Šancová a Štefánikova by nemali patriť autám, žiadajú petície. Magistrát plánuje opatrnejšie zmeny

Bratislava má problém s autami a potrebuje prísnejšie opatrenia, tvrdia autori dvoch petícií, ktorí žiadajú, aby mesto odľahčilo frekventované ulice v širšom centre mesta – Štefánikovu a Šancovú.

Ako príklad, že sa to dá, ponúkajú zmeny v holandskom Utrechte, kde viacprúdovú cestu nahradil kanál a nábrežie, Madrid, v ktorom cestu presunuli pod zem a na jej mieste postavili park a cyklotrasy, alebo zúženie jazdných pruhov a vytvorenie cyklotrás v Antverpách.

Aj strategický dokument hlavného mesta Bratislava 2030 priznáva, že príliš veľa ľudí sa do práce radšej prepraví autom než MHD, bicyklom či pešo. „Bratislavské cesty a ulice boli desaťročia navrhnuté v oveľa väčšej miere pre autá ako pre ľudí (na bicykli alebo idúcich pešo), čo pretrváva čiastočne až dodnes v dôsledku zastaralých noriem,“ píše sa v dokumente.

Bratislavský magistrát hovorí o investičnom dlhu v oblasti MHD a cyklotrás, ktorý nebude ľahké dohnať, a odvoláva sa na to, že opravuje chodníky a zatraktívňuje alternatívne formy dopravy.

Aktivisti si myslia, že to nestačí, v istom bode bude podľa nich potrebné zaviesť aj reštriktívne opatrenia voči autám.

Štefánikova a Šancová sa podriadili autám

Štefánikova ulica prešla v ostatných rokoch niekoľkými zmenami, pribudli na nej širšie a lepšie označené priechody pre chodcov a jeden pruh je vyhradený pre autobusy a bicykle. Chodníky sú však stále úzke. Rovná a široká vozovka navyše nabáda šoféra, aby išiel rýchlo, aj keď je na ulici povolené ísť maximálne 50 kilometrov za hodinu.

Petícia za bezpečnejšiu a krajšiu Štefánikovu navrhuje v smere od Hlavnej stanice úplne zrušiť jeden z dvoch jazdných pruhov. Priestor, ktorý takto vznikne, by sa podľa petície mal využiť na vybudovanie oddelenej cyklotrasy v oboch smeroch.

Autori petície si myslia, že zrušenie pruhu nespôsobí kolóny, ak by pred semaforom na Hodžovom námestí zostali tri pruhy, ako je to dnes. „V danom smere sa dnes kolóny netvoria ani počas najväčšej dopravnej špičky,“ tvrdia.

Zmeny sa podobajú na návrh developerskej firmy ITB Development, o ktorom sme písali v roku 2018. Rozdiel je v tom, že kým petícia požaduje úplne zrušiť jeden jazdný pruh, autori návrhu spred piatich rokov ho nahradili buspruhom. Autori petície zároveň navrhujú oddelené cyklotrasy, na vizualizácii majú cyklisti spoločný pruh s autobusmi.

 

 

 

Ešte výraznejšie zmeny ako na Štefánikovej ulici navrhujú autori petície Dajme Šancovej šancu na život. Štvorprúdovku chcú zúžiť o dva pruhy a namiesto nich v oboch smeroch zaviesť buspruhy, ktoré by mohli využívať aj cyklisti, ako to je v súčasnosti v pruhu pre autobusy na Štefánikovej.

Ideálne by však podľa autorov bolo, aby na ulici vznikli oddelené cyklotrasy. Navrhujú aj dva nové priechody pre chodcov a úpravu existujúcich priechodov na bezbariérové. Jeden nový priechod navrhuje petícia na mieste, kde sa pripája Ľadová a Beskydská ulica, druhý pri mieste, kde sa pripája Belehradská ulica.

„Priechody pre chodcov cez Šancovú ulicu sú v príliš veľkej vzdialenosti od seba, až 400 m, čo pretína sociálne vzťahy v tejto štvrti a núti chodcov kráčať veľkou okľukou,“ dodávajú autori.

V požiadavkách je aj nová zeleň, umiestnenie stacionárnych radarov a inštalácia meračov zvuku.

Dôvodov na zmenu je podľa autorov petície mnoho, všetky však súvisia s veľkým počtom áut, ktoré každý deň prejdú ulicou. Nadmerný hluk a výfukové plyny znepríjemňujú ulicu natoľko, že na nej nie je prijemné tráviť čas, čo spôsobuje, že obchodné priestory sú prázdne. Aj táto ulica je široká a rovná, čo podľa petície „priam nabáda“ vodičov, aby prekračovali maximálnu povolenú rýchlosť.

O zmenách sa hovorí dlho

Diskusie o odľahčení Šancovej ulice prebiehajú dlho, minimálne 20 rokov sa hovorí o vytvorení takzvanej severnej tangenty. Cesta by obišla centrum mesta a Jarošovu ulicu by prepojila s Pražskou 360 metrov dlhým podjazdom.

O severnej tangente sa naposledy verejne diskutovalo v roku 2021 na dvojdňovej konferencii o budúcnosti automobilovej dopravy v Bratislave. Odvtedy o nej hlavné mesto neinformovalo. Team Bratislava ju však pred komunálnymi voľbami spomínal vo svojom programe spolu s ďalšími významnými dopravnými stavbami, ktoré chcel „preskúmať a zhodnotiť z hľadiska spoločenskej hodnoty“.

Autori petície nechcú čakať na prepojenie Pražskej a Jarošovej. „Tento projekt je v nedohľadne a myslieť si, že výstavbou novej cesty sa vyrieši táto katastrofálna situácia, je nezmysel,“ hovoria.

Bratislava má podľa petície aktuálne viac ako 700 áut na 1000 obyvateľov, čo je dvakrát viac ako Viedeň. „Čím viac priestoru venujeme autám, tým viac ich bude,“ zdôrazňujú.

Napriek deklaráciám o dôležitosti chodcov a cyklistov Bratislava v súčasnosti podľa autorov petície stále prioritizuje automobilovú dopravu. „Ak chceme z Bratislavy spraviť moderné mesto s vysokou kvalitou života, nemôžeme považovať za prioritu automobilovú dopravu, ale musíme dať prednosť cestovaniu v MHD, bezpečnosti chodcov a cyklistov,“ zdôrazňujú.

Prezident Cyklokoalície Dan Kollár v rozhovore pre Denník N povedal, že Šancová, Štefánikova a Staromestská sú koridory, ktoré prispievajú k tomu, že Bratislava je mesto áut. Kollár má pocit, že magistrát sa vyhýba väčším a problémovejším témam. Nestačí stavať cyklotrasy, v istom bode je potrebné autám povedať nie.

„Príkladom je aj prejazdnosť ciest. Mestá v Európe, ktoré sú v tomto smere úspešné, umelo vytvárajú pre autá zachádzky. Vodič nevie centrom prejsť, ako by chcel, musí ísť okľukou, pritom na bicykli, peši alebo hromadnou dopravou ide priamo. To je riešenie,“ vysvetľuje.

Primátor Matúš Vallo čelil kritike za to, že nesplnil svoj predvolebný sľub z roku 2018 – vytvoriť za štyri roky 25 kilometrov segregovaných cyklotrás. Na konci volebného obdobia ich bolo vybudovaných šesť kilometrov. Okrem toho pribudlo aj 18 kilometrov nesegregovaných pruhov. Momentálne mesto maľuje existujúce cyklopruhy načerveno, aby boli viditeľnejšie a bezpečnejšie.

Magistrát: Najprv musíme upokojiť dopravu, až potom rušiť pruhy

Bratislavský magistrát upozorňuje, že Šancová ulica je štátna cesta, čo znamená, že ju nespravuje mesto, ale Okresný úrad Bratislava spolu s Krajským dopravným inšpektorátom.

Mesto dodáva, že vo všeobecnosti pracuje na projektoch, ktoré sa týkajú upokojovania dopravy, no úvahy o možnom znižovaní počtu jazdných pruhov ovplyvňuje aj to, že Šancová „dlhodobo dočasne slúži ako dva dopravné okruhy mesta“.

V prvom rade je podľa magistrátu potrebné znížiť kapacitu na uliciach, ktoré slúžia ako jeden dopravný okruh, napríklad Štefánikova, Legionárska, Karadžičova či Vajanského nábrežie.

Na tom už magistrát podľa hovorcu Petra Bublu postupne pracuje tým, že preznačuje pruhy na buspruhy. „Zároveň uvažujeme nad umelým znižovaním priepustnosti svetelne riadených križovatiek pred Šancovou ulicou tak, aby sa redukovali dopravné zápchy na Šancovej ulici,“ dodáva.

Magistrát plánuje vybudovať aj riadený priechod na mieste, kde sa pripája Ľadová a Beskydská ulica, čo žiadajú autori vyššie spomenutej petície. Mesto takisto pripravuje zúženie šírky jazdných pruhov na Šancovej tam, kde sú nadrozmerné.

„Súčasne je snahou mesta uplatniť, kde je to možné, aj iné prvky upokojovania dopravy, napríklad v podobe presmerovania tranzitu mimo centrálnej oblasti mesta,“ dodáva.

Čo sa týka zlepšovania kvality ovzdušia, Bubla poukazuje na snahy magistrátu, ktoré sa netýkajú priamo osobnej automobilovej dopravy – výsadba stromov a inej zelene, revitalizácia parkov, nové buspruhy, trolejbusové a električkové trate, cyklotrasy či nové vodíkové autobusy.

Staromestská ulica: mesto svoj plán predstaví až po lete

Všetko, na čo upozorňujú spomínané petície, by sa dalo povedať aj o Staromestskej ulici, kde vlani zahynulo päť ľudí, keď do nich na zastávke Zochova narazil opitý šofér.

Polícia od nehody na Staromestskej častejšie vykonáva kontroly, ulica však vyzerá rovnako. V parlamente bol v máji návrh zákona, ktorý by obciam umožnil stacionárnymi radarmi kontrolovať dodržiavanie maximálnej povolenej rýchlosti a umožnil by obecným a mestským policajtom podrobiť šoférov dychovej skúške. Návrh prešiel do druhého čítania, no poslanci ho už nestihli schváliť.

Na zmenách Staromestskej magistrát zjavne pracuje, verejne ich nekomunikuje. Metropolitný inštitút Bratislavy už pred tragickou nehodou začal pracovať na obnove okolia Zochovej ulice, ktorá je okrem zatraktívnenia priestoru zameraná aj na bezpečnosť a bezbariérovosť. Krátko po nehode mesto pre Denník N uviedlo, že dá projekt opäť posúdiť odborníkom na bezpečnosť cestnej premávky.

Bubla potvrdil, že v spolupráci s MIB a Starým mestom pripravujú komplexný balík, ktorý bude okrem bezpečnosti riešiť aj atraktivitu okolia zastávky Zochova. Konkrétne opatrenia chce magistrát začať zverejňovať na jeseň, najskôr však chcú analyzovať dopravné dáta.

„To, čo sa dá spomenúť už dnes, je, že v blízkom čase chceme na tejto ulici doplniť vodorovné dopravné značenie povolenej rýchlosti a takisto vodorovným značením zúžiť šírku jazdných pruhov, čo vodičov prirodzene vedie k zníženiu rýchlosti,“ približuje Bubla.

Magistrát sa zároveň chce spolu s Úniou miest Slovenska a Združením K8 ďalej snažiť o zmenu legislatívy, ktorá by mu umožnila merať maximálnu povolenú rýchlosť stacionárnymi radarmi. V súčasnosti to môže robiť len polícia.