Odborníčka na lesné požiare: Stále sa cítime ako páni ohňa, ktorí ho dokážu ustrážiť

Okolie Stredozemného mora zasiahli v posledných dňoch veľké požiare, v minulých rokoch intenzívne horelo aj v Kanade, Brazílii či Austrálii.

Odborníčka v oblasti protipožiarnej ochrany a bezpečnosti, ktorá sa vo výskume zaoberá predpoveďami správania lesných požiarov, Andrea Majlingová vysvetľuje, či je požiarov čoraz viac, ako nám situáciu komplikujú prejavy klimatickej krízy a ktoré lokality na Slovensku sú pre výskyt lesných požiarov najrizikovejšie.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

• prečo je človek vinníkom drvivej väčšiny lesných požiarov;
• aké metódy hasenia využívajú v Grécku;
• ako vedci modelujú scenáre šírenia požiaru a jeho hasenia;
• či sa bude meniť naše načasovanie a lokalita letných dovoleniek.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Súčasťou vášho výskumu je hľadanie rizikových oblastí požiarov a ich modelovanie. Ako vnímate momentálnu situáciu na gréckych ostrovoch?

Dala sa očakávať. Hovoríme síce veľa o klimatickej zmene a jej následkoch, ale málokto si vie reálne uvedomiť, čo to prinesie pre náš život. Práve toto sú javy, s ktorými musíme rátať momentálne najmä v oblastiach okolo Stredozemného mora a postupne aj na Slovensku.

Sú ostrovy vinou vetra náchylnejšie na rýchlo šíriace sa lesné požiare alebo je to vlastne jedno a akýkoľvek presušený terén je problém?

Kdekoľvek je presušené palivo (čokoľvek, čo horí, v tomto kontexte najmä vegetácia, pozn. red.), tam máme problém. Vietor ho, samozrejme, ešte zväčšuje. Zoberme si, že vyššie teploty ako v Grécku boli aj v Španielsku. No zatiaľ tam našťastie neevidujeme zvýšený počet požiarov. Takže pravdepodobne je problémom aj to, že ostrovy v Egejskom mori sú veternejšie. Ale tým hlavným stále zostáva sucho.

Využívajú sa momentálne v Grécku nejaké inovatívne metódy boja s lesnými požiarmi?

Najsilnejším nástrojom je prevencia, ktorú sme v Grécku, bohužiaľ, nezvládli. Potom ostáva požiar čím skôr zlikvidovať, aby napáchal čo najmenšie škody. Z nových technológií tam pomáha najmä nová hasičská technika. Sú tam napríklad naše veľké cisternové vozidlá, ktorých obrovská kapacita vody dokáže ochladzovať prostredie a zabrániť ďalšiemu šíreniu požiaru. Vzhľadom na počasie a vietor sa to však nie celkom darí, lebo ani sila tejto techniky nie je dostatočná.

Z inovatívnych technológií sa na monitorovanie požiaru používajú napríklad drony. Vďaka nim v reálnom čase vidíme, ako sa požiar šíri, kde potrebujeme preskupiť sily, aby sme zastavili šírenie, a tak ďalej. V prípade požiaru, ako je na Rodose, musíme požiar zastaviť na obvode. Hasiť ho vnútri je plytvanie vodou.

Takže hasiči vodnými bombami ochladzujú okolité časti lesa, ktoré ešte nehoria?

Áno, to je pre zastavenie šírenia kľúčové. Je dôležité zabezpečiť vlhkosť okolitej vegetácie, aby nedošlo k ich zapáleniu. Ďalšou cestou, akou sa dá požiar odrezať, sú takzvané protipožiarne pásy a prieseky -to sú najmä rieky a lesné cesty.

Pri hasení totiž platí takzvaný trojuholník horenia. Horí len vtedy, ak máme jeho tri základné vrcholy – palivo, iniciátor a vzduch. Stačí obmedziť čo len jeden a horenie prestane. Ohnisko lesného požiaru teda nemá zmysel hasiť, lebo keď mi palivo vyhorí, trojuholník je narušený a potom už len treba dohasiť lokálne požiariská, kde by sa oheň zase mohol vetrom rozšíriť.

V posledných mesiacoch sa veľa hovorí napríklad o umelej inteligencii a o tom, ako nám skomplikuje alebo zlepší život. Vieme ju nejako využiť aj pri modelovaní hasenia?

Áno, ale takéto modelovanie správania požiaru sa momentálne v Grécku nevyužíva, lebo na to nie je čas. Skôr sa využívajú satelitné údaje alebo údaje z dronov, takže ľudia majú informáciu o priebehu požiaru v reálnom čase.

Na Slovensku sme však spolu s ďalšími partnermi súčasťou medzinárodného konzorcia, ktoré rieši aj takúto predpoveď správania požiaru za pomoci umelej inteligencie. V minulosti totiž boli, hlavne v prostredí Severnej Ameriky, vyvinuté rôzne nástroje na modelovanie správania pozemných aj korunových požiarov. Tie boli vložené do voľne dostupných softvérových prostriedkov, na základe ktorých sme aj v minulosti pripravovali podklady pre hasičov. Problém je, že využívanie takéhoto softvéru je dosť náročné a naši hasiči nemajú dosť času, aby ho vedeli operatívne využívať.

Umelá inteligencia môže pomôcť v tom, že ju na základe rôznych scenárov naučíme vytvárať automatické algoritmy správania požiaru. Keď jej zadáme napríklad údaje o počasí, palive a teréne, aj bez expertnej znalosti hasiča dokáže vygenerovať možné vývoje situácie. Dokážete tak efektívnejšie zvoliť taktiku nasadenia hasičov a techniky v teréne.

Minulý rok horelo takmer tri týždne České Švajčiarsko, čo je z laického pohľadu dosť dlho. Čo pracuje pri veľkých lesných požiaroch proti požiarnikom?

Najčastejšie je to opäť prúdenie vetra, ktoré ovplyvňuje rýchlosť šírenia požiaru, a preschnuté palivo. Zaváži aj terén, lebo do svahu narastá rýchlosť šírenia požiaru až trojnásobne. Potom je to to, ako rýchlo nasadím dostatočný počet síl a prostriedkov a či je terén dostupný natoľko, aby sa tam mobilná technika vedela dostať. V neprístupnom teréne musím nasadiť leteckú techniku a tam je potom otázka, či mám na to dosť vyškolených ľudí. Nemôžu to byť len piloti vrtuľníkov či lietadiel, potrebujem na to aj priamo vycvičených hasičov.

Nevýhoda Českej republiky bola, že nemala taký modul pozemného hasenia a zároveň leteckého hasenia, ako máme na Slovensku. Momentálne Česko mení koncepciu prístupu, boja s požiarmi a ide tou cestou ako Slovensko – napríklad nakupuje leteckú techniku na hasenie, ide cvičiť takýchto hasičov a dronmi alebo kamerovými detekčnými systémami chce monitorovať územia podobne, ako je to u nás.

Rok 2022 bol druhým najhorším rokom z pohľadu požiarov v Európe. Aktuálnu sezónu letných požiarov ešte nemáme za sebou, no dá sa odhadovať, či to bude horšie ako vlani?

Vyzerá, že by to nemalo byť horšie. Minulý rok bol oveľa suchší. Bolo to jasné už z výskytu požiarov, ktoré sme mali v Európe v marci. Napríklad na Slovensku sme už vtedy mali 80 požiarov prírodného prostredia. Túto jar nám relatívne pršalo. Momentálne máme obdobie sucha a vysokých teplôt, ale prichádza dážď, ktorý schladí palivo, a zase to bude o niečo lepšie. Takže nepredpokladám, že dosiahneme rozsah minulého roku.

Vedci upozorňujú, že jav El Niño prinesie 5 najteplejších rokov. Čo to znamená pre lesné požiare v Európe a vo svete do budúcnosti?

Prinesie to obdobia veľkého sucha. Takže sa predĺžia obdobia požiarnej sezóny, ktoré v niektorých oblastiach trvajú už teraz od marca až do októbra. Zhorší sa aj závažnosť požiarov. Materiál, ktorý je veľmi presušený, je ľahko zapáliteľný a požiar sa teda dokáže rýchlo šíriť. Hlavne pokiaľ je sprevádzaný vetrom. To sú veľmi kritické situácie. Ale celkový počet požiarov závisí najmä od ľudskej činnosti a našej zodpovednosti pri aktivitách v prírodnom prostredí.

Vieme vinu za lesné požiare rozdeliť medzi človeka a náhodné prírodné javy, ako sú napríklad blesky? 

Človek nesie približne 98 % viny, či už je to úmyselná, alebo neúmyselná činnosť. Blesk spôsobí takéto požiare málokedy, a ak sa to stane v horských prostrediach, navôkol sú väčšinou turisti, ktorí ich buď zvládnu uhasiť, alebo ich včas nahlásia.

Aj na Rodose sa podľa posledných informácií zistilo, že za tieto požiare môže človek. Teraz sa hľadá vinník a bude sa skúmať, či to bola úmyselná alebo neúmyselná činnosť. Grécko malo v minulosti veľký problém s úmyselným vypaľovaním. Šlo čiastočne o zabraňovanie predaja pozemkov, boj proti gréckej vláde a podobne. Teraz je to, myslím, skôr neúmyselné, ale takéto požiare sa, bohužiaľ, rozširujú rovnako.

Aké chyby teda nerobiť pri výletoch do prírody v suchom počasí, aby sme sa nestali neúmyselnými vinníkmi požiarov?

Na Slovensku najčastejšie požiare nevznikajú ani tak v lese, ale na otvorenej ploche, odkiaľ sa šíria ďalej do lesa. Pochádza to, bohužiaľ, z našej tradície vypaľovania haluziny a starých spôsobov obhospodarovania pôdy, ktoré prechádzajú z generácie na generáciu. Upozorňuje sa na to neustále, no napriek tomu sa stále cítime ako páni ohňa, ktorí ho dokážu ustrážiť. Ľudia si povedia, že je to ich pozemok, tak si ho vypália a nikto im to nemôže zakazovať. Prejavuje sa tu také naše „my to zvládneme“. Problém je, že to často nezvládame a oheň prejde až do lesa.

Čo sa týka Grécka, tam naozaj stačí aj úplne malé vypaľovanie. Niekto si povie, že si ide do ohniska spáliť haluzinu či starý nábytok, a neuvedomí si, že práve je veľmi sucho a do toho fúka vietor. Kontrolované spaľovanie, ktoré sa stalo veľmi rýchlo nekontrolovaným, mohlo byť pokojne aj príčinou požiaru na Rodose.

Čo hrozí človeku, ktorý si myslí, že je pán ohňa, a až neskoro zistí, že to tak nie je?

U nás aj v zahraničí sa po uhasení požiaru zisťuje jeho príčina a prípadný vinník. No a pokiaľ sa takýto vinník nájde, čaká ho správne, v niektorých prípadoch aj súdne konanie a pokuta.

Keď počúvam o tom, ako sme za drvivú väčšinu požiarov zodpovední, tak mi je aj hlúpe spýtať sa, kam budeme chodiť na dovolenky, keď bude Španielsko, Grécko a Chorvátsko v plameňoch. Budeme si musieť v dôsledku zmien klímy vyberať iné destinácie?

Áno, aj iné obdobia. Už tohto roku prebehla médiami informácia, že pre vlny horúčav bude treba zmeniť aj sezónu dovoleniek. Vlny horúčav dokážu zabíjať, takže sa naozaj treba vyhnúť lokalitám v okolí Stredozemného mora, keď sú tie teploty veľmi vysoké. Dovolenky v týchto oblastiach by sa teda mali presunúť skôr na jeseň, prípadne sa v letných mesiacoch budeme posúvať do chladnejších, aj keď v súčasnosti možno nie turisticky atraktívnych oblastí.

Sú problémom aj zimné požiare?

Stáva sa to a zase to súvisí to s obsahom vody v palive, vo vegetácii a v pôde. Pre požiare je typické obdobie na konci zimy, po roztopení snehu, keď nastáva veľmi suché obdobie. Hoci aj v tomto prípade významnú rolu hrá úmyselná či neúmyselná ľudská činnosť.

Svet zasiahli v posledných rokoch aj veľké požiare v Kanade, Brazílii, Austrálii, minulý rok to bolo Španielsko, tento rok Grécko. Pocitovo sa teda zdá, že požiarov je stále viac a sú intenzívnejšie. Potvrdzujú to aj dáta?

Áno. A to aj v počte, aj v intenzite požiarov. Vidíme to aj v škandinávskych krajinách, obrovské problémy s požiarmi má napríklad Švédsko, čo je spôsobené najmä klimatickou zmenou. Obdobia sucha, a teda aj sezóny požiarov sa budú v dôsledku nej ešte viac predlžovať. V súvislosti s horúcimi a so suchými letami a s požiarmi musíme počítať aj s ďalšími následnými javmi, akými sú extrémne zrážky, prívalové povodne či zosuvy pôdy. Ide v podstate o domino efekt. Pokiaľ máme dlho sucho, budú nasledovať extrémne zrážky. No zem je medzitým príliš presušená, nastáva erózia pôdneho krytu, ktorý je následne vplyvom extrémnej zrážky príliš premočený a náchylný na sklz najmä po naklonenej rovine, čiže dochádza k zosuvu svahov a pôdy.

Takže keď je pôda presušená, nárazové zrážky jej nepomôžu, lebo voda sa do nej nevsiakne?

Áno, pokiaľ je pôda vystavená slnečným lúčom a vetru alebo pôdny kryt je poškodený vplyvom požiaru, tak jej vrchná vrstva už nemá štruktúru, ktorá by vodu spoľahlivo odviedla. To je celý komplex problémov, ktorým čelíme a ktoré musíme riešiť v súvislosti so suchom a s požiarmi.

V podstate som aj trošku nahnevaná, že síce veľa hovoríme o klimatickej zmene, ale nejdeme pri tom do hĺbky – napríklad nevysvetľujeme, kde by mohli ľudia zasiahnuť správnym obhospodarovaním svojej pôdy. Ďalšia vec je, že obyvateľstvo nepripravujeme na situácie, ktoré môžu nastať v dôsledku zmien klímy. Je to problém aj v zahraničí a videli sme to aj pri chaotickej evakuácii Rodosu, keď ľudia nemali dostatok informácií, čo im hrozí. Nemôžeme to vždy brať ako nejaké strašenie obyvateľstva. Z hľadiska civilnej ochrany prípravu obyvateľstva na takéto situácie jednoducho zanedbávame. Napríklad málokto vie, čo si zbaliť do evakuačnej batožiny – základ je náhradné oblečenie, hygienické potreby, lieky, doklady, nejakú hotovosť a vodu a nejaké potraviny.

Ako túto pripravenosť zlepšiť?

Treba posilniť oblasť civilnej ochrany a ešte viac vzdelávať ľudí o klimatickej zmene a jej praktických dôsledkoch. Ja to robím napríklad u nás na vysokej škole, pretože učím generácie, ktoré už budú žiť v zmenených podmienkach a musia vedieť, do čoho idú, čomu budú vystavené a ako sa majú adaptovať na nové podmienky.

Ako teda dokážem pripraviť svoje obydlie na zmeny, ktoré prichádzajú – či už je to dom na Orave, alebo chata na Rodose?

V každom prípade potrebujem do svojho okolia pritiahnuť viac vody. Vlhkejšie prostredie znamená, že mi tam požiar s najväčšou pravdepodobnosťou nevznikne a pri najhoršom viem obmedziť jeho šírenie. Na to je fajn mať napríklad v záhrade jazierko. Rovnako v lesoch a v otvorenej krajine potrebujeme zadržiavať vodu napríklad budovaním jazierok a protipožiarnych nádrží.

Pracujete na už spomenutom medzinárodnom projekte Silvanus, čo je integrovaná technologická a informačná platforma pre manažment lesných požiarov. Čo je v rámci neho vašou úlohou?

Ako Technická univerzita vo Zvolene vstupujeme do projektu najmä s know-how obhospodarovania lesa, čo sa týka stromovej a trávovej vegetácie. Sme tvorcami viacerých metodík, ktoré slúžia na posúdenie nebezpečenstva vzniku požiaru aj modelovanie jeho šírenia. Robíme aj terény výskum, pretože potrebujeme získať informácie o prostredí a množstve paliva, ktoré sa tam nachádza.

Demonštrácia slovenskej pilotnej štúdie projektu Silvanus (2023). Zdroj -SK-RESCUE/YouTube

Podľa čoho viete, ktoré oblasti sú pre vznik požiaru rizikovejšie než iné?

Z analýzy náchylnosti územia na výskyt požiaru. Tam rátame s tromi základnými skupinami faktorov. Prvým je palivo, ktoré sa tam nachádza, jeho množstvo a zapáliteľnosť, ktorá podporí rozvoj požiaru. Ďalej ide o terén. Sem patrí napríklad orientácia svahu k svetovým stranám, pretože to ovplyvňuje, ako sú vysušované slnkom. Rátame aj so sklonom terénu. Z lesov padá svahmi najviac lístia logicky do dolín, kde je väčšinou aj infraštruktúra, ľudia či sídla. Do hodnotenia vstupuje aj výskyt človeka v prírodnom prostredí. Napriek tomu, že zatiaľ na Slovensku nemáme toľko požiarov, sme podľa mňa v takomto mapovaní dobre pripravení. Tieto metodiky sa od nás v medzinárodnom projekte učia aj iné krajiny.

Ktoré lokality na Slovensku sú pre výskyt lesných požiarov najrizikovejšie?

Rizikové sú momentálne Vysoké Tatry, príčinou je mŕtve kalamitné drevo, ktoré významne zvyšuje požiarne zaťaženie. Ďalšou lokalitou, kde je takéto kalamitné drevo, sú Kysuce a Nízke Tatry.

Na Záhorí sú zase pieskové pôdy, ktoré dosahujú v lete až 70 °C. Rastú tam borovice, ktoré boli nasadené v podstate ako sad, takže aj v minulosti tam pozemný požiar prechádzal do korunového. S hasením korunových požiarov máme na Slovensku problém, lebo si to vyžaduje veľké nasadenie síl a prostriedkov na tom istom mieste v rovnakom čase.

Slovenský raj je zase veľmi nebezpečný tým, že je to vápencové územie. Keď sa hasí horúci vápenec, dochádza k ostreľovaniu jeho rozpálených častí do okolia a vzniku ďalších lokálnych požiarov. To bolo aj príčinou usmrtenia šiestich osôb pri požiari v roku 2000 v lokalite Krompľa. Vtedy sa spomínaný kus odstreleného horúceho vápenca skotúľal do doliny a došlo k veľmi rýchlemu rozšíreniu požiaru hore svahom. V podstate každá z týchto oblastí má nejaké špecifikum, pre ktoré je riziková.

V projekte Silvanus sú okrem európskych krajín napríklad aj Austrália či Brazília, ktoré sa s rozsiahlymi požiarmi trápia takmer každoročne. Čo sa od nich môžeme naučiť?

Rôzne taktiky. Nakoniec aj likvidácia požiaru na Rodose je pre našich hasičov obrovskou školou. Takéto závažné požiare sme na Slovensku ešte nemali a účasť na takomto hasení zvyšuje ich pripravenosť na hasenie požiarov doma.

Pri lesných požiaroch si často predstavíme najmä utekajúcich ľudí či lesné zvieratá. Aké ďalšie časti ekosystému ním utrpia?

Už sme spomínali vplyv na pôdu a jej eróziu a podobne. Stratia sa aj útočištia pre zvieratá a požiar má vplyv aj na zdravie ľudí žijúcich v okolí. Ďalej spôsobuje straty na drevnej hmote alebo dochádza k obmedzeniu jeho rekreačnej funkcie. Z hľadiska turizmu však priťahuje pozornosť fanúšikov katastrofického turizmu.

Čo je katastrofický turizmus?

Tvoria ho ľudia, ktorí sa prídu pozrieť na zničené územia. V minulosti sa vyskytoval po veternej kalamite a požiari vo Vysokých Tatrách, ale aj po požiari Českého Švajčiarska. Veľa ľudí zaujíma, ako to po medializovanej kalamite či požiari vyzerá, takže aspoň nejaký turizmus v týchto zničených častiach zostane.

Spomínali ste vplyv požiarov na zdravie. Malé pevné častice z požiaru dokážu cestovať aj na dlhé vzdialenosti a spôsobujú nielen ochorenia dýchacích ciest, ale aj kardiovaskulárneho systému a celkovo znižujú priemernú dĺžku dožitia. Ráta sa pri modelovaní požiarov a ich dosahu s ľudským zdravím?

Na Slovensku sa tejto problematike ešte hlbšie nevenujeme, ale v zahraničí sú už špeciálne projekty, ktoré sa zaoberajú ľudským zdravím a splodinami horenia. Napríklad ich vplyvom na hasičov, ktorí sú nimi pri práci zasiahnutí aj napriek tomu, že používajú množstvo ochranných prostriedkov.

Ako sa teda čo najlepšie ochrániť, keď horí niekde v blízkosti môjho domu alebo mám informáciu, že príde veľký mrak, ktorý prinesie takéto častice zo vzdialených požiarov?

V takomto prípade by zodpovedné orgány mali vydať varovanie. Väčšinou to znamená, že sa nemáte zdržiavať na voľnom priestranstve, treba zatvárať okná a podobne. Takto to bolo napríklad pri posledných požiaroch, ktoré sme mali tento rok na Slovensku. Celkovo v prípade požiaru, mraku splodín alebo úniku nebezpečnej látky najviac pomôže zostať doma a zamedziť vniknutiu vzduchu dovnútra.

Súčasťou boja s lesnými požiarmi je aj plánovanie revitalizácie. Napríklad austrálske lesy sa revitalizujú relatívne rýchlo. Ako sú na tom tie európske?

Ak zostanem v našom miernom pásme, tak na akúkoľvek udalosť spôsobenú škodlivým činiteľom lesa máme postupy zalesňovania. Legislatíva nám nariaďuje zalesniť takéto územia najneskôr do dvoch, prípadne až do piatich rokov. Kde nie je možné využívať prirodzené zmladenie, tam sa potom využíva umelé zalesňovanie sadenicami. Takéto postupy sa využívajú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Môže sa do revitalizácie zapojiť aj verejnosť? Napríklad v spojení so spomenutým katastrofickým turizmom?

Áno, bývajú rôzne dobrovoľnícke akcie a myslím si, že lesníci ich väčšinou vítajú.

Kde sa ľudia môžu hlásiť, keď chcú s obnovovaním pomôcť, ale zároveň pri tom nechcú profesionálom komplikovať prácu?

U vlastníka lesa, respektíve správcu lesa, najlepšie na najbližšej lesnej správe.