Denník N

Zbohom, ruský národný poklad

Pred sídlom Gazpromu v Moskve. Foto – TASR/AP
Pred sídlom Gazpromu v Moskve. Foto – TASR/AP

Gazprom vydáva nové ultimáta Európe.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]

Autor je odborník na trh s ropou a so zemným plynom, novinár, orientalista, partner v konzultačnej spoločnosti RusEnergy

Ešte v roku 2021 vykázala spoločnosť Gazprom rekordný zisk. No v januári až novembri 2022 klesol vývoz plynu do krajín mimo Spoločenstva nezávislých štátov o 45 percent. Dnes je spoločnosť neplatičom dividend s klesajúcimi príjmami a nejasnými trhovými vyhliadkami.

Ruskému plynárenskému gigantu a monopolu sa vodí zle. Ťažba plynu v krajine klesla o 24 percent, a ak počítame len Gazprom, tak takmer o tretinu v porovnaní s predvojnovou úrovňou. Vývoz do západnej a strednej Európy sa prepadol zo 170 – 180 miliárd kubických metrov v najlepších rokoch na 12 miliárd v prvých šiestich mesiacoch tohto roka. Na arbitrážnych súdoch sa hromadia mnohomiliardové pohľadávky spotrebiteľov, ktorým Gazprom v rozpore so zmluvami zastavil dodávky plynu. Rozpočtové príjmy z vývozu plynu klesli o 80 percent. Spoločnosť prestala vyplácať dividendy.

Tisíce investorov, ktorí investovali do akcií Gazpromu a dlhé roky držali tieto cenné papiere s očakávaním ich rastu, vidia, že cena tohto „obalu“, ktorá na svojom vrchole v septembri 2021 presahovala 360 rubľov (4,90 dolára), sa prepadla na 166 rubľov, čo pri súčasnom kurze nepresahuje 1,80 dolára. Jednotlivci, ktorí verili v „národný poklad“ a pripíjali „za nás, za vás, za plyn“, a celé národné hospodárstvo na tom stratili.

Kto a ako dostal obrovskú spoločnosť zamestnávajúcu takmer pol milióna ľudí do takéhoto stavu?

Gazprom vybudoval svoje impérium na vývoze plynu bez väčšieho záujmu o domáci trh. Vo všetkých oficiálnych energetických stratégiách ruskej vlády sa predpokladalo, že exportný monopol zvýši svoju prácu so zahraničnými odberateľmi a ponechá ostatné spoločnosti slúžiť domácim spotrebiteľom.

Mimochodom, priorita vývozu sa datuje ešte do sovietskej éry, keď ZSSR po objavení obrovských zásob zemného plynu vstúpil v druhej polovici 60. rokov minulého storočia na európsky trh a ponúkol Západu obojstranne výhodné podmienky spolupráce: nepretržité dodávky plynu výmenou za technológie, zariadenia, spotrebný tovar a mnohé ďalšie veci, ktoré sovietskemu štátu chýbali.

Vznikol silný systém vzájomnej závislosti, ktorým nemohli otriasť ani politické faktory, ako boli napríklad invázia do Československa v roku 1968 alebo do Afganistanu v roku 1979.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Plynová kríza

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie