečo chce prejsť zo súkromného sektora do štátneho. Imrecze bol vo vedení medzinárodného konzorcia a jeho plat bol ročne vyše 280-tisíc eur. Prezidentom finančnej správy sa stal v máji 2012 a platovo výrazne klesol.

Kažimír teda vypovedal o prvom stretnutí rovnako ako Imrecze. On však dodal aj to, že Kaliňák ho neskôr poslal za Brhelom starším, aby si s ním dohodol kompenzáciu k platu, a to na úrovni 200-tisíc eur ročne. Brhel aj Kaliňák to popierajú.

Brhel starší aj Kaliňák boli pri Kažimírovej výpovedi v súdnej sieni. Bývalý minister vnútra v pozícii advokáta, ktorý zastupuje obžalovaného bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca. Aj ten bol Kažimírovi dobre známy.

Brhel starší sedel tiež na lavici obžalovaných. Aj so synom je podozrivý, že profitovali na tendroch Allexisu. Firma sa verejne spájala len s podnikateľom Michalom Suchobom, ktorý však vypovedal o tom, ako sa Brhelovci do jeho spoločnosti „natlačili“, aby mohli profitovať z tendrov na finančnej správe.

S Brhelom ich spája aj ajurvéda

Kažimír vypovedal, že o tom, že by Brhel mal podiel v Allexise, nevedel. Rovnako ani to, že pôvodne Brhel žiadal podiel od Suchobu aj pre neho samotného ako ministra.

Guvernér však nepoprel, že sa s Brhelovcami pozná. „S Jozefom Brhelom starším sa poznám od konca 80. rokov, a to ešte z pôsobenia na vysokej škole ekonomickej,“ hovoril s tým, že v minulosti sa stretávali aj u Brhela doma či v jeho kanceláriách. Bolo to však v starých priestoroch. Tie nové v hoteli DoubleTree Hilton vraj nepozná.

O stretnutiach v hoteli vypovedal Imrecze, ale aj Suchoba. Práve odtiaľ podľa svedkov Brhel do veľkej miery ovplyvňoval, čo sa na finančnej správe dialo.

„Po mojom vstupe do politiky som výrazne znížil intenzitu stretnutí s pánom Brhelom starším. Naše stretnutia už mali len náhodný spoločenský charakter,“ vravel Kažimír. Takto náhodne sa naposledy vraj stretli v roku 2019 a ich stretnutie sa týkalo ajurvédskeho pobytu v Indii, ktorý Brhelovi odporučil.

O prepojení Brhelovcov na Allexis síce Kažimír nič nevedel, ale potvrdil, že Imrecze mu už koncom roka 2012 hovoril o tom, že chce na finančnej správe obstarať v utajenom režime informačné systémy od Suchobu.

Aj v tejto časti sa teda zhodol s výpoveďou svedkov Imreczeho a Suchobu, ktorí s vyšetrovateľmi a prokurátorom spolupracujú, a aj preto nie sú v kauze Mýtnik obžalovaní.

Imreczeho varoval

Imrecze teda vopred avizoval Kažimírovi, že chce informačné systémy obstarávať utajene. Ako minister mu vraj vtedy vysvetlil, že akékoľvek rozhodnutia v súvislosti s obstarávaním sú jeho osobnou zodpovednosťou a že ak chce tendre utajiť, musí mať odborné stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie.

Kažimírove obavy z tendra sa zväčšili, keď sa dozvedel, že systémy by mal dodávať Michal Suchoba. Imreczemu vraj povedal, že „dodávanie systému v utajenom režime by malo byť zverené renomovanej nadnárodnej spoločnosti a nie podnikateľovi, okolo ktorého sú z minulosti otázniky“.

Guvernér vypovedal, že so Suchobom sa mu spájali len negatívne referencie. „Mal som o ňom iba mediálne informácie v súvislosti s nie úplne transparentným spôsobom obstarávania štátnej pokladnice z konca 90. rokov. A potom som o ňom počul len z rozprávania dvoch žien,“ dodal Kažimír.

Na základe toho si vytvoril o Suchobovi názor, ktorý bol „vyslovene negatívny“.

Suchoba a Imrecze na súde zhodne tvrdili, že Kažimír bol proti tomu, aby Allexis tendre získal. „Od pána Kažimíra sa [Imrecze] vrátil s tým, že Allexis a moja osoba nikdy nebudú dodávať informačné systémy na finančnej správe,“ citoval Suchoba Kažimírov odkaz.

Súčasťou dôkazu však bol aj dôvetok – a to, aby sa Suchoba ohlásil u Brhela, že ten má riešenie. Tým riešením malo byť rozdelenie Allexisu na tri podiely 40:40:20 percent. Rovnaké podiely mal dostať Suchoba s Brhelom a najmenší mal ísť Kažimírovi.

S tým Suchoba nesúhlasil a nakoniec získal Brhel polovicu Allexisu. Ak by nesúhlasil, tendre by nezískal.

Allexisu sa podarilo na finančnej správe presadiť projekt Alladin, ktorý slúžil na kontrolu daňových kontrolórov a colníkov v teréne. Neskôr pridal aj projekt virtuálnej registračnej pokladnice, rozšírený na eKasu, a následne aj informačný systém kontrolných známok.

Podržal Kuruca, ale aj seba

Kažimír zdôrazňoval, že pre vládu Smeru bol efektívnejší výber daní prioritou a bol aj súčasťou vládneho programu. „Je to politický záväzok, ktorý zásadným spôsobom zjednodušuje dosiahnutie sledovaného cieľa,“ vysvetlil guvernér. Ak je niečo v programovom vyhlásení, tak by už nemalo byť podľa neho predmetom politických sporov.

Kaliňák sa svedka pýtal, kto by v takom prípade dokázal zablokovať zmenu legislatívy. „Len menšinový koaličný partner, viem si predstaviť s humorom,“ reagoval Kažimír. Štátny tajomník by takú moc podľa neho nemal.

A to bolo dôležité počuť pre Kaliňáka aj jeho klienta Kuruca, ktorý je obžalovaný, že si od Suchobu vypýtal úplatok 120-tisíc eur. Polovicu sumy mal dostať za to, že sa zasadí za legislatívnu zmenu, a druhú za finálne schválenie zmeny zákona k virtuálnej pokladnici.

Rovnaký nezmysel podľa Kažimíra je, že by on sám ako minister niekedy brzdil spustenie projektu eKasy, a to pohrozením, že neschváli jej rozpočtové krytie. S projektom eKasy sa totiž stotožnil a tiež bol súčasťou vládneho programu.

Podľa obžaloby si však Kažimírov priateľ, architekt Miroslav Slahučka, vypýtal od Suchobu úplatok za presadenie eKasy. Požiadavku na 5-percentnú províziu tlmočil cez Imreczeho. Vychádzalo to na 200-tisíc eur.

„Argumentoval tým, že Kažimír to požaduje, pretože jeho dohody s Brhelom nefungujú, ako majú,“ vypovedal na súde Imrecze. Suchoba jeho výpoveď tiež potvrdil, ale zároveň povedal, že toľko peňazí odmietol zaplatiť. Nakoniec si skúsil dohodnúť nižšiu sumu, a to 150-tisíc eur.

Dôvodom bolo, že Kažimír vraj skutočne v tom čase – išlo o obdobie roka 2017 – Imreczemu oznámil, že rozpočtové opatrenie nepodpísal. Peniaze doniesol Suchoba do Imreczeho bytu v Riverparku a ten ich potom odovzdal architektovi. Ten to popiera a za absolútnu lož to označil aj súčasný guvernér.

Kažimír na súde hovoril, že so Slahučkom sa nikdy nebavil na tému eventuálneho neschválenia rozpočtového opatrenia na eKasu. „Takáto téma ani neexistuje,“ dodal s tým, že sa nikdy so Slahučkom nerozprával ani o Allexise, ani o Suchobovi. „Nemal som dôvod sa so Slahučkom rozprávať o nepríjemných veciach a nepríjemných ľuďoch.“

Predsedu senátu Jána Hrubalu zaujímalo, či Imrecze vedel, že Kažimír je rodinný priateľ so Slahučkom. „Ako mám o tom vedieť,“ reagoval protiotázkou svedok a nespomenul si ani na to, či sa niekedy pred prezidentom finančnej správy zmienil o Slahučkovi. Nepamätal si, že by sa všetci traja spolu niekedy stretli.

Kažimír vypovedal, že so Slahučkom sa spoznal koncom 90. rokov minulého storočia, keď dokončoval rodinný dom, v ktorom býval. Neskôr býval vo vile na hradnom kopci v Bratislave, ktorej spolumajiteľom bol Slahučka, a vystupoval „ako keby domáci“.

V roku 2020 Kažimír vilu odkúpil, pričom podľa portálu Aktuality.sk o zhruba štvrť milióna eur lacnejšie, ako ju Slahučka kupoval.

Vilu vlastnila spoločnosť S.I. Developer, v ktorej bol Slahučka spoločníkom s Ladislavom Rehákom. A ten je zase za firmami Loject, ktorých daňové kontroly sa týkajú úplatku 48-tisíc eur, o ktorom vypovedal proti Kažimírovi Imrecze.

Znalec: Za čo zaplatili 54 miliónov, malo hodnotu ôsmich

Pozornosť verejnosti sa tento týždeň sústredila najmä na výpovede svedka Kažimíra. Dôležité však bolo aj svedectvo, ktoré na súde zaznelo deň pred guvernérom.

Vtedy totiž vypovedal znalec Jiří Jelínek z Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Ide o autora znaleckého posudku, ktorý skonštatoval, že hodnota projektov, za ktoré finančná správa zaplatila vyše 53 miliónov eur, bola zhruba 8 miliónov eur.

Rozdiel vo vyplatenej sume a hodnote projektov je teda 45 miliónov eur. Posudok vznikol ešte počas vyšetrovania a znalec prišiel vypovedať na predvolanie prokurátora. Svojho znalca má aj obhajoba. A hoci tiež mal prísť na rad vo štvrtok, k slovu sa nedostal.

Jelínka totiž vypočúvali celý deň, čo predseda senátu Hrubala označil za historický rekord slovenského súdnictva. Doposiaľ sa zrejme na žiadnom pojednávaní nestalo, že by sa celý deň riešil posudok v rozsahu 184 strán.

Obhajcovia mali množstvo otázok na znalca Jelínka, snažili sa jeho prácu spochybniť. Posudok, ktorý vznikol na objednávku obhajoby, totiž priniesol iný záver. Aký ešte verejne neodznelo, len z náznakov počas pojednávania vyplýva, že posudky sa líšia v miliónoch eur.

Kľúčové pre ohodnotenie projektov pritom bolo určenie ceny práce zamestnancov Allexisu na projektoch. A ten rozdiel vo štvrtok zaznel.

Zatiaľ čo znalec Jelínek odhadol hodnotu človeka na deň na 407 až 450 eur, znalec Pavol Paholík určil túto hodnotu na 800 až 1200 eur. Ako dospel druhý znalec k svojmu výpočtu, zatiaľ nie je zrejmé.

Znalec Jelínek zo žilinského ústavu niekoľkokrát zdôraznil, že vychádzal zo zmlúv Allexisu s finančnou správou a z dodatkov k nim, ktoré mu poskytla NAKA zo spisu. Nie všetky dodatky mal v čase vypracovania posudku k dispozícii.

V zmluvách a dodatkoch videl, čo mal Allexis dodať a v akom časovom harmonograme.

Spor vznikol o to, koľko ľudí reálne na projektoch robilo. Znalec vychádzal zo zoznamu ľudí, ktorí dostali od finančnej správy súhlas na prístup do systému. Obhajoba však tento zoznam spochybňovala. Zdôrazňovala, že v jeho posudku ide len o akési odhady a že ani nie je jasné, ako k nim dospel.

Za nereálne napríklad označil, že Allexis si účtoval 50-tisíc eur mesačne za údržbu operačného systému. To by však museli na tom pracovať štyria ľudia celý mesiac osem hodín denne a na sto percent, čo je nereálne.

Aj preto je záver jeho posudku jednoznačný: „Ide o technicky správne riešenie podľa požiadaviek objednávateľa, vysoká cena jednotlivých softvérových produktov však nezodpovedá technickej a časovej náročnosti celého diela.“ 

A hoci cieľom mnohých otázok advokátov bolo tento jeho záver narušiť, znalec po viac ako štyroch hodinách vyhlásil, že na svojom závere nič nemení. V septembri však musí prísť na súd opäť. Vtedy je naplánované pokračovanie pojednávaní a vypovedať by mal znalec obhajoby.

Je možné, že oboch čaká konfrontácia, ako k svojim záverom dospeli.