Denník N

Samuel Tešedík/Tessedik Sámuel: Dal meno obci, ale na zlom mieste (Bol to Maďar alebo Slovák? 3.)

Socha Samuela Tešedíka v Sarvaši v Maďarsku. Foto - Wiki Commons
Socha Samuela Tešedíka v Sarvaši v Maďarsku. Foto – Wiki Commons

Pamiatku slovenského vedca a učiteľa Samuela Tešedíka na Slovensku pripomína názov etnicky väčšinovo maďarskej obce Tešedíkovo, ktorá však s Tešedíkom nemá nič spoločné.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Samuel Tešedík (1742 – 1820), osvietenecký evanjelický kňaz 18. storočia, učiteľ a autor poľnohospodárskej odbornej literatúry, sa teší veľkej úcte ako v maďarskej, tak aj slovenskej historickej pamäti. Veľkú časť života pôsobil v kruhu Slovákov, ktorí boli usídlení na Dolnej zemi, aj jeho spomienka žije najsilnejšie v Békešskej župe.

Jeho osoba a pôvod vyvolávajú menej vášnivé diskusie ako v prípade Mateja Bela alebo Mórica Beňovského. Jeho etnický pôvod je totiž pomerne jednoznačný a zároveň nie je možné spochybniť ani jeho prácu v rámci uhorskej vedy. Ak by po ňom po 2. svetovej vojne nepomenovali ahistoricky obec na južnom Slovensku, v súvislosti s jeho osobou by sa pravdepodobne neobjavili žiadne ideové spory.

Po slovensky takmer zabudol

Samuel Tešedík sa narodil 20. apríla 1742 v obci Alberti (dnes Albertirsa) v Peštianskej stolici do rodiny evanjelického kňaza Samuela Tešedíka staršieho. Z jeho autobiografie sa dozvedáme, že rodičia jeho otca, Juraj Tešedík a Ester Nedecká, prišli do Uhorského kráľovstva – presnejšie do Púchova v Trenčianskej stolici – ako protestantskí exulanti, ktorých vyhnali z Čiech a Moravy. Tu sa narodil aj Samuel starší. Matkou mladšieho Samuela sa stala prešporská Nemka Alžbeta Langová.

Rodina sa dva roky po narodení Tešedíka mladšieho presťahovala do Békešskej Čaby, kde bol jeho otec ako kňaz poverený organizovaním duchovného života tých Slovákov – evanjelikov, ktorí sa usadili na Dolnej zemi. Samuel Tešedík starší však v roku 1749 zomrel a jeho vdova sa spolu so synom presťahovala do Prešporku. Štúdium na gymnáziu absolvoval Tešedík v Prešporku po nemecky, potom sa po pár rokoch vzdelávania šiel ďalej učiť do Debrecínu, aby sa mohol vzdelávať „v maďarskom jazyku a vyšších vedách“.

Po roku 1763 študoval na univerzite v Erlangene a aj na iných univerzitách v Nemecku, kde sa oboznámil s ideami osvietenstva, respektíve aj s pedagogickými myšlienkami filantropov. Jedným z hlavných cieľov tohto ideového smeru bola výchova detí tak, aby sa z nich stali šťastní ľudia v službách verejného dobra. Po návrate domov bol Samuel Tešedík najprv kňazom v Šuranoch v Novohradskej stolici, potom pôsobil od roku 1767 až do svojej smrti v Sarvaši.

Sám Tešedík sa priznal, že v Prešporku a v Erlangene takmer úplne zabudol po slovensky; svoje kázne v Sarvaši, ktoré napísal pôvodne po maďarsky alebo nemecky, si musel dať preložiť do slovenčiny. Z tohto, ako aj z toho, že maďarský jazyk si dokonale osvojil až počas vysokoškolských štúdií, môžeme dedukovať, že Tešedík pravdepodobne považoval za svoj dominantný jazyk nemčinu.

Veľký inovátor

Tešedík si až po svojich skúsenostiach v zahraničí uvedomil zaostalosť svojej vlasti. Príčinu problémov videl najmä v nevedomosti roľníkov, a preto za svoje hlavné poslanie pokladal výchovu a vzdelávanie roľníckeho obyvateľstva. Tejto problematike sa venoval aj vo svojej knihe z roku 1784, ktorá vyšla pôvodne v nemčine s názvom Uhorský roľník, čo je a čím by mohol byť.

V Sarvaši najskôr založil čitateľský spolok na vzdelávanie dospelého obyvateľstva, no pre malú návštevnosť ho musel po roku zatvoriť. Vtedy zistil, že starší sú už oveľa menej vnímaví voči inováciám, preto svoju pozornosť upriamil na výchovu mládeže.

Na Tešedíka mal veľký vplyv reformný program Ratio educationis, ktorý bol zverejnený roku 1777 za vlády Márie Terézie. Už v roku 1780 sarvašský duchovný otvoril školu na vzdelávanie roľníckej mládeže. Takzvaný „praktický hospodársky inštitút“ bol zároveň prvou poľnohospodárskou školou v krajine. Inštitúcia mala aj „praktickú záhradu“, ku ktorej sa viaže viacero prvenstiev: prvýkrát pestovali v krajine lucernu (1788) a cukrovú repu (1794), zaoberali sa v nej aj chovom priadky morušovej, spriadaním vlny a výrobou medu atď. Tešedíkovi sa zároveň podarilo zúrodniť tunajšiu nekvalitnú zásaditú pôdu.

Medzi jeho významné zásluhy patrí aj zalesňovanie problémovej zásaditej pôdy na Dolnej zemi: za takmer 30 rokov vysadil približne 12 000 sadeníc z vyše 300 druhov stromov. Tešedík takto udomácnil v Sarvaši a jeho okolí aj agát.

Absurdnosť v Tešedíkove

Tešedík mal v 90. rokoch 18. storočia čoraz viac sporov s vedením cirkvi v Sarvaši, v dôsledku čoho bola škola v roku 1795 na niekoľko rokov zatvorená; v novootvorenej inštitúcii v roku 1798 vzdelávali už len urodzených z Békéšskej stolice za župné peniaze. Škola, ktorá si dovtedy získala skvelý chýr široko-ďaleko, zatvorila svoje brány definitívne v roku 1806.

O rešpekte, ktorý si Tešedík v oblasti poľnohospodárskeho vzdelávania získal, dobre svedčí aj fakt, že gróf György Festetics ho požiadal, aby sa postavil na čelo ním založenej vyššej poľnohospodárskej školy nazvanej Georgikon, ktorú gróf založil na svojom rodovom majetku v Keszthelyi. Tešedík však pozvanie neprijal, lipol na Sarvaši a tam aj zomrel 27. decembra 1820.

Pamiatku Samuela Tešedíka pestujú v Maďarsku viacerými spôsobmi: Maďarská spoločnosť agrárnych vied udeľuje od roku 1961 každoročne Pamätnú medailu Samuela Tešedíka a jeho meno nesie viacero vzdelávacích inštitúcií.

Na Slovensku v roku 1948 na základe mocenského rozhodnutia štátnych orgánov premenovali obec Pered na Tešedíkovo. Tá však so Samuelom Tešedíkom nemala nikdy nič spoločné. Preto v lokalite, kde navyše žijú prevažne maďarskí katolíci, možno len ťažko očakávať, že sa obyvatelia zmieria s tým, že ich obec nesie meno slovenského evanjelického duchovného, hoci ten bol zaslúžilým inovátorom a humanistom. Počas uplynulých 30 rokov sa Tešedíkovčania dvakrát pokúsili na základe obecného referenda vrátiť k pôvodnému pomenovaniu obce, no slovenská vláda výsledok hlasovania odmietla rešpektovať.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Komentáre

Teraz najčítanejšie