Do našich domácich klanov nám Brusel kafrať nebude

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Je to len pocitová vec, ale v kontraste s hrozbami i výzvami ešte žiadna volebná kampaň nebola taká prázdna. Vyzerá to na vektor dvoch síl – populizmu a sociálnych sietí. Populizmus zoškrtal z kampane obsah a sociálne siete tejto plytkosti určili formu. Politická komunikácia à la Tik-Tok je totiž zo samej podstaty nezlučiteľná s náročnejšími témami, ako je trebárs reforma justície, zdravotníctva či konsolidácia verejných financií.

Keby sme z dnešného parlamentu mali povyberať tých poslancov a poslankyne, ktorí sú kvalifikovaní a sledujú verejný záujem, potrebovali by sme na to pinzetu. Pinzeta bude potrebná aj pri výbere kvalifikovaných a verejnému záujmu oddaných poslaneckých kandidátov. Tí nekvalifikovaní, tí s pochybnými záujmami či rovno s kriminálnymi životopismi nezvládnu úlohy, ktoré na nich kladie napríklad aj európska prokuratúra.

Zvrchovaní v ochrane podvodov

Juraj Novocký je v Európskej prokuratúre zástupcom Slovenska. Podľa jeho slov pre Euractiv Slovensko nesprávne realizovalo istú smernicu o ochrane finančných záujmov Európskej únie. A tu je výsledok, z ktorého mrazí: Európska prokuratúra len v minulom roku nemohla začať vyšetrovanie v takmer 50 prípadoch. Inými slovami, vyskytlo sa až 50 dôvodných podozrení z poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, ale vláda a parlament sa nezasadili o to, aby európskych vyšetrovateľov do nich pustili.

V tejto naničhodnej zvrchovanosti sme v Únii výnimoční, čo je ďalší zo symptómov takzvaného mafiánskeho štátu. Ten, zdá sa, zapustil do spoločenskej štruktúry korene hlbšie, ako to vychádza z prebiehajúcej očisty. Podľa šírky záberu, kde všade sa obchádzajú pravidlá, sa dá povedať, že pohrdlivý vzťah k právu a spravodlivosti je súčasťou našej kultúry, tak ako je jej súčasťou aj rokmi pestované privilégium beztrestnosti pre tých, ktorí majú postavenie a styky. Do takéhoto pokriveného prostredia sa nehodí európsky prokurátor, ktorý funguje v systéme „padni, komu padni“ a pre naše domáce klany nemá pochopenie. Takže v praktickej politike to vyzerá tak, že parlament dokázal napríklad až ústavnou väčšinou dekriminalizovať daňové úniky cez daňové raje či podporiť špekulácie s kryptomenami, ale na zabezpečenie prístupu európskych vyšetrovateľov do podvodov s eurofondmi mu už nezostala vôľa ani cesta.

Juraj Novocký vysvetľuje, v čom je problém: „Európska prokuratúra môže vykonávať trestné stíhanie vtedy, keď trestná sadzba za poškodzovanie finančných záujmov EÚ je vyššia ako za poškodzovanie národných. Tieto sadzby by podľa smernice mali byť vyrovnané, ale u nás je prax úplne iná. Problém je najmä v prípade takzvaného spolufinancovania. Máme konkrétny prípad, v ktorom bol s najväčšou pravdepodobnosťou spáchaný subvenčný podvod. Škoda na európskom rozpočte je približne 80-tisíc eur a škoda na slovenskom rozpočte zhruba 8-tisíc eur. Trestná sadzba pre tých 8-tisíc je však oveľa vyššia ako pre 80-tisíc, takže nemôžeme vyšetrovanie prevziať.“

Harmonizácia trestných sadzieb je teda jednou z úloh, pred ktorou bude stáť nový parlament. Je však možné, že sa s ňou vyrovná tak, ako sa to v končiacom volebnom období pokúsil urobiť poslanec a poslanecký kandidát Tomáš Taraba. Nad návrhom jeho novely Trestného zákona (nech odpočíva v pokoji) zaplesalo nejedno srdiečko defraudanta a defraudantky.

Absolútny unikát

A potom je tu onen paragraf 363 Trestného poriadku, ktorým generálny prokurátor udeľuje „milosti“. V prvom odseku je napísané, že „generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon“. A v ďalšom, že „generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok“.

Juraj Novocký z Európskej prokuratúry na margo tohto znenia hovorí, že systém, keď dochádza k rušeniu právoplatných rozhodnutí zo strany generálneho prokurátora, „je absolútnym unikátom v rámci celej Európskej únie – výhrady Európskej komisie smerujú predovšetkým k tomu, že rozhodnutie generálneho prokurátora nie je možné žiadnym spôsobom preskúmať na úrovni justičných orgánov (napríklad v Českej republike túto možnosť najvyšší štátny zástupca má, ale jeho rozhodnutie je preskúmateľné súdom)“.

Monarchistická (alebo boľševická?) právomoc generálneho prokurátora pod číslom 363 z neho robí kľúčovú figúru. V spoločnosti, kde sa vo veľkom tuneluje, v ktorej sa však nedá na sto percent spoľahnúť, že sa defraudačné prípady ututlajú, to inak nejde. Generálny je generál. Scivilizovanie paragrafu 363 je tak ďalšou kľúčovou výzvou pre nový parlament. Takrečeno progresívne pokrokovou. Lenže otázky, kto ho chce meniť a akým spôsobom, sú už také krehké nuansy, že sa do virálneho predvolebného posolstva (najlepšie s nejakým chutným psíčkom) nijako nedostanú.

No ak sa predsa len niekto rozhodne odhrnúť balast volebnej propagandy a vybrať svojich zástupcov a zástupkyne pomocou pinzety, má poruke ešte jednu pomôcku, ktorá mu pomôže v základnej orientácii. Treba si nasliniť ukazovák a zdvihnúť ho nad hlavu. Tak sa dá zistiť, z ktorej strany dujú do tejto popletenej krajiny vetry práva a spravodlivosti.