Orbánova veľká letná šou: naštval svojich susedov a postavil sa na stranu Číny

Prejav maďarského premiéra Viktora Orbána je už dlhé roky hlavným programovým bodom najväčšieho festivalu maďarskej menšiny v Rumunsku Tusványos. Orbán v týchto prejavoch hodnotí uplynulé obdobie a prezentuje svoje aktuálne ciele.

V roku 2014 práve tu vyhlásil, že v Maďarsku buduje neliberálnu demokraciu podľa vzoru Ruska, Číny a Turecka, a vlani takisto vyvolal medzinárodný škandál, keď hovoril o tom, že je proti miešaniu rás.

Jeho tohtoročný prejav sa mohol zdať na prvý pohľad ako zdržanlivejší: nespomínal v ňom Georgea Sorosa a neanalyzoval vojnu na Ukrajine. Aj tak sa mu však podarilo naštvať okolité krajiny. Prejav sme analyzovali s pomocou maďarského analytika Zoltána Laknera.

Nepochopiteľná tvrdosť

Bol tohtoročný Orbánov prejav naozaj zdržanlivý? Podľa Laknera bol umiernený v tom, že v ňom nebola žiadna novinka, „bol to prejav bez inovácií“, čiže líder maďarskej vlády nespustil nové útočné akcie.

Podľa Laknera však zdržanlivosť spochybňuje fakt, že Viktorovi Orbánovi sa podarilo pohnevať si susedné štáty. Bol veľmi ofenzívny a v mnohých prípadoch ani nebolo jasné, aký to má cieľ, hovorí analytik. V pondelok si rumunský aj slovenský rezort zahraničia predvolali maďarského veľvyslanca vo svojej krajine.

Ako Orbán povedal na začiatku prejavu, od rumunského rezortu zahraničia dostal demarš, teda oficiálnu nótu o tom, akým témam sa má na festivale vyhýbať a o akých témach a akým tónom má hovoriť.

Podľa Laknera je Orbánov postup v diplomacii absolútne nezvyčajný. Demarš mohol jednoducho ignorovať, namiesto toho však text rumunského ministerstva zahraničných vecí verejne prečítal a dokonca sa z neho ešte aj vysmieval. Na konci sa v podstate vyhrážal rumunskej vláde, že ak bude príliš vyskakovať, Maďarsko na budúci rok nebude podporovať vstup Rumunska do schengenu.

„Toto je momentálne zahraničná politika Maďarska,“ hovorí Lakner, ktorý nevidí zmysel ani v rypnutí si do Čechov. Orbán totiž povedal, že v boji európskych suverenistov a federalistov Česi prešli na druhú stranu, Slovensko váha, odolávajú len Maďari a Poliaci. „Orbánove slová počuli aj v Prahe,“ pripomína analytik. Kriticky na ne reagovali premiér Petr Fiala aj minister vnútra Vít Rakušan.

Europoslanec za Fidesz Tamás Deutsch hovoril nedávno o tom, že Fidesz, ktorý v súčasnosti nie je členom žiadneho poslaneckého klubu v Európskom parlamente, by sa mohol dohodnúť s ECR, teda s klubom Európskych konzervatívcov a reformistov.

Strana Petra Fialu ODS je tiež členom ECR, Fiala je jedným z troch premiérov ECR v členských krajinách EÚ. Je nepochopiteľné, prečo Orbán takto kritizuje svojho potenciálneho spojenca, hovorí Lakner. Okrem toho si Poliaci podľa analytika nezaslúžili od premiéra ani pochvalu, keďže vo V4 v podstate nie je už ani Poľsko, ktoré „ide úplne inou cestou“.

Slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského zase Orbán nahneval tým, že Slovensko nazval „odtrhnutým územím“.

Orbán na konci svojej prednášky na otázku z publika povedal, že to, že Maďari na Slovensku nedokážu dosiahnuť parlamentné zastúpenie, je slabý výkon. „Ak niekto chce pracovať pre vlasť na odtrhnutých územiach, na to treba viac,“ povedal s tým, že Maďari nemôžu tvrdiť, že sa nedokážu zorganizovať vinou Slovákov. „Oni určite robia svoje, ale to je súčasť života,“ dodal.

„Československo (a neskôr Slovensko) či Maďarsko sú rovnakými nástupníckymi štátmi Rakúsko-Uhorska. Od dnešného Maďarska teda nemohlo byť nič odtrhnuté. Šírenie takýchto naratívov kýmkoľvek ide nezmyselne proti dobrým susedským vzťahom a stabilite v našej oblasti,“ reagovalo na Orbánove slová ministerstvo zahraničných vecí.

„Spochybňovanie územnej integrity či suverenity Slovenska akýmkoľvek priamym alebo nepriamym spôsobom je pre nás absolútne neprijateľné. Opakujeme preto, že máme záujem na normálnych a pokojných vzťahoch s Maďarskom, ale s rešpektom a vnímaním vzájomných citlivostí. Aktuálne vyjadrenia maďarského premiéra nejdú týmto smerom. Ministerstvo si preto v súvislosti s výrokmi maďarského premiéra Viktora Orbána o ‚práci pre vlasť na odtrhnutých územiach‘ predvolalo veľvyslanca, ktorý bol požiadaný, aby vysvetlil slová maďarského premiéra.“

Maďarského veľvyslanca si predvolalo aj Rumunsko. Orbán totiž povedal aj to, že „nikdy sme netvrdili, že Sikulsko a Sedmohradsko sú rumunské územné celky“.

Osamotene

„Ide o vyjadrenia nacionalistického politika, ktorý dokáže generovať hrdosť tak, že na úkor iných národov zdôrazňuje svoje národné cítenie. No to sa stalo v maďarskej politike už zvykom,“ hovorí Lakner a dodáva, že tento štýl, ktorý bol v minulosti charakteristický skôr pre Orbánovu domácu politiku, sa počas uplynulých štyroch rokov objavuje čoraz výraznejšie aj v zahraničnej politike.

Orbán bol do roku 2010 veľmi dobrý v tom, ako dokázal podložiť svoje vzťahy taktickými ťahmi v medzinárodnom priestore, od každého si získať to, čo práve potreboval, a nejako zaobaliť to, čo sa práve dialo v Maďarsku, vysvetľuje odborník.

Od eurovolieb v roku 2019 však Orbán ostáva sám v medzinárodnom priestore v čoraz viac veciach, na čo reaguje tak, že sa ešte viac snaží javiť ako účastník, ktorému sa nemožno vyhnúť. Podľa Laknera si orbánovská zahraničná politika vykladá rovnováhu síl nesprávne.

Orbán venoval značnú časť svojho prejavu tomu, že Spojené štáty americké sú upadajúcou veľmocou, kým Čína je na vzostupe. „Malo by sa spraviť niečo, čo sa ešte nestalo: veľkí by mali prijať, že na oblohe sú dve slnká,“ navrhol maďarský premiér.

Úplne jednoznačne sa postavil na stranu Číny – hodnotil túto časť Orbánovho prejavu pre spravodajský web Szabad Európa politológ Attila Ágh. Myslí si, že podľa Orbánových slov „môže za všetko napätie vo svete Amerika, pretože sa za každú cenu snaží udržať si svoje celosvetové prvenstvo“, čím zároveň zahmlieva aj úlohu Ruska, ktoré napadlo Ukrajinu.

O čom nebola reč

Orbán hovoril veľmi veľa o veciach, ktoré nedokáže ovplyvniť, pripomenul Zoltán Lakner, najmä o vzťahu Číny a Ameriky. Nedotkol sa však dôležitých tém, napríklad:

• ako sa Maďarsko dostane k zablokovaným eurofondom;
• ako zdvojnásobí svoje HDP do roku 2030, čo verejne deklaruje vláda;
• ako si urovná vzťahy s USA a ako plánuje zosúladiť to, že jednak očakávajú Trumpov návrat, no Trump je proti Číne; pričom Orbán vedie politiku, ktorá je voči Číne priateľská;
• ako sa dá posunúť súčasné izolované stanovisko Maďarska k ruskej vojne proti Ukrajine.

Podľa Laknera sa Orbán týmto témam radšej vyhýba, lebo ich nechce alebo nedokáže zmeniť. Preto pokračuje „v syndróme obliehanej pevnosti“ a dúfa, že medzinárodné podmienky sa budú vyvíjať jemu priaznivejším smerom.

Mýtus predvídavosti proroka

Teraz maďarský premiér očakáva zlom od budúcoročných eurovolieb a prezidentských volieb v Amerike, respektíve od parlamentných volieb, ktoré dovtedy prebehnú v niektorých členských krajinách EÚ. Práve nedeľné voľby v Španielsku avizujú, že medzinárodný manévrovací priestor existuje, zároveň však utrpela najväčšiu prehru presne tá strana (krajne pravicová Vox), od ktorej Orbán očakával prelom. Orbánova prorocká predvídavosť nefunguje ani 24 hodín vopred, hovorí Zoltán Lakner.

Orbán povedal o Rusku toľko, že európske sankcie ho nedokážu oddeliť od sveta, pričom my v Európe trpíme vojnovou infláciou a naša konkurencieschopnosť klesá. Hovoril aj o tom, že mnoho veľkých európskych firiem sa z Ruska nestiahlo ani po eskalácii vojny minulý rok vo februári.

Týmto sa Orbán snaží dokázať, že jeho udržiavanie kontaktov s Ruskom je aj naďalej správnou vecou, vraví Lakner. Hlavný spor podľa analytika ani doteraz nebol o tom, či treba úplne prerušiť kontakty s Ruskom alebo nie, ale o tom, či Maďarsko ako členský štát NATO bráni úsiliam Ruska o ohrozenie európskej bezpečnosti alebo ich schvaľuje.

Maďarské stanovisko „prímerie tu a teraz“ je vlastne uznaním ruskej expanzie, dodáva politológ. Lakner predpokladá, že keďže o tom Orbán osobitne nehovoril, v tomto stanovisku k zmene nedošlo.