Nie naše územia, ale Orbán je odtrhnutý. Od reality

Autor je predsedom strany Modrí, Most-Híd

Uplynulý víkend sa v rumunskom meste Băile Tușnad konal každoročný festival Tusványos, ktorého hlavnou a jedinou hviezdou býva maďarský premiér Viktor Orbán. Na stretnutí s občanmi maďarskej národnosti z krajín, kde títo občania žijú, pravidelne hovorí o svojich predstavách o vývoji sveta a píše recepty pre politické strany, ktoré majú ambície reprezentovať občanov maďarskej národnosti v týchto krajinách.

Reči, ktoré Orbán v Rumunsku viedol tento rok, svedčia o tom, že už očividne nemá čo ponúknuť. Ani Maďarsku, ani občanom maďarskej národnosti v susedných krajinách. Ak teda nepočítame jeho snahy uplácať rôzne kultúrne, športové či vzdelávacie inštitúcie, futbalové kluby aj jednotlivcov. Viktor Orbán priviedol Maďarsko k vážnym ekonomickým problémom, ktoré azda najvýraznejšie charakterizuje inflácia. Tá je najvyššia v Európskej únii – viac ako dvojnásobná v porovnaní so Slovenskom, kde je zas najvyššia inflácia spomedzi krajín platiacich eurom.

Strata kreditu Maďarska

V Únii stratilo Maďarsko akýkoľvek kredit. Je suverénne najhoršie vnímanou krajinou, na ktorú ostatné členské štáty nazerajú tak, že len využíva jestvujúce pravidlá rozhodovania na vydieranie európskych inštitúcií a ostatných krajín EÚ.

Maďarsko pôsobí ako vazal Moskvy a Pekingu. Postoj Budapešti k Únii je výslovne oportunistický – vysmieva sa Európe, že je síce bohatá, ale slabá. Pritom práve Maďarsko bráni prijatiu takých pravidiel, ktoré by Európu spravili silnejšou. Ak chce EÚ zosilnieť, musí byť schopná pružnejšieho rozhodovania. Teda smerovať k federalizácii, z čoho sa Orbán explicitne vysmieva.

Robustná politika a jej dôsledky

Pred rokmi začal Orbán v Maďarsku zavádzať takzvanú robustnú politiku. Jej podstatou je obmedzenie slobody a férovosti demokratickej súťaže. Eliminácia protivníka. Úskalím takejto politiky však je, že do „kotla“, v ktorom škvaríte politických oponentov, musíte prikladať stále viac.

Teraz napríklad Rumunov provokoval vetou, že nikdy netvrdil, že Sikulsko a Sedmohradsko sú rumunské územné celky. A v súvislosti so Slovenskom otvorene hovoril o „odtrhnutých“ územiach… Silné slová bez praktických dozvukov však devalvujú autoritu autora silných slov.

Orbán takisto otvorene priznáva, že chce dirigovať politické strany založené na etnickom princípe v susedných krajinách. Dôkazom sú výčitky adresované strane Aliancia, že na Slovensku nevie získať väčší vplyv. Orbán si nevšíma, že sa mladí ľudia u nás – bez rozdielu národnosti – tešia otvorenosti sveta, nechcú sedieť za pecou, fňukať nad zbabranou minulosťou či nadávať na iné národy.

Orbánov prejav je skvelým svedectvom o tom, kam vedie nacionalizmus a robustná politika smerujúca k autokracii. My občania Slovenska by sme si mali dobre všímať, ktorí politici vidia vo Viktorovi Orbánovi svoj vzor a ktorí chcú nasledovať jeho mocenský príbeh.

Stojí Maďarsko na správnej strane dejín?

Aj celkový mocenský príbeh Viktora Orbána sa však bude dať v konečnom dôsledku hodnotiť až podľa toho, kam tento človek Maďarsko dovedie. Tak ako sa bude dať hodnotiť príbeh Putina alebo príbeh čínskeho prezidenta. Už dnes však môžeme vidieť, že Orbánov príbeh vedie ku kolosálnym ekonomickým ťažkostiam Maďarska, strate zahraničnopolitickej reputácie so všetkými negatívnymi ekonomickými i politickými dôsledkami, k faktickej zahraničnopolitickej izolácii a nepríjemnej vnútropolitickej polarizácii.

Krajinu s takýmito atribútmi nečaká najlepšia budúcnosť.

Nás však môže tešiť, že od vzniku Slovenskej republiky si našli Slováci, Maďari, ako aj občania ostatných národností žijúci u nás cestu k sebe. Dokázali sme vo vzájomnej úcte a rešpekte budovať nielen vzájomné vzťahy, ale aj demokratické inštitúcie. Toto spolužitie je veľkým bohatstvom a hodnotou, ktorú treba chrániť. Je samozrejmé, že vo všetkých oblastiach sa veci dajú vylepšovať. Nech sa to však aj naďalej deje slušným, kultivovaným spôsobom a konštruktívnym dialógom.