Denník N

Štefan Anián Jedlík/Jedlik Ányos: Vynašiel dynamo, ale hanbil sa to povedať (Bol to Maďar alebo Slovák? 6.)

Štefan Anián Jedlík na rytine Károlya Rusza. Zdroj - Wiki Commons
Štefan Anián Jedlík na rytine Károlya Rusza. Zdroj – Wiki Commons

Jedlík svoje vynálezy nepredstavil širšej verejnosti preto, lebo sa obával, že nebude originálny. Viackrát sa sklamal, keď vo svojej izolovanosti niečo vynašiel, no neskôr vysvitlo, že ho už predbehli iní. Tak napokon mlčal aj o vynálezoch, ktorými predbehol svet práve on.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Malá obec Zemné na juhu Slovenska, v ktorej je podiel maďarských obyvateľov 70 percent, by dnes mohla byť aj svetoznáma. Že sa tak nestalo, je dôsledkom kliatby izolovanosti strednej a východnej Európy, ako aj odtieňov jedného osobného príbehu. Darmo predbehol Anián Jedlík (1800 – 1895) o celé roky Wernera Siemensa s vynálezom dynama, darmo ako prvý na svete skonštruoval elektromotor a akumulátor alebo začal vyrábať a predávať sódovku – nestal sa z neho človek ani svetoznámy, ani bohatý. A jeho príbeh je aj preto typickým príbehom strednej a východnej Európy (ako aj príbehom slovensko-maďarským).

Pltnícki predkovia

Slovenská historická pamäť, pokiaľ ide o Aniána Jedlíka, ktorý má v maďarských dejinách vied pevné miesto, akoby trochu tápala v neistote. Hoci sa narodil na území dnešného Slovenska a istý čas sa tu aj vzdelával a vyučoval, predsa sa nestal súčasťou panteónu slovenských dejín.

Narodil sa v roku 1800 v obci Zemné, ktorá sa nachádza v okrese Nové Zámky, do rodiny s maďarskou identitou. Ani maďarskí autori však nepopierajú, že Štefan (István) Jedlík, ako znelo pôvodné meno vynálezcu (rehoľné meno Anián prijal ako benediktínsky mních), mal z otcovej strany slovenský pôvod. Jedlíkovci pravdepodobne prišli do Zemného spolu s inými slovenskými rodinami z Liptova v prvej polovici 18. storočia a údajne sa spustili dolu Váhom na pltiach. Slovenskí pltníci sa v etnicky a jazykovo maďarskej oblasti pomaďarčili a zrejme aj Jedlíkov starý otec už mohol mať za materinský jazyk maďarčinu.

Otec Aniána Jedlíka František (Ferenc) si vzal za ženu Rozáliu Szabó, ktorá pochádzala zo starej maďarskej urodzenej rodiny. Slovenské zdroje teda správne prízvukujú vynálezcov slovenský pôvod. Ján Tibenský vo svojom diele Dejiny vedy a techniky na Slovensku z roku 1979 uvádza, že Jedlík vyrastal v maďarskom prostredí a považoval sa za Maďara, no nesporne mal slovenský pôvod. Kniha s názvom Zabudnutý vynálezca, ktorá vyšla v edícii vydavateľstva Perfekt s trochu ironickým podtitulom Siemens a ktorá sa venuje predstaviteľom dejín slovenskej vedy, tiež zdôrazňuje Jedlíkov slovenský pôvod z Liptova, no autorka Margita Valehrachová zároveň poznamenáva, že v súčasnosti na Liptove rodiny s takýmto menom nežijú.

Anián Jedlík vedel po slovensky, no skutočnosť, že korene mal na Liptove, ako ani to, že jeho rodná obec sa v nasledujúcom storočí stala súčasťou Slovenska, s tým veľa do činenia nemali. V mnohonárodnom Uhorsku 19. storočia bolo zvykom, že rodiny poslali svoje deti do rozličných miest v rámci krajiny, aby sa tam učili cudzie jazyky. Po dovŕšení desiatich rokov poslali aj Istvána Jedlíka najprv do Trnavy a neskôr do Prešporku.

Jeho hlavným jazykom ostala maďarčina, no písal a korešpondoval po nemecky. Naučil sa aj po slovensky, keďže vo svojom cestovateľskom denníku sám spomína, že počas ciest po Morave komunikoval s miestnymi obyvateľmi po slovensky. Jeho rodinná korešpondencia prebiehala po maďarsky a po maďarčine ovládal najlepšie zrejme latinčinu.

Génius s nedostatkom sebavedomia

Jeho najdôležitejším vynálezom je dynamo. O päť rokov tak predbehol Wernera Siemensa, ktorého prevažná väčšina odbornej literatúry pokladá za vynálezcu tohto zariadenia. V súčasnosti sa však v tejto súvislosti uznávajú už aj Jedlíkove zásluhy: Jedlík sa totiž už začiatkom 50. rokov 19. storočia začal zaoberať elektromagnetickou výrobou elektrickej energie a pritom objavil princíp dynama, ktorý sformuloval v roku 1856. Na jeho zostrojenie dal ako zálohu vlastné peniaze a majetkom univerzity v Pešti sa stal až vtedy, keď Jedlíka vyplatili. Vynálezca sa vo svojich poznámkach často sťažoval, že výskum mu sťažujú nedostatočné finančné podmienky.

Svoje dynamo si však nedal patentovať aj preto, lebo počas celého života ho charakterizovala nesmierna skromnosť, ktorá hraničila až s pochybnosťami o sebe samom. A tak aj jeho ďalší významný vynález, olovená batéria, ostal skrytý pred svetom.

S Jedlíkovým menom sa spája ešte jeden neuveriteľný výkon: ako prvý skonštruoval elektromotor. V tom čase sa síce mnohí pokúšali pomocou elektriny vyvolať rotačný pohyb, no pri pokusoch sa najďalej dostal učiteľ fyziky v Győri Anián Jedlík v roku 1829, keď ešte nemal ani tridsať rokov. Objavil totiž nielen princíp elektromagnetického otáčania, ale skonštruoval aj elektromotor, ktorý nazval elektrickým otáčadlom. Stroj v roku 1841 predstavil svojim maďarským kolegom, no ani z tohto jeho vynálezu sa nestala svetová senzácia.

Neskôr Jedlík napísal, že elektromotor či ďalšie svoje vynálezy nepredstavil širšej verejnosti preto, lebo sa obával, že nebude originálny. Viackrát sa sklamal, keď vo svojej izolovanosti niečo vynašiel, no neskôr vysvitlo, že ho už predbehli iní. Tak napokon mlčal aj o vynálezoch, ktorými predbehol svet práve on.

Dni vínneho streku

Jedlík ako dvadsiatnik položil aj technické základy výroby sódovky, z čoho mohol tiež zbohatnúť. Neskôr totiž, keď už pôsobil v Pešti ako profesor na univerzite, začal predávať v sklených fľašiach priemyselne vyrobenú sódovku a založil podnik, ktorý dobre prosperoval. Firmu však len za 5-percentný podiel z jej hodnoty odovzdal svojmu príbuznému a tá pod novým vedením skrachovala.

Podľa legendy pripravil Anián Jedlík aj prvý vínny strek, ktorému dal maďarské pomenovanie „fröccs“ známy básnik Mihály Vörösmarty. Takto sa Jedlík zapísal aj do dejín maďarskej gastronómie. Práve tento vynález významne inšpiroval k aktivite obyvateľov jeho rodnej obce Zemné: od roku 2012 sa tu konajú dni vínneho streku, keď si prípravou a konzumáciu rekordného množstva streku pripomínajú svojho rodáka Aniána Jedlíka, geniálneho fyzika, ktorý viedol osamelý život mnícha.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Komentáre

Teraz najčítanejšie