Denník N

Vyššie platy nemusia znamenať vyššiu kvalitu

Slovenské zdravotníctvo ukazuje, že viac peňazí nemusí nevyhnutne zvyšovať kvalitu.

V súčasnom systéme nebudeme napriek nášmu úsiliu schopní zabezpečiť kvalitu pre každého občana. Sme nonstop v práci za neadekvátnu mzdu, odvetvie je v kríze a ide do ešte väčšej krízy. Nie, tieto výroky nepochádzajú od učiteľov chystajúcich sa na budúcotýždňový štrajk, ale od lekárov, ktorí sa k rovnakému kroku odhodlali koncom roka 2011. Aj vtedy stála požiadavka na vyššie platy na intuitívne zdanlivo správnej téze, že viac peňazí znamená vyššiu kvalitu. Problém je, že príklad zdravotníctva to zatiaľ nepotvrdzuje.

Inštitút finančnej politiky vydal v decembri 2012 štúdiu Málo zdravia za veľa peňazí, kde píše: „Naše zdravotníctvo má jedny z najhorších výsledkov vo vyspelých krajinách. Efektívnosť, ktorá do polovice predchádzajúcej dekády stagnovala okolo priemeru OECD, sa začala výrazne prepadávať. Pokles efektívnosti bol spôsobený predovšetkým nárastom reálnych výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ktorý sa na rozdiel od napríklad Českej republiky neodrazil v zlepšených výsledkoch.“

Štúdia nezohľadňovala vyštrajkovaný nárast platov, keďže vychádzala z dát do roka 2010, a obmedzenú výpovednú hodnotu majú aj aktualizované dáta IFP, podľa ktorých ani v ďalších troch rokoch nedošlo k zázračnému obratu (naopak, v roku 2012 sa zastavil mierne sa zlepšujúci trend). Lenže pomer platov lekárov aj zdravotníkov celkovo k priemernej mzde rastie priebežne už desaťročie. Čo už je dosť času, aby sa súvis medzi platmi a kvalitou mohol ukázať.

Podľa prieskumov, ktoré si robí Dôvera, nedošlo po zvýšení platov ani k žiadnemu zlepšeniu v spokojnosti pacientov – za rok 2012 dali nemocniciam priemernú známku 1,6, v ďalších 1,7. Z porovnania prieskumov spokojnosti pacientov VšZP za roky 2011 a 2014 vyplýva, že z desiatich nemocníc, ktoré patrili pred piatimi rokmi k top desiatke, sa iba trom zvýšil index spokojnosti pacientov. Spomedzi desiatky najhoršie hodnotených si výrazne polepšila jedna, štyri sa ešte viac zhoršili.

A nezabúdajme na to, čo hovoril aj prezident Kiska v novoročnom prejave – že u nás „na liečiteľné ochorenie ročne zomrie o tritisíc ľudí viac ako v Česku… pritom na zdravotníctvo vynakladáme porovnateľné prostriedky ako u našich susedov“. Jasné, že medzi zdravotníctvom a školstvom je množstvo rozdielov a možno by bez zvyšovania platov boli nemocnice v ešte dezolátnejšom stave. A nič z tohto neznamená ani to, že si zdravotníci či učitelia nezaslúžia vyššie odmeny.

Ale tak ako justícia ostáva v zlom stave napriek slušným platom a univerzitné vzdelávanie neexceluje napriek množstvu dotovaných vysokých škôl, nemusí zvýšenie miezd automaticky viesť ani k lepšiemu zdraviu či základnému vzdelaniu. Preto by ani debata o školstve nemala byť zúžená na množstvo peňazí, ktoré tam posielame.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Protesty učiteľov

Komentáre

Teraz najčítanejšie