Problémy s pozornosťou nemusia znamenať ADHD. Prečo by sme sa mali vyhnúť samodiagnostike

Píše psychologička Jelena Kecmanovicová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Ako terapeutka už viac než 25 rokov pozorujem u tínedžerov aj dospelých dramatický vzostup problémov s pozornosťou a so sústredením sa.

Mnohí moji klienti a klientky sa pýtajú, či nemajú ADHD – poruchu pozornosti s hyperaktivitou. Táto obava je v súlade s prudkým nárastom predpisov liekov na ADHD u dospelých.

Keďže tradičné aj sociálne médiá informujú o ADHD oveľa viac než v minulosti, mnohých ľudí to vedie k uponáhľaným úsudkom a samodiagnostike.

Veľa tínedžerov a mladých dospelých mi povedalo, že sledovanie videí na sociálnych sieťach ich prinútilo uvažovať, či aj oni nemajú ADHD. Jedna štúdia však dospela k záveru, že minimálne polovica z týchto videí môže byť zavádzajúca.

Problémy s pozornosťou a so sústredením sa môžu mať aj iné vysvetlenia. K našim problémom s koncentráciou prispievajú aj zvyšujúca sa miera depresie, úzkostných porúch, porúch spánku a aj rýchlo sa meniace technológie.

Pri vyvodzovaní úsudkov by sme preto mali byť opatrní. Ak nebudeme, môže to okrem iného viesť k znevýhodneniu ľudí, ktorí skutočne majú ADHD, a nadbytočnému predpisovaniu liekov.

Ako sa má diagnostikovať ADHD

Zlatým štandardom pri diagnostike ADHD je hodnotenie, ktoré zahŕňa dôsledný klinický rozhovor s klientom aj s jeho blízkymi, ktorí ho sledovali počas detstva a dospievania.

Súčasťou diagnostiky sú aj neuropsychologické merania kognitívnych funkcií, výkonných funkcií a procesov pozornosti.

Neuropsychologické vyšetrenia sú však zdĺhavé a drahé. Väčšina diagnóz ADHD namiesto toho zaznie počas krátkej návštevy všeobecného lekára alebo odborníka na duševné zdravie.

Tieto návštevy by prinajmenšom mali zahŕňať dôkladný klinický rozhovor na posúdenie symptómov a miery, v akej klienta obmedzujú, a tiež vek ich nástupu.

Diagnóza ADHD si vyžaduje, aby ľudia starší než 17 rokov vykazovali prinajmenšom päť symptómov nepozornosti alebo hyperaktivity a impulzivity, ktoré sa začali prejavovať po 12. roku života.

Medzi symptómy nepozornosti, ktoré sú bežnejšie u dospelých, patria:

• časté zabúdanie na detaily,
• robenie chýb z nepozornosti,
• zabúdanie na dôležité veci alebo ich strácanie,
• značné ťažkosti s udržaním pozornosti, dodržiavaním pokynov, počúvaním, organizáciou a zotrvaním pri aktivitách a plnení úloh.

K symptómom hyperaktivity patria:

• prílišné rozprávanie,
• rýchle odpovedanie bez premýšľania,
• ťažkosti pri pokojnom sedení, vyžadovaní ticha a čakaním v poradí,
• nervozita,
• sústavná potreba aktivity,
• skákanie do reči ostatným.

Tieto symptómy musia byť prítomné aspoň v dvoch súčastiach života – na to, aby mohlo byť niekomu diagnostikované ADHD, musí mať problémy s pozornosťou napríklad nielen v práci. Symptómy musia negatívnym spôsobom ovplyvňovať aj rozličné oblasti jeho života.

Štúdia Centra pre kontrolu chorôb a prevencie z roku 2015 zistila, že 1 z 5 detí s ADHD lekári diagnostikovali nesprávne.

Jednotlivci by preto mali zvážiť, či ich problémy s pozornosťou lepšie nevysvetľuje napríklad depresia, úzkosť či iné duševné poruchy, spánkový deficit alebo nadmerné spoliehanie sa na technológie.

S problémami s pozornosťou sú spojené aj iné stavy ako napríklad poruchy autistického spektra, epilepsia, problémy s učením, chronický únavový syndróm alebo traumatické poranenie mozgu.

Depresia, úzkosť a príbuzné poruchy

Väčšina mojich klientov s depresiou a úzkosťou sa ťažko sústredí, a to dokonca aj pri nenáročných úlohách ako sledovanie filmu.

Jedným zo symptómov veľkej depresívnej poruchy je znížená schopnosť myslieť alebo sústrediť sa. Výskum ukázal, že ľudia s depresiou majú ťažkosti s udržaním pozornosti a s ignorovaním rušivých prvkov.

Úzkosť a s ňou spojené poruchy ako obsedantno-kompulzívna porucha sú spojené s deficitmi v schopnosti sústrediť sa, organizovať sa a zotrvať pri úlohe či aktivite.

Medzi symptómy generalizovanej úzkostnej poruchy patria problémy s koncentráciou či dokončovaním úloh, problémy s pamäťou a premýšľaním, ako aj nepokoj a problémy v snahe pokojne sedieť.

Štúdia na veteránoch vojny vo Vietname, ktorým diagnostikovali posttraumatickú stresovú poruchu, zistila, že ich zvýšená miera rozrušenia a hypervigilancie (stav, pri ktorom je človek sústavne „v strehu“ – pozn. red.) prispela k ich problémom s pozornosťou.

Ak sa problémy s pozornosťou objavia až po tom, ako sa u človeka rozvinie depresia alebo úzkosť, je ADHD nepravdepodobné.

Nedostatočný spánok

Je ťažké sústrediť sa, keď sme sa nevyspali dostatočne dlho alebo dostatočne dobre. Výskum poukázal na prepojenia medzi kvantitou a kvalitou spánku a problémami s pozornosťou.

Myseľ má len obmedzené množstvo pozornosti a ďalších kognitívnych zdrojov, ktoré sa cez noc obnovujú. Keď si dostatočne neoddýchneme, potom sa nám ťažko sústredí.

Schopnosť sústrediť sa je jednou z prvých vecí, o ktoré ľudia prichádzajú, keď zle spia, povedal v knihe Stolen Focus: Why You Can’t Pay Attention – and How to Think Deeply Again Charles A. Czeisler, profesor spánkovej medicíny z Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity.

Nadmerné spoliehanie sa na technológie

V prieskume Pewovho výskumného centra zo začiatku roka 2021 uviedlo 31 percent amerických dospelých, že sú online takmer sústavne. V roku 2015 rovnako odpovedalo 21 percent.

Pohľadom na obrazovky trávime v priemere ohromujúcich 11 hodín denne.

V uplynulom desaťročí som si u mojich klientov a klientok všimla podobnú zmenu pri spoliehaní sa na mobilné telefóny, počítače a tablety. Tieto zariadenia môžu byť veľmi rušivé, čo je v súlade s nárastom hlásení problémov s pozornosťou.

Obvyklé sťažnosti zahŕňajú neschopnosť sústrediť sa pre sústavné ruchy a pocity, že si musíme stále kontrolovať e-maily, správy, sociálne siete a zoznamovacie aplikácie – a to dokonca aj v prípade, ak máme vypnuté notifikácie.

Dôsledkom je, že sa často snažíme urobiť dve až viac vecí naraz a nakoniec vyčerpáme svoje zdroje pozornosti.

Štúdia na mladých tínedžeroch a tínedžerkách v Holandsku ukázala, že tí, ktorí sa viac venovali mediálnemu multitaskingu, mali časom väčšie problémy s pozornosťou.

Ak má niekto problémy s pozornosťou v takej miere, že to výrazne ovplyvňuje jeho život, potom by sa mal obrátiť na svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Z hľadiska správnej liečby je dôležité rozlišovať medzi tým, keď môžeme trpieť ADHD a keď sú naše problémy dôsledkom iných faktorov.