Ak nám pôrodnicu zatvoria, aj tak k nám prídu ženy rodiť, hovorí riaditeľka nemocnice v Kráľovskom Chlmci

Magyar verzió

Riaditeľka nemocnice v Kráľovskom Chlmci Klára Hencelová si myslí, že reformy v zdravotníctve sú potrebné, no optimalizáciu siete nemocníc by mali spustiť až po stabilizácii ambulantnej starostlivosti a siete záchrannej služby mimo nemocníc.

Opatrenia zahrnuté do reformy nemocníc sa snažia reagovať aj na nedostatok lekárov, no hrozí, že počet lekárov, ktorí pracujú v nemocničnej starostlivosti, bude ďalej klesať. Zároveň viacero zložiek reformy nereaguje na charakteristiky východoslovenského regiónu.

Riaditeľka nemocnice považuje za vážny problém aj to, že vo fungovaní nemocníc je veľa neistých faktorov, ktoré je prakticky nemožné plánovať dlhodobo.

V rozhovore sa dozviete:

• aká je situácia v Kráľovskom Chlmci okolo zatvorenia pôrodnice a premiestnenia ambulantnej pohotovostnej služby;
• či by bolo možné, aby mamičky v regióne rodili v Kráľovskom Chlmci aj v budúcnosti;
• koľko lekárov by mohli okamžite zamestnať, koľko študentov medicíny sa o nemocnicu zaujíma, respektíve čím vedia prilákať medikov do malých nemocníc na východe;
• či plánujú rozvoj aj napriek neistej situácii.

Už mesiace sa na Slovensku pretriasa reforma nemocníc. Je reforma nemocníc či systému zdravotnej starostlivosti potrebná?

Reformy sú potrebné, rovnako aj reforma nemocníc, no mala by byť spustená, až keď bude zdravotná starostlivosť mimo nemocníc v adekvátnom stave. Keď bude dostatok všeobecných lekárov, detských lekárov či odborných lekárov, ktorí sa dokážu o pacientov postarať vo svojich ambulanciách, a ak budeme mať aj dostatočný počet záchraniek. V prípade, keď bude ambulantná starostlivosť a pohotovostná služba mimo nemocníc dobre vybudovaná na funkčný systém, až potom by mala byť plánovaná optimalizácia siete nemocníc.

Reforma je potrebná aj z dôvodu nedostatku lekárov a z ekonomických dôvodov, no občania by nemali mať pocit, že ich zdravotná starostlivosť je v ohrození. Veľmi dôležitá je dobre fungujúca zdravotná starostlivosť mimo nemocníc, ktorá čelí vážnym problémom, a aj preto sme voči reforme do určitej miery kritickí.

Nemocnice budú od roku 2024 rozdelené do piatich kategórií. V nemocniciach v piatej kategórii by sa robili najvážnejšie operácie, v inštitúciách zaradených do prvej kategórie by sa venovali následnej a rehabilitačnej starostlivosti o pacientov, respektíve by poskytovali základnú starostlivosť. Nemocnica v Kráľovskom Chlmci sa dostala do prvej kategórie. Ste spokojná s týmto zaradením?

Samozrejme, že nie. Nemocnice prvej úrovne by sa venovali len základnej starostlivosti. Nie je podstatné, do akých kategórií budú zaradené nemocnice, ale to, aby sa zachovala základná funkcia nemocníc – zachraňovať životy. Dôležité je, aby oddelenia vybudované v menších nemocniciach ďalej fungovali. Zatiaľ je situácia taká, že hoci naša nemocnica bola zaradená do prvej úrovne, skoro každé naše oddelenie dostalo zaradenie do druhej úrovne v rámci doplnkových programov.

Zároveň by v rámci reformy u vás zatvorili pôrodnicu a novorodenecké oddelenie, respektíve by ich premiestnili do nemocnice v Trebišove.

Áno, v decembri sme dostali prvú informáciu od ministerstva zdravotníctva o tom, že našu nemocnicu zaradili do prvej kategórie. Potom sme neustále komunikovali so štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva, so zástupcami ZMOS, žúp a inými zainteresovanými. Právoplatné rozhodnutie o schválených doplnkových programoch mal rezort vydať na konci mája, dodnes sme ho nedostali. Ak ho aj dostaneme, ešte stále bude možnosť na ďalšie rokovania alebo na odvolanie.

Vidíte šancu na to, aby ste si pre pôrodnicu vybojovali výnimku?

Podľa reformy by sa mal pôrod plánovať, rodička by mala navštevovať predpôrodnú poradňu, kde by bola nasmerovaná do najbližšej pôrodnice, napríklad v Trebišove alebo Michalovciach. V Kráľovskom Chlmci môžeme vykonať pôrod ako akútny zákrok, ak na to máme potrebné vybavenie a lekára. Tu sa to však nedá uskutočniť.

Prečo?

Ak by sa ministerstvo rozhodlo, že našu pôrodnicu zatvorí, aj tak budú do nemocnice prichádzať budúce mamičky, u ktorých sa začal pôrod, a náš zdravotnícky personál ich bude musieť odrodiť. Aj v minulosti sa už stalo, že sme nemali zmluvu so zdravotnými poisťovňami, a predsa u nás pôrodnica fungovala. Možno po istom čase by si obyvatelia regiónu zvykli, že budúce mamičky musia v rámci plánovaného tehotenstva rodiť v inej pôrodnici, no napríklad príslušníčky marginalizovanej komunity je v tejto oblasti veľmi ťažké vzdelávať.

Za zatvorenie pôrodnice argumentujú tým, že je u vás nízky počet pôrodov a ani nemáte intenzívne novorodenecké oddelenie.

Ministerstvo by chcelo každý rok upravovať vnútornú organizáciu nemocníc, preto si od nás žiada štatistické údaje o starostlivosti, ktorú sme poskytli, ako aj o našej vybavenosti. Z týchto údajov vychádzali aj pri vypracovaní reformy, aj v súvislosti s pôrodnicami. Myslím si, že nepoužívali rovnaké meradlo na všetky nemocnice, pretože hoci u nás bolo naozaj len 330 pôrodov, nie 400, malo by sa prihliadať aj na to, v akej kvalite ich naši lekári uskutočnili alebo koľko sťažností prišlo na našu nemocnicu, čo sa týka zdravotného dohľadu.

Nesúhlasím ani s tým, že pôrod je na vyššej úrovni a lekári majú väčšie odborné skúsenosti tam, kde sa rodí viac detí, veď na týchto oddeleniach je aj viac lekárov, takže počet pôrodov na jedného lekára môže byť nižší. Z poskytovania zdravotnej starostlivosti predsa nemôžeme robiť matematickú otázku. Žiadali sme o pozitívnu diskrimináciu s možnosťou doplnenia pracoviska jednotky intenzívnej starostlivosti o novorodencov (JISN).

Existuje šanca, aby ste dostali výnimku, alebo sa musíte pripraviť na to, že pôrodnicu zatvoríte?

Ak dostaneme od ministerstva záporné rozhodnutie, vedenie nemocnice má právo rozhodnúť, že pôrodnicu nezatvoríme. Pôrody uskutočníme v akútnom režime s veľmi komplikovaným administratívnym procesom. Pre nemocnicu táto prevádzka bude znamenať veľkú finančnú záťaž, no napriek tomu sa na to podujmeme. Pôrodnicu považujeme za dôležitú súčasť poskytovania zdravotnej starostlivosti v tomto regióne.

Poviete podrobnejšie, aké okolnosti máte na mysli?

Napríklad dostupnosť. Pôrodnica slúži regiónu Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany. Dojazdová vzdialenosť z obcí v regióne je do nemocníc v Trebišove alebo Michalovciach 50 až 60 kilometrov, z obce Veľké Trakany je do trebišovskej nemocnice napríklad 66 kilometrov. Je to trasa po cestách 2. a 3. triedy cez železničné priecestia, hovoríme tak o ceste dlhej 60 – 80 minút.

V spomínaných dvoch nemocniciach personál nehovorí po maďarsky a práve jazyková bariéra je veľký problém pri stanovení správnej diagnózy. Je tu veľký počet budúcich mamičiek, ktoré pochádzajú z marginalizovanej komunity a z finančných dôvodov nechodia do poradne. Z toho dôvodu robíme veľa cisárskych rezov, pretože v mnohých prípadoch musíme zachraňovať životy.

Pri vypracovaní reformy a tým aj po zániku pôrodníc v určených nemocniciach sa očakáva, že odborní lekári sa budú uchádzať o zamestnanie v najbližších nemocniciach vyššej kategórie, ale situácia v našom regióne je taká, že lekárom sa viac oplatí otvoriť si vlastnú odbornú ambulanciu alebo odísť za prácou do zahraničia. Týmto však počet lekárov pracujúcich v systéme ešte viac klesne.

V súvislosti s marginalizovanou skupinou ste spomínali vysoké číslo cisárskych rezov. Prečo sa nedá dosiahnuť, aby tieto budúce mamičky chodili do tehotenskej poradne a na vyšetrenia?

Žiaľ, v súvislosti s týmto problémom som bezradná, darmo máme v nemocnici sociálnu pracovníčku, darmo sa venujú tehotným ženám v komunitnom centre, nedokážeme dosiahnuť, aby budúce mamičky z marginalizovaných skupín chodili do poradne či na rozličné vyšetrenia. Zdravotnú starostlivosť o seba a dieťa zanedbávajú z finančných dôvodov. Podľa mňa nemožno pôrodnicu zatvoriť ani kvôli nim, lebo už teraz k nám prichádzajú často v poslednej chvíli. V 20-30 percentách pôrodov prakticky cisárskym rezom zachraňujeme život.

Podľa predstavy ministerstva sa dá pomocou osvetovej kampane dosiahnuť, aby si obyvatelia uvedomili, že rodiť nemôžu u nás, ale napríklad v Trebišove, naša skúsenosť však je, že to nefunguje. Počas pandémie covidu-19 bola naša pôrodnica v karanténe. Prostredníctvom všetkých možných kanálov a foriem sme informovali obyvateľov regiónu, že pôrodnica bude desať dní zatvorená. V dvoch prípadoch však príbuzní priviezli tehotnú ženu predsa k nám a v jednom prípade, žiaľ, došlo k tragédii v dôsledku zanedbaného tehotenstva.

Ministerstvo zdravotníctva chce v Kráľovskom Chlmci zavrieť aj ambulantnú pohotovostnú službu pre deti a dorast (APS), respektíve ju premiestniť do Trebišova. Aká je aktuálna situácia?

Systém je veľmi komplikovaný. Na jednej strane sú obvodní pediatri povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť pre deti vo svojom obvode 24 hodín denne. Ambulantnú pohotovostnú službu (APS) sme vytvorili preto, aby nemuseli byť všetci pediatri v pohotovosti a aby si delili služby. Situácia, že pediatri momentálne hromadne podávajú výpovede na pohotovostiach, avizuje, že aj tu sú vážne problémy. Medzi hlavné dôvody patria nedostatok pediatrov, zneužívanie pohotovostnej služby pre deti a dorast. Zrušenie bodu APS v Kráľovskom Chlmci je prekvapivé, keďže máme dostatok lekárov.

S koľkými lekármi u vás funguje detské oddelenie? Budú lekári stíhať prácu na oddelení, ak im pripadne ešte aj práca v ambulantnej pohotovostnej službe?

Návrh ministerstva je zrušenie bodu APS pre deti a dorast a presun týchto pacientov do ambulancie v rámci ústavnej pohotovostnej služby (UPS). No týmto presunom pacientov by sme museli zvýšiť počet službukonajúcich lekárov na UPS. Na našom oddelení pracuje päť pediatrov, na budúci rok budeme mať ďalších. Je veľmi dôležité, aby štát zakročil proti nedostatku lekárov v celej krajine komplexným spôsobom. Mali by dosiahnuť, aby medici, ktorí tu študujú, pracovali doma na Slovensku a nie v zahraničí. Mali by vypracovať podporný systém, ktorým by sa dosiahlo udržanie lekárov v regióne.

Zároveň dochádza na ambulantnej pohotovostnej službe pre dospelých aj pre deti k obrovskému zneužívaniu zo strany pacientov. Čo by sa s tým dalo robiť?

Áno, na pohotovostných službách je veľa pacientov, ktorých by mohol na druhý deň ošetriť ich všeobecný lekár, no mnohí radšej zaplatia poplatok za ošetrenie, len aby nemuseli čakať u lekára. No nájdu sa aj takí, ktorí majú čas ísť k lekárovi len večer. Aj dnešné mamičky utekajú okamžite k lekárovi aj s najjednoduchšími príznakmi choroby u detí. Zároveň však musím priznať, že na pohotovosti sú aj veľmi vážne prípady. Neviem povedať, ako by sa dal vytvoriť systém, v ktorom by nedochádzalo k zneužívaniu pohotovostí.

Kedy sa podľa vás zrodí definitívne rozhodnutie o zatvorení a premiestnení?

Nemyslím si, že by sa to stalo pred voľbami. Podmienkou na udržanie pôrodnice a novorodeneckého oddelenia je okrem počtu pôrodov aj zriadenie jednotky intenzívnej starostlivosti pre novorodencov, ktoré nemáme. Privítala by som preklenovacie obdobie na jej zriadenie a prevádzkovanie, kde by sa napríklad po dvojročnej prevádzke preukázalo, či táto požiadavka bola relevantná.

S koľkými zdravotníkmi teraz funguje nemocnica v Kráľovskom Chlmci?

Zamestnávame takmer 160 zdravotníkov, no pracuje u nás spolu 230 zamestnancov. Každý rok ošetríme v nemocnici 5-tisíc ležiacich a takmer 70-tisíc ambulantných pacientov.

Koľko máte pozícií, ktoré by ste dokázali okamžite obsadiť, či už ide o lekárov, alebo zdravotné sestry?

Okamžite by sme mohli prijať piatich lekárov, potrebovali by sme internistu, gynekológa, pediatra, kardiológa a chirurga. Sestier nemáme taký nedostatok, mohli by sme prijať dve až tri sestry.

Štátne a súkromné nemocnice vedú čoraz vážnejšie boje o lekárov. Čím dokážete prilákať lekárov do najvýchodnejšieho kúta krajiny do pomerne malej nemocnice?

Už päť-šesť rokov máme problém, že si nás viacero medikov napokon nevybralo, pretože sa obávali, že nemocnica nemá budúcnosť. Zo strany štátu považujem za nezodpovedné, že medikov vyučíme a potom ich pustíme pracovať do zahraničia, odkiaľ sa už nevrátia.

Skutočne sa vo viacerých nemocniciach snažia licitovať s výplatami lekárov. Ja som nikdy nebola zástankyňou súťaženia a ani v budúcnosti by som sa k tomu nechcela uchýliť, pretože to robí prevádzku nemocnice neudržateľnou. Platové podmienky sú u nás rovnaké ako v iných štátnych nemocniciach. Ja im neviem ponúknuť ani nástupný bonus, ani služobný byt. My sa snažíme absolventov medicíny prilákať tým, že im umožníme skoršiu atestáciu, s pacientmi sa môžu dostať do kontaktu skôr.

Počas uplynulých týždňov sa do centra pozornosti dostala Všeobecná zdravotná poisťovňa, pretože mala problém so zmluvou s košickou nemocnicou. Môže podobný problém nastať aj vo vašej nemocnici?

U nás sa podobného problému netreba obávať. Naša zmluva s poisťovňou je podľa môjho názoru v poriadku. Problém máme skôr s poisťovňou Union, keďže na začiatku roka sa nám navýšil počet pacientov, ktorí sú poistení v tejto poisťovni. Union nám medzitým znížil nemocničnú kvótu oproti tej minulej. Túto kvótu môže zdvihnúť, ak ju budeme prekračovať počas šiestich mesiacov. O novej kvóte budeme rokovať v blízkej budúcnosti, dodávam, že každý štvrťrok dostávame novú kvótu, no mnoho riaditeľov ešte nevie, s akou sumou môžu rátať od septembra. Za takýchto podmienok je veľmi ťažké plánovať dlhodobo.

Pre váš región je typické starnutie obyvateľstva, chystá sa v nejakej podobe dlhodobá starostlivosť o seniorov?

Áno, tento jav sledujeme už roky. V súvislosti s reformou nemocníc musím povedať, že považujem za veľmi dobré, že aj táto starostlivosť je jej súčasťou a je veľmi podrobne spracovaná. Reforma aj v našej nemocnici ráta s poskytovaním dlhodobej starostlivosti v podobe Programu pre rehabilitačnú a doliečovaciu starostlivosť, a to so 45 lôžkami.

Považujem za veľmi dobré, že sa prepojí zdravotná starostlivosť, rehabilitácia a sociálna starostlivosť, zároveň sa však aj toto dá budovať len postupne. Ďalej sa plánuje aj vytvorenie paliatívnej starostlivosti a hospicu na inštitucionálnej úrovni.

Oddelenia v nemocnici boli zaradené do druhej kategórie, zároveň by budova potrebovala veľkú rekonštrukciu. Vidíte napriek plánom ministerstva možnosť, že by sa uskutočnil serióznejší rozvoj?

Za dva roky práce sme v podstate pripravili štyri projekty, s dvoma sa uchádzame o zdroje z plánu obnovy, s ďalšími dvoma v rámci cezhraničných výziev. Spolu by šlo o rozvoj vo výške 15 miliónov eur, no táto investícia by sa uskutočnila vo viacerých fázach. Momentálne prichádzajú pacienti do ambulancií jednotlivých oddelení a čakajú na ošetrenie. Je dôležité, aby sme vybudovali urgentný príjem, kde by sa u každého pacienta spravila prvotná diagnostika a rozhodlo by sa o jeho ďalšom osude, tzv. triáž pacienta. O rozsahu poskytnutia zdravotnej starostlivosti rozhodne službukonajúci lekár na pracovisku urgentného príjmu.

V súlade s výzvou plánu obnovy a odolnosti sme podali projekt na rekonštrukciu. V exteriéri je to rekonštrukcia strechy, zateplenia, výmeny okien a dverí. V interiéri rekonštrukcia lôžkovej časti, čím by sme vytvorili dvojlôžkové nemocničné izby so sociálnymi zariadeniami.

Ako je na tom nemocnica, čo sa týka technického vybavenia?

Hoci zvonka to naozaj nevidno, máme viac nových zariadení. V záujme zachovania statusu nemocnice bola veľmi dôležitá investícia do nového CT zariadenia, išlo o našu vlastnú investíciu za takmer 800-tisíc eur. Spolu s najnovším digitálnym mamografom a ultrazvukom, ako aj vďaka PACS systému môžeme viesť rozsiahle konzultácie o nálezoch pacientov hoci aj so zahraničnými kolegami. Obnovili sme aj operačné sály, no pracujeme aj na technickom rozvoji iných oddelení. Naše pracovisko oddelenia klinickej biochémie s hematologickým úsekom je veľmi dobre vybavené, počas pandémie covidu-19 napredovalo v diagnostike. V nasledujúcom polroku by sme chceli požiadať o jeho akreditáciu.