Prečo sú vo futbalovom Slovane veci tak, jak sú?

Otázku, prečo sú veci tak, jak sú, už pred rokmi, ešte v kamennej dobe internetu, zodpovedal Rado Ondřejíček. Ten vo svojej odpovedi Igorovi Timkovi skonštatoval, že veci sú tak, jak sú, lebo keby boli inak, tak by neboli tak, jak sú, ale boli by inak.

Vtedy však svet a najmä internet ešte nepoznal Ivana Kmotríka mladšieho, generálneho riaditeľa futbalového Slovana. To, že ho dnes poznáme, je pre Slovan škoda, ale pre nás ostatných skvelá zábava.

Samozrejme, o Ivanovi Kmotríkovi mladšom máme dostatok informácií, rovnako ako o Ivanovi Kmotríkovi staršom. Zodpovedne a na základe empirických dôkazov môžeme teda povedať, že Ivan mladší je synom svojho otca, a tým je povedané úplne všetko.

Netreba hneď spomínať na to, ako Ivan Kmotrík mladší pred fanúšikmi Slovana hajloval, hoci to bol symptomatický moment. Aj bez toho vieme, že nie je veľmi inteligentný a nemá ani bohvieakú úroveň. Ak by nebol synom svojho otca, tak by neriadil ani dopravu na križovatke.

Ani to však nie je všetko. Celý Ivan Kmotrík mladší je o Ivanovi Kmotríkovi mladšom. A aj celý Slovan Bratislava je o Ivanovi Kmotríkovi mladšom. Bežne sa hovorí, že žiadny hráč (alebo funkcionár) nie je väčší ako klub, ale nie v Slovane: tu platí, že žiadny klub nie je väčší ako Ivan Kmotrík mladší.

Stačí sa pozrieť na komunikáciu.

Keď Slovan oznámi posilu, tak ju oznámi Ivan Kmotrík mladší a oznámi ju tak, že nový hráč síce na fotografii nie je, ale je na nej Ivan Kmotrík mladší s jeho dresom.

Hlavným zdrojom informácií nie sú oficiálne účty klubu, ale účty generálneho manažéra: to on informuje a informuje tak, aby na prvom mieste bol on sám.

Pornografické selfpromo dosahuje až bizarné rozmery: Ivan Kmotrík mladší nám oznamuje, že pracuje na ďalších aktivitách, ktoré budú Slovan posúvať vpred, a dokumentuje to dvoma fotografiami. Na jednej pozerá na list papiera. Na druhej zamyslene hľadí do stola tak, aby vynikli hodinky. A košeľa. A on sám. Hlavne on sám. Ivan riadi. Teda riadi; povedzme, že aspoň pracuje. Teda pracuje. Tak radšej nič.

Pracujem na ďaľších aktivitách, ktoré nás budú posúvať vpred.

SPOLU SME SLOVAN 💙 pic.twitter.com/9lNg2GfLzZ

— Ivan Kmotrík ml. (@IvanKmotrik) July 21, 2023

Tvári sa pritom minimálne tak filozoficky ako Paulo Coelho (čo objektívne nie je veľmi filozoficky), ale pripomína skôr severokórejského Kima. Aj ten sa preslávil fotografiami, na ktorých sa len jednoducho pozeral na veci a posúval Severnú Kóreu vpred. Väčšinou k hladomoru.

Aj tušíte, čo by to malo byť a aký dojem by to malo vyvolávať, ale nedarí sa, chýba reálny obsah. Sála z toho prázdno: Ivan Kmotrík pozerá, pozerá, pozerá a myšlienka, ako na potvoru, stále nikde. Úroveň uňho tiež nájdete akurát tak na fotografii, lenže tá je starostlivo naaranžovaná a vyleštená.

No a to je zároveň aj odpoveď na otázku, prečo sú vo futbalovom Slovane veci tak, jak sú.

Nikto realisticky neočakáva, že Slovan bude každý rok hrať Ligu majstrov a každý rok predávať do zahraničia hráčov za desiatky miliónov eur. Čo však človek očakávať môže – a právom -, je nejaká čitateľná cesta vpred. Viete: vízia. Ak nie vízia, tak aspoň plán. A ak ani plán nie, tak aspoň napĺňanie potenciálu. Stačí sa ísť pozrieť povedzme do Prahy.

Namiesto toho však dostáva Ivana Kmotríka mladšieho: Slovan je iba prostriedkom na nasýtenie jeho nesmierneho a inak naozaj pomerne primitívneho ega. Len si predstavte, kde by Slovan mohol byť, keby generálny riaditeľ venoval riadeniu klubu toľko času, ako venuje sebaprezentácii.

Otázka, do ktorého predkola ktorej európskej súťaže to Slovan tento (alebo akýkoľvek iný) rok dotiahne, je irelevantná, pretože sa nemení podstata.

Takto to pokojne bez zmeny môže pokračovať aj ďalších tridsať rokov a aj v roku 2053 sa budeme môcť pýtať, prečo sú veci ešte stále tak, jak sú. A Ivan Kmotrík, vtedy už nie najmladší, bude stále presne rovnako vytrvalo a odhodlane pracovať na tom, aby sa veci posúvali vpred.

V Slovane sa nič nezmení, kým ho budú riadiť ľudia bez úrovne, ktorí sami seba považujú za stred sveta a o riadení klubu nevedia nič okrem toho, že keď som riaditeľ, tak som dôležitý.

Aspoň že je to skvelá zábava. Ostatne, ako vždy, keď sa ľudia, ktorí majú namiesto úrovne peniaze, snažia predstierať, že vedia, čo robia.