Čítajte Hohoľa, jedného z najznámejších spisovateľov
Nepredstieram, že som schopný pochopiť zložitú situáciu vyplývajúcu z vojnových tráum. Som si však istý, že ruština z Ukrajiny nezmizne.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Autor je redaktor Českého rozhlasu
Hoci je to na prvý pohľad nepochopiteľné a aj nepraktické, vôbec sa nedivím Ukrajincom, že zakazujú ruštinu, ruských autorov, divadlo a hudbu. Úplne sa to aj tak nepodarí, pretože celé generácie Ukrajincov vyrastali aj na ruskom jazyku a – povedzme si to na rovinu – aj na ruskej kultúre. Napokon, Ukrajinci za to nemôžu, k odvráteniu sa od ruštiny ich, paradoxne, donútili samotní Rusi. Vidím to na Ukrajine každý deň.
Pred domom na Puškinovej ulici č. 13 v centre Odesy stojí Puškinova socha. Vždy keď prídem do mesta, idem sa tam pozrieť, ako ďaleko pokročila derusifikácia mesta. Začiatkom tohto leta mosadzné tabule na križovatkách stále ukazujú, že ulica nesie meno slávneho ruského básnika, ale sochu už nevidno. Je zadebnená. Vzbudzuje dojem, že Puškina chránia drevené dosky pred črepinami, ako to býva zvykom pri iných sochách. Nápisy červeným sprejom však skôr naznačujú, že niektorí ľudia ho tu už nechcú vidieť.
Puškin kedysi žil a pôsobil v Odese a má okrem iného tú smolu, že ho ruská administratíva na okupovaných územiach často zneužíva ako symbol. Takže je zázrak, že v Odese vôbec vydržal. V iných mestách to majú jeho sochy a ulice spočítané. Napríklad v Černihive stála Puškinova busta od roku 1900 a ľudia ju odstránili hneď po oslobodení minulý rok. Skončila v múzeu a jeho riaditeľ vtedy povedal, že stelesňuje to, čo Rusi nazývajú „veľká ruská kultúra“. Súvisí to s oficiálnou vládnou politikou, ktorá zahŕňa
