Svetový newsfilter: Putin o vzbure vedel, no nezvládol to, tvrdia tajné služby

Dobrý deň,

kým ukrajinská armáda stupňuje ofenzívu a hlási postup na juhu, od tajných služieb a odborníkov na Rusko prichádzajú nové informácie o sile Vladimira Putina a o tom, ako zvládal vzburu vagnerovcov. Ruský prezident z toho nevychádza najlepšie.

Európa: Putin je slabší, no Rusko stále riadi on

Už krátko po jednodňovej vzbure vagnerovcov sa objavili správy, že západné tajné služby o plánoch Jevgenija Prigožina vedeli vopred. Zdá sa, že podobné informácie mal aj režim Vladimira Putina, no obsadeniu Rostova a pochodu na Moskvu nedokázal zabrániť.

O čo ide: Ruský prezident sa podľa západných tajných služieb o možnej vzbure Prigožina dozvedel minimálne dva až tri dni pred jej začiatkom. Nevieme, čo presne sa k Putinovi dostalo, a ani to, ako vážne bral hrozbu zo strany šéfa žoldnierov, s ktorým sa pozná roky.

Keď sa vzbura začala, zvonku to vyzeralo tak, že ju režim nedokáže zastaviť. Hlavným dôvodom bolo, že chýbali rozkazy z najvyššej úrovne. Tvrdia to zdroje denníka Washington Post, ktoré pochádzajú zo spravodajských služieb a z diplomacie.

Bez jasných inštrukcií z Kremľa sa lokálni bezpečnostní a vojenskí predstavitelia rozhodli nekonať a radšej priamo nezasahovať proti žoldnierom, ktorí sa v Rostove dočkali aj vrelého privítania od miestnych obyvateľov.

Čo urobili: Putinov režim bol paralyzovaný a nekonal tak rozhodne, ako by sa od neho čakalo. Minulý týždeň to rovnako zhodnotil aj riaditeľ CIA William Burns, podľa ktorého sa ruské bezpečnostné zložky počas vzbury nechali unášať udalosťami.

Zdroje amerických novinárov však zároveň dodávajú, že ruský režim urobil ešte pred vzburou isté opatrenia. Na viacerých strategických miestach vrátane Kremľa sa posilnila ochrana, no to nebolo niečo, čo by vzbure zabránilo.

Vzbura napokon nepriniesla pád ministra obrany či šéfa generálneho štábu, ako to žiadal Prigožin. Ani koniec Putina, ktorý si zas pri sledovaní záberov postupujúcich žoldnierov želali mnohí ľudia v zahraničí.

Ako však mesiac po udalostiach v rozhovore pre BBC hovorí ruský novinár a odborník na Kremeľ Michail Zygar, kľúčové je, že Putinovo zaváhanie videla ruská elita. Rovnako ako vidí to, že Prigožin, ktorý bol iniciátorom vzbury, vo štvrtok prišiel na samit Ruska a afrických štátov v Petrohrade.

Prigožin na štvrtkovom samite v Petrohrade, ktorý zorganizovala ruská vláda. Na fotografii so šéfom protokolu prezidenta Stredoafrickej republiky. Foto – Telegram

Čo bude ďalej: Zygar vraví, že sa nemáme nechať zmiasť. Putin možno je slabší, ako bol pred vzburou, no rozhodne nie je slabý. Krajinu stále riadi výlučne on a tvrdú ruku režimu koniec koncov minulý týždeň pocítil aj bývalý príslušník FSB, vojnový zločinec a v posledných mesiacoch kritik Putina Igor Girkin, ktorý skončil vo väzení.

Zygar však hovorí, že elita – oligarchovia či najvyšší štátni funkcionári a predstavitelia bezpečnostných zložiek – už vedia, že sa musia chystať na Rusko po Putinovi.

Robiť predpovede, kedy by sa to mohlo stať a kto by mohol Putina zvrhnúť či nahradiť, si netrúfa ani Zygar, ktorý má zdroje na najvyšších miestach ruského režimu. Nepríjemné je, že vojna podľa neho bude trvať, kým bude Putin prezidentom.

Severná Amerika: Do kongresu dorazilo UFO

V stredu sa v americkom kongrese debatovalo o veľmi nezvyčajnej téme. Jeden z podvýborov snemovne si predvolal troch svedkov, aby sa s nimi porozprával o existencii neidentifikovateľných lietajúcich objektov (UFO), alebo, ako sa to nazýva po novom, neidentifikovateľných vzdušných fenoménov (UAP).

Aký je kontext: V Spojených štátoch sa v posledných rokoch čoraz viac hovorí o UAP. Táto téma mnohých láka, aj keď sa niekedy ukázalo, že to v skutočnosti boli drony, balóny, inokedy prírodné úkazy. Niektoré pozorovania však zostávajú nevysvetlené.

Americkí politici chcú, aby sa armáda podrobnejšie venovala týmto fenoménom aj z obavy o národnú bezpečnosť. Kongres žiada viac transparentnosti a je to jedna z mála vecí, ktoré spájajú demokratov a republikánov.

V stredu si vôbec prvýkrát predvolali do kongresu trojicu ľudí, ktorí podali svoje svedectvo týkajúce sa UAP. Dvojhodinové vypočúvanie bolo verejné a traja bývalí príslušníci amerických ozbrojených síl hovorili pod prísahou, vedomé klamstvo by teda pre nich mohlo mať následky.

Čo si vypočuli: Hlavným svedkom bol Dave Grusch, bývalý spravodajský dôstojník amerického letectva. Dva roky sa venoval skúmaniu neidentifikovaných vzdušných fenoménov. Už predtým dal „výbušné“ rozhovory pre médiá.

Mnohé tvrdenia z nich zopakoval aj pod prísahou. Tvrdil, že americká armáda desaťročia tajne skúma a snaží sa okopírovať spadnuté neidentifikované lietajúce objekty. Takisto povedal, že získali aj „neľudský“ biologický materiál. Ako si všimli médiá, zámerne nepovedal mimozemský.

Tiež hovoril, že ako whistleblower, ktorý na program upozorňuje, je zastrašovaný. Pentagón jeho slová poprel.

Grusch v stredu nezverejnil žiadne dôkazy, ktoré by podporovali jeho tvrdenia. Vravel, že ani sám cudzie predmety nevidel, odvoláva sa iba na rozhovory s ľuďmi, ktorí k nim údajne mali prístup.

Pod prísahou bol opatrnejší ako v médiách, v ktorých napríklad tvrdil, že Američania majú vesmírnu loď veľkú ako futbalové ihrisko, či v inom prípade hovoril o objekte v tvare zvonca, ktorý našli v roku 1933 v severnom Taliansku.

Kto ešte vystúpil: Okrem neho svedčili pred kongresmanmi dvaja bývalí americkí piloti, ktorí tvrdili, že videli UAP.

David Fravor napríklad pod prísahou zopakoval tvrdenie, že v roku 2004 videl objekt bez motorov v tvare cukríka tic tac, ktorý sa o pár sekúnd objavil 60 míľ ďaleko. Podľa neho disponoval technológiou, ktorá je oveľa vyspelejšia ako čokoľvek, čo „sme vyvinuli alebo vyvinieme najbližších desať rokov“.

Nedá sa tvrdiť, že by títo traja svedkovia ponúkli nové dôkazy, že na Zemi pristála či havarovala mimozemská vesmírna loď, ako tomu mnohí veria. Bolo to však prvýkrát, čo sa táto téma dostala do Kongresu, čo ukazuje, že jej politici dávajú váhu.

Afrika: Už aj Niger ovláda armáda

Na zoznam afrických štátov, ktoré v uplynulých rokoch zažili prevrat, pribudol Niger. Vojaci tam zadržali prezidenta, ktorý je spojencom Západu, a o pár hodín neskôr oznámili, že preberajú moc.

Čo sa stalo: Niger je rozsiahla krajina v severozápadnej Afrike. Podobne ako ďalšie štáty v regióne aj Niger má slabé inštitúcie a problémy s bezpečnosťou.

Pôsobia tam viaceré teroristické skupiny, čo súvisí aj s tým, s kým krajina susedí. Na juhozápade sú islamisti, ktorí zabíjajú aj v Mali, na juhovýchode zas ozbrojenci z Nigérie.

V Nigeri sa tak s malými obmenami zopakoval scenár, ktorý sme nedávno videli v Mali, Burkine Faso alebo Čade. Vojaci od stredy držali prezidenta Mohameda Bazouma v jeho paláci, potom sa objavili v televízii a oznámili, že prebrali moc v krajine. Puč neskôr podporilo aj vedenie armády a časť ľudí v uliciach, ktorí zapálili sídlo vládnucej strany.

Čo to znamená: Armáda zrušila ústavu, pozastavila činnosť všetkých štátnych inštitúcií a zatvorila hranice krajiny. Ľuďom oznámili, že sa rozhodli skoncovať s doterajším režimom, a ako dôvody okrem zhoršenia bezpečnostnej situácie menovali aj zlú ekonomickú a spoločenskú situáciu.

Skúsenosti s prevratmi v okolitých štátoch však nedávajú obyvateľom Nigeru veľkú nádej, že vojenská junta by tieto problémy mohla vyriešiť. Skôr to povedie k ďalšej nestabilite, rozvratu inštitúcií a zhoršeniu vzťahov so Západom, s ktorým mal Bazoum dobré vzťahy.

Za prezidenta ho zvolili v roku 2021. Išlo o prvé demokratické odovzdanie moci od 60. rokov, keď sa Niger stal nezávislým štátom. Dovtedy vždy prezidenta zbavila moci armáda.

Bazoum bol blízkym spojencom Spojených štátov a Francúzska, najmä v rámci boja proti terorizmu. USA už prevrat odsúdili a vyjadrili prezidentovi podporu.

Čo bude ďalej: Prevrat v Nigeri nie je zlou správou len pre Bazuoma a jeho spojencov. Predstavuje problém pre celý región Sahelu, ktorý je mimoriadne nestabilný.

Vedľa Nigeru ležia už spomínané tri krajiny (Mali, Čad, Burkina Faso), kde sa nedávno uskutočnili prevraty. V regióne je aj Sudán, v ktorom prebieha občianska vojna, či Stredoafrická republika, v ktorej operujú žoldnieri z Vagnerovej skupiny.

Tí sú aj v Mali, kam si ich prizvala vojenská junta. Nebolo by prekvapením, ak by sa po prevrate objavili aj v Nigeri. Najmä po tom, čo sa vagnerovci dostali do konfliktu s Kremľom a odišli z Ukrajiny.

Čakať sa dá aj to, že junta uprednostní pred väzbami na Západ vzťahy s nedemokratickými režimami ako Rusko a Čína.

Ázia: Netanjahu pretlačil súdnu reformu

Napriek masívnym protestom a odporu amerického prezidenta izraelská vláda pretlačila kontroverznú súdnu reformu. Viaceré denníky vyšli s čiernymi titulnými stranami a opoziční politici hovoria o temných časoch pre liberálnu demokraciu.

Aký je kontext: Izrael nemá ústavu a jeho prezident Isaac Herzog má podobne ako na Slovensku prevažne ceremoniálne právomoci. Pre mnohých jeho obyvateľov je dlhodobo jedinou protiváhou k vládnej koalícii.

V minulosti napríklad blokoval rozširovanie židovských osád na okupovaných územiach a bránil práva LGBTI+ ľudí.

Premiér Benjamin Netanjahu a strany jeho pravicovej vlády však tvrdia, že sa stal v posledných rokoch až príliš aktivistický. Už v marci chceli v súlade s predvolebnými sľubmi presadiť výrazné obmedzenie jeho právomocí.

Čo bolo ďalej: V Izraeli vypukli masové protesty, do ktorých sa zapojili aj ľudia, ktorí sa nikdy predtým nevyjadrovali k politickým otázkam. Medzi nimi množstvo akademikov, podnikateľov, ale aj úradníkov či vojakov.

Situácia bola taká vážna, že izraelský prezident varoval pred občianskou vojnou. Netanjahu pod tlakom odložil reformu o niekoľko mesiacov, ale odmietol sa jej vzdať úplne.

Tento týždeň sa k nej izraelský parlament vrátil a tesnou väčšinou schválil jej prvý zákon. Najvyšší súd ním prišiel o možnosť posudzovať rozhodnutia vlády a iných volených predstaviteľov.

Čo bude ďalej: V Izraeli pokračujú rozsiahle protesty, tento týždeň napríklad štrajkoval zväz lekárov a demonštranti blokovali diaľnice.

Opozícia upozorňuje, že oslabenie súdnej moci má devastačné následky na reputáciu Izraela vo svete. Podľa niektorých prepočtov takmer tri štvrtiny izraelských startupov podnikli kroky na presťahovanie svojho podnikania do zahraničia.

Reformu zároveň netradične ostro kritizoval americký prezident Joe Biden, dlhoročný spojenec Izraela. Podľa zdrojov z Bieleho domu sa osobne snažil presvedčiť Netanjahua, aby ustúpil, ale jeho snaha nebola úspešná.

Čítajte viac: Netanjahu sedem mesiacov viedol svoju krajinu k priepasti, dnes ju do nej sotil

Latinská Amerika: Kokaín priniesol do Ekvádoru násilie

Vo viacerých oblastiach Ekvádora platí výnimočný stav. Dôvodom je vlna násilia, ktorá sa dotkla aj vysokej politiky.

O čo ide: Ekvádor nepatrí medzi tie latinskoamerické štáty, ktoré by si ľudia v Európe automaticky spájali s drogami alebo organizovaným zločinom. V poslednom období však násilnosti pribúdali a vlani Ekvádor zaznamenal zatiaľ najväčší počet vrážd.

Na stotisíc obyvateľov pripadalo 26 vrážd. Horšie čísla mali v regióne len Kolumbia, Honduras a Venezuela, kde je to 40 vrážd na stotisíc obyvateľov krajiny.

Hrozivo však vyzerá porovnanie s číslami z minulých rokov. Ešte v roku 2020 pripadalo na stotisíc obyvateľov Ekvádora menej ako osem vrážd. V meste Esmeraldas na severozápade krajiny je to dnes dokonca 81 vrážd.

Kde je problém: Hlavná príčina tohto nárastu spočíva v boji medzi organizovanými skupinami, ktoré pašujú drogy. Aj tu platí, že ak sa povie kokaín, Ekvádor nie je to prvé, čo vám napadne.

Omnoho väčšiu rolu v drogovom biznise hrajú Kolumbia a Peru, no problém je, že Ekvádor leží práve medzi týmito dvoma štátmi. Z 18-miliónovej krajiny sa tak stalo miesto, cez ktoré sa drogy prevážajú. Z miestnych prístavov ich pašeráci posielajú do Severnej Ameriky a Európy.

Boje medzi drogovými gangmi sú viditeľné priamo v uliciach spomínaného prístavu Esmeraldas aj v druhom najväčšom meste Guayaquil.

Čo bude ďalej: Do krajiny spolu s drogami prichádzajú aj zbrane a vplyv kartelov z Mexika a Kolumbie. Ako povedal prezident Guillermo Lasso, organizovaný zločin prenikol do štruktúr štátu, politiky aj spoločnosti.

Prejavilo sa to aj na násilnostiach vo väzniciach, pri ktorých zomreli desiatky ľudí, no hlavne vraždou starostu 300-tisícového prístavného mesta Manta. Ešte týždeň predtým navyše zastrelili politika, ktorý chcel vo voľbách v auguste kandidovať do parlamentu.

Lasso na to reagoval vyhlásením výnimočného stavu v troch oblastiach Ekvádoru. Platiť bude 60 dní a vláde umožňuje poslať do ulíc špeciálne hliadky armády a polície. Okrem toho ľuďom zakazuje vychádzať z domu po desiatej večer.

Násilie sa už stalo aj predvolebnou témou. O tri týždne totiž v krajine budú predčasné prezidentské a parlamentné voľby. Konajú sa po tom, čo Lasso v máji rozpustil parlament, ktorý rokoval o tom, že ho odvolá pre podozrenia z korupcie.

Meno týždňa: Čchin Kang

Politická kariéra je vratká, a to aj v štátoch, ako je Čína. Dokazuje to prípad ministra zahraničných vecí Čchina Kanga. Do funkcie sa dostal na konci minulého roka a odvtedy sme ho veľmi často videli na rokovaniach s predstaviteľmi štátov celého sveta. Kangov vzostup na vrchol čínskej diplomacie bol veľmi rýchly, a preto sa hovorilo o jeho blízkom vzťahu s prezidentom Si Ťin-pchingom.

Kang sa však koncom júna zrazu vytratil z verejného priestoru a časom sa začalo špekulovať, že zrejme ide o niečo vážnejšie ako letnú dovolenku. Nešiel ani na plánované stretnutie so šéfom diplomacie EÚ a na rokovanie krajín ASEAN-u. Čínski komunisti oficiálne hovorili o zdravotných dôvodoch, no tieto tvrdenia boli hneď spochybnené. Objavili sa špekulácie o tom, že jeho pozíciu oslabil románik s čínskou televíznou moderátorkou.

Čo z toho je skutočným dôvodom Kangovho odchodu z verejného diania, nevieme. Vo funkcii ministra však už skončil, nahradil ho Wang I, ktorý tento post zastával pred ním. Analytici vravia, že pre reputáciu Číny to nie je dobrá vizitka. Keďže Kang odišiel tak krátko po menovaní, môže to spochybniť stabilitu vo vnútri komunistickej strany.