„Čo robiť, keď ste Rus, muž, ste zdravý, už ste mali 18 rokov, ale ešte ste nedovŕšili 30 rokov a nemáte veľa detí? Poradíme vám. Obráťte sa na nás čo najskôr. Času nie je nazvyš.“
Také a podobné inzeráty sa dajú nájsť na ruskojazyčnom internete v nevídanej miere.
Niektoré opozičné portály už zverejnili rozhovory s právnikmi, ktorí radia, ako službe v armáde uniknúť.
Celé sa to začalo minulý pondelok.
V ruskej Štátnej dume nebýva zvykom, aby sa niekto protivil inštrukciám z Kremľa. Bolo to tak aj teraz, keď poslanci aj poslankyne odhlasovali, že na vojnu možno podľa nových pravidiel odviesť ľudí vo veku od 18 do 30 rokov.
Doterajšia horná hranica bola 27 rokov. Po jej prekročení už úrady mohli ruských mužov navliecť do uniformy iba po vyhlásení mobilizácie.
Koľko padlo, koľko sa zranilo? Nikto nevie
Ruský prezident Vladimir Putin už raz do zbrane zavelil a narazil. Po vlaňajšom 21. septembri, keď vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, utieklo z Ruska (podľa odhadov nezávislých ruských médií) až 700-tisíc ľudí.
Tú istú chybu teraz Putin podľa analytikov nemôže zopakovať. Na budúci rok sú v Rusku prezidentské voľby, a aj keď majú od demokratických ďaleko, Putin potrebuje aspoň dekoratívnych voličov.
Lenže ruskej armáde chýbajú na fronte živé sily. Padlých a zranených je príliš veľa na to, aby ich armáda stačila nahrádzať z bežných zdrojov – teda zo záloh profesionálnych vojsk, ako je Národná garda, alebo z jednotiek, ktorých príslušníci podpísali zmluvu s ministerstvom obrany.
A nakoniec už „došli“ aj tí muži, ktorí boli mobilizovaní na jeseň.
Straty vo vojne
- Ukrajinské ministerstvo obrany vyčíslilo 27. júla ruské straty na vyše 244-tisíc padlých a ranených. Údaj je podľa niektorých zahraničných analytikov zrejme nadhodnotený a nedá sa presne overiť. K tomu, že ruské straty presiahli 200-tisíc vojakov, sa prikláňa aj Stredisko pre strategické a medzinárodné štúdiá – to z celkových strát vyčíslilo asi 60-tisíc padlých.
- Ide o najväčšie straty Ruska od druhej svetovej vojny. Kým napríklad vo vojne v Afganistane strácal Sovietsky zväz mesačne priemerne 145 zranených a padlých, na Ukrajine to za mesiac vychádza na zhruba 5000 vyradených z boja, často navždy.
- Novinári z BBC a ruského servera Mediazona sa pokúsili vytvoriť menný zoznam Rusov, ktorí na Ukrajine padli. K 30. júnu sa dostali na 26 801. Zároveň odhadujú, že odvtedy padlo ďalších asi 2000 ruských vojakov. Tých, ktorých mená sa nepodarilo zistiť, do štatistiky nezahrnuli; údaj neobsahuje ani zranených.
- Ukrajinská strana svoje straty prísne tají. Podľa rôznych odhadov sa však môžu pohybovať okolo 100-tisíc padlých a ranených.
Sľuby, klamstvá a podvody
A tak prišiel minister obrany Sergej Šojgu s nápadom, ako sa vyhnúť nepopulárnej mobilizácii a pritom dostať viac regrútov do zákopov.
Už vlani v decembri na schôdzke s prezidentom Putinom naznačil, že počet mužov v armáde potrebuje zvýšiť o 30 percent. To by znamenalo 1,5 milióna ozbrojených mužov.
Z tohto počtu bude podľa plánu vychádzajúceho zo súčasného stavu 695-tisíc vojakov, ktorí dobrovoľne podpíšu kontrakt s ministerstvom obrany a budú za peniaze slúžiť vlasti.
Zvyšok musí narukovať v rámci povinnej vojenskej služby.
Generáli síce odvedencov nesmú hneď poslať na front, ale podľa novej úpravy stačia tri mesiace základného výcviku, aby bol človek pripravený bojovať.
No ochota mladých Rusov umierať za vlasť nie je taká, aby sa Šojguove ciele mohli splniť bez zmeny zákonov a bez hrozby represiou. Ruských mužov teda treba nahnať do vojny silou. A Putin dal Šojguovi za pravdu.
Navonok však mal ich nápad vyzerať ako milosrdný. A vlastne až otcovsky starostlivý k mladým mužom, ktorí sotva dosiahli plnoletosť: tí, ktorí sú príliš mladí, nech sú ešte doma u mamy, zbraň patrí do rúk starším.
Alebo že odvod bude možný len od 21 rokov, nie od 18 ako doteraz. Základnú vojenskú službu teda bude nutné absolvovať už nie medzi 18 a 27 rokmi, ale medzi 21 a 30 rokmi. A zmena sa zavedie postupne, sľubovali Šojgu s Putinom.
Po siedmich mesiacoch je všetko inak.

„Môže“ sa mení na „musí“
V skutočnosti sa o všetkom rozhodlo vopred. Takže tento týždeň po hlasovaní v parlamente síce horná veková hranica o tri roky poskočila, ale dolná zostala na pôvodnom mieste.
A ako to politici vysvetlili verejnosti? Podľa predsedu obranného výboru Andreja Kartapolova treba vyjsť v ústrety tým mladým mužom, ktorí chcú do armády narukovať hneď po dovŕšení plnoletosti. Takých, ktorí sa nemôžu dočkať toho, aby mohli bojovať za vlasť, je podľa neho veľa.
Lenže Kartapolov už nespomenul, že dobrovoľne môže narukovať každý, kto už mal 18 rokov. Súčasná novela mení „môže“ na „musí“. Kartapolovo zdôvodnenie je preto nezmyselné.
Napriek tomu našlo pochopenie aj u ďalších poslancov. Kartapolovov kolega z výboru Viktor Sobolev prezentoval svoj pozorovací talent: „Väčšina občanov sú normálni vlastenci. Ale sú tu aj hajzlíci a tých je bohužiaľ raz toľko ako tých normálnych…“ A „hajzlíci“ vraj novú zákonnú úpravu potrebujú.
Verejnosť sa svojráznym spôsobom pokúsila upokojiť aj predsedníčka hornej komory ruského parlamentu, Rady federácie, Valentina Matvijenko. „Doba základnej vojenskej služby sa nemení – stále budú slúžiť rok, tak či tak. Dvakrát na vojnu, samozrejme, nikto nepôjde.“
Nezávislí ruskí politológovia však vidia v novele de facto skrytú mobilizáciu. Kirill Rogov si je istý, že „nutnosť ďalšej mobilizácie je zrejmá“. A aby sa nemusela vyhlásiť priamo, výrazne sa zvýši počet odvedených na vojnu.
Politológ Abbas Galliamov to vníma aj ako snahu ukázať svetu, že „Rusko je pripravené na eskaláciu“. A parafrázuje Kremeľ: „Radšej si s nami sadnite za stôl a rokujte, pristúpte na naše podmienky, pretože inak máme veľké plány.“
Politologička Jekaterina Šulman sa domnieva, že nové zákony o vojenskej službe svedčia o ťažkej „militarizácii ruského právneho systému“. Rýchlosť, s akou poslanci rokovali, bola vraj potrebná, aby „nikto včas nepochopil, čo sa vlastne deje, a verejná mienka sa nestihla vydesiť…“
Keď Rusom bude tiecť do topánok
Súčasná ukrajinská ofenzíva síce neprelomila obranné línie Rusov, ale straty sú obrovské; na ruskej strane podľa nezávislých zdrojov väčšie ako na ukrajinskej.
Mnohí ruskí generáli už aj nahlas upozorňujú, že slabá rotácia vojakov môže Rusku prehrať vojnu. Naposledy sa tak vyjadril generál Ivan Popov, veliteľ 58. kombinovanej brigády ruských ozbrojených síl. Krátko potom bol zbavený velenia.
Teraz sú na svete nové zákony a cesta k mobilizácii je otvorená.
Ruská propaganda dlho upokojovala občanov, že je to zmena kozmetická a k lepšiemu. Poslanec Kartapolov ešte pred polrokom, keď sa hovorilo o spodnej vekovej hranici 21 rokov, zákon obhajoval slovami: „Doteraz chodil do armády chlapec, ktorý dokončil 11 tried a okrem mamy, otca a maminho prsníka v živote nič nevidel; odteraz vstúpi do armády už dospelý človek.“
Teraz naznačil, že sa vojenskopolitická aj demografická situácia vyvíjajú trochu inak. Ale mamy nech sa vraj neboja. „záklaďákov“ nikto nepoženie rovno na front.
To je teraz možno pravda. No bude to pravda aj vo chvíli, keď ruským vojakom na ukrajinskom fronte potečie silno do topánok? Pokiaľ vôbec všetci budú tie topánky budú mať. Medzi výzbrojou a výstrojom elitných jednotiek a vojakov-kontraktorov a tým, čo dostávajú „záklaďáci“, je totiž zásadný rozdiel. Čím viac ľudí pôjde do boja, tým väčšie nároky budú na logistiku. A tá nepatrí medzi najsilnejšie stránky ruskej armády.
V armáde môže byť až 9 miliónov mužov
Počas tohtoročného jarného odvodu oblieklo uniformy 147-tisíc mladíkov. Jesenný odvod počíta s rovnakým počtom odvedených mužov.
Ročne teda do armády v rámci základnej vojenskej služby odvedú okolo 300-tisíc Rusov. Je to len malá časť z tých, ktorí by v danom roku odvedení byť mohli, pretože spadajú do vekovej skupiny 18 až 27 rokov.
V ruskej armáde je tento rok (podľa Igora Jefremova z Gajdarovho inštitútu ekonomickej politiky) 6,8 milióna mužov. Keď sa horná veková hranica posunie na 30 rokov, na budúci rok teoreticky bude možné naverbovať až 9,2 milióna mužov.
Čo nie je reálne, čerstvý vojak navyše nemôže byť okamžite poslaný do prvej línie, jeho príprava zaberie istý čas. Aj tak sa však Moskve rozšíria manévrovacie možnosti.
A ak Putina opanuje vízia dlhotrvajúcej a vyčerpávajúcej vojny, môže mu tento krok zaistiť veľkú výhodu. Ukrajina má menej obyvateľov ako Rusko. A tak by jej vojaci mohli začať chýbať skôr ako Rusku, hoci Ukrajinci majú zrejme rádovo menšie straty.
Rezervy, tresty a zákazy
V Rusku však nenovelizovali len zákon o povinnej základnej vojenskej službe. Putin navyše zvýšil vekovú hranicu pre „zálohy“. Doteraz bola stanovená na 35 rokov, teraz je to 40 rokov. A v niektorých prípadoch je možné povolať zo záloh aj mužov do veku 50 rokov.
Poslanci výrazne sprísnili aj tresty spojené s vyhýbaním sa vojenskej povinnosti, a to hlavne v prípade vyhlásenia mobilizácie. Zvyšujú sa pokuty za odmietnutie lekárskej prehliadky pri odvode, za stratu vojenskej knižky alebo nenahlásenie zmeny bydliska, zamestnávateľa a rodinného stavu.
Spozornieť by mali aj firmy, ktoré, ako sa v zákone píše, „nespolupracujú s vojenskými komisariátmi“. Inými slovami to znamená, že sa nesmie opakovať situácia z jesene, keď niektorí podnikatelia zamestnancom skôr pomáhali sa pred armádou skrývať. Teraz musia prevziať časť verbovacích povinností. Na požiadanie napríklad musia predkladať vojenským komisariátom vlastnoručne spísané zoznamy zamestnancov vo veku od 18 do 30 rokov.
Ruskí nezávislí komentátori varujú, že novoprijímané zákony sú stále častejšie v rozpore s ústavou.
Napríklad muž, ktorý do dvadsiatich dní neuposlúchne výzvu a nedostaví sa na vojenský komisariát, už nesmie šoférovať auto (to platí v Rusku od 11. júla), predávať a nakupovať nehnuteľnosti a brať si pôžičky.
Výzvu pritom stačí doručiť na miesto bydliska alebo do osobnej elektronickej schránky na vládnom portáli „Gosuslugi“, aby sa považovala za prečítanú. Už nie je podstatné, či si ju adresát skutočne prečítal, alebo nie.
Keď ZSSR v roku 1939 zaútočil na Fínsko, mal zhruba dvakrát viac vycvičených vojakov ako napadnutá krajina. V zálohe mal milióny ďalších, aj keď nevycvičených, ktorých mohol povolať.
Napriek tomu Fíni v bojoch zabili päťkrát viac Sovietov ako Sovieti Fínov. A vojna sa skončila oveľa skromnejšími ústupkami, než si v Moskve predstavovali.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Petra Procházková
Deník N


































