Komentátori Denníka N: Malé strany by mohli začať premýšľať o odstúpení z volieb

Dianie v poslednom týždni preberali riaditeľ online Denníka N Konštantín Čikovský a zástupca šéfredaktora Marek Chorvatovič. Hovoria o:

• aktuálnom modeli Ipsosu;
• svadbe Mareka Paru;
• výrokoch Viktora Orbána;
• ale aj prečo top témou kampane nie sú chýbajúci lekári.

Začnime aktuálnym volebným modelom, ktorý pre Denník N vypracovala agentúra Ipsos a ktorý sme zverejnili v pondelok. Na pripomenutie – vedie v ňom Smer s 19 percentami pred Progresívnym Slovenskom, ktoré má už takmer 16 percent, tretí je Hlas. V parlamente by bol aj Andrej Danko, v neistej pozícii sú SaS a KDH, ale vďaka 7-percentnému kvóru pre trojkoalície aj OĽaNO. S akým pocitom ste si čítali tieto čísla?

Konštantín Čikovský: Mne to pripomenulo, že ministerstvo financií pred pár týždňami predalo nečakane veľa slovenského dlhu, aby Slovensko malo dostatok peňazí až do jari ďalšieho roku. To nám vlastne ukazuje, že už aj na ministerstve financií a finančné trhy hovoria, že nás čaká obdobie nestability. Keď sa pozriem na graf preferencií, tak chápem, prečo sme si pre istotu rýchlo požičali teraz, keď sa ešte dá.

Nestabilita bude spôsobená volebným patom alebo tým, že nás čaká vláda, ktorá nás do nestability poženie?

Čikovský: Nevieme. Nevieme to predpovedať a to je práve tá nestabilita. Niekto iný, kto pracuje s peniazmi, si hovorí, že ktovie, kto to bude, a to je vždy zlá vec.

Chorvatovič: Ja by som poukázal na strany, ktoré sú pod piatimi percentami a pôsobia pomerne beznádejným dojmom. Je to ešte stále pomerne dôležitá množina hlasov, ktorá by mohla niečo zmeniť. Odhliadnem od skupiny strán, ktoré sú úplne na hrane piatich percent a ich vstup, prípadne „nevstup“ do parlamentu, zásadne zmení pomer síl. Pri tých ešte menších subjektoch je zjavné, že tam máme minimálne tri strany hlboko pod kvórom, a to sú Demokrati, Maďarské fórum a Modrí s Mostom Híd.

Dokopy nemajú v prieskume Ipsosu ani päť percent. Do volieb máme teraz 8-9 týždňov a oni spoznajú ešte 2 či 3 prieskumy verejnej mienky. Majú teda ešte nejaký čas robiť kampaň, ale ja by som naozaj veľmi chcel vidieť do ich hláv. Či dokážu rozmýšľať nad tým, že ak sa to ďalej nebude hýbať v ich prospech, tak by si vedeli predstaviť niečo také, čo urobil Ľudovít Kaník s Demokratickou stranou v roku 2002, teda že by odstúpili z volieb. On sa vtedy 5-6 dní pred voľbami vzdal v prospech SDKÚ Mikuláša Dzurindu, a úplne tak prekreslil volebnú mapu. Bol to dôležitý krok k tomu, že Mečiar už nikdy nedostal šancu zostavovať vládu a až o štyri roky sa stal len prílepkom u Fica. Bol to malý krok, ale pomerne výrazne zmenil situáciu.

Mikuláš Dzurinda túto skúsenosť má, akurát vtedy sa niekto vzdal v jeho prospech. Mohol by sa teraz vzdať on? Vytvorilo by to potom tlak aj na Demokratov a na Maďarské fórum, ak by to spravil Dzurinda ako prvý?

Čikovský: Áno, myslím si, že tak ako sú teraz tieto voľby veľmi sledované, ako dlho sa na ne čaká, ako veľa je prieskumov, aké kvalitné a rešpektované tie prieskumy sú, oveľa viac pred voľbami budú rozhodovať ľudia. Oveľa viac budú hovoriť stranám – ak ste pod tromi percentami, tak na vás kašleme. Ten rozdiel urobia ľudia a možno to dopadne tak, že nakoniec okrem jednej-dvoch strán tesne pred voľbami už nebude o čom, pretože ak budú mať okolo 0,3 percenta, už o nič neprichádzame.

To hovorí aj riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský. Myslí si, že ľudia budú od týchto menších strán utekať. Už teraz vidieť, že pevnosť voľby pri týchto menších stranách klesá. Na druhej strane, tak ako napríklad pri Demokratoch sú voliči čoraz viac zneistenejší, tak Smer, ktorý vedie rebríček, posilňuje svoje jadro. Jeho voliči sú čoraz presvedčenejší, nevidíme žiadny náznak, že by Ficova strana mohla do volieb výraznejšie klesnúť. Prečo je to tak?

Chorvatovič: Je to o tom, čo vieme: je za tým slabý výkon doterajších vlád, mimoriadna aktivita Fica, ktorý hrá o svoj politický život a o svoju slobodu. Týmto to je spôsobené. Na druhej strane, keď sa pozrieme na tých 19 percent z dlhodobého pohľadu na výsledky Roberta Fica, nie je to až taký úžasný výsledok. Najmä po tom, aký slabý výkon moci sme za posledné roky zažili.

Keby mal Smer pred nejakými piatimi-šiestimi rokmi 19 percent, tak by sme sa tomu smiali. Ja viem, že odišiel Hlas, ale myslím si, že už nie je správne zrátavať tieto dve strany dokopy. Mne to nepripadá ako úplne úžasný výsledok. Myslím si, že Ficova možnosť rásť už príliš veľká nie je, keďže sa darí aj Dankovej SNS.

Máme nejaké iné vysvetlenie, prečo sa Smer nielen dostal na čelo rebríčka, ale teraz má aj svojich fanúšikov zoradených do jedného šíku?

Čikovský: S veľkou pokorou hovorím to, čo mi k tomuto napadlo. Jedna vec je, že Robert Fico už rok a pol opakuje to isté. Už asi približne vie, čo chce robiť, je to čitateľné a človek si na to vie zvyknúť, ak sa mu niečo z toho páčilo. Druhá vec je, že tým, že má relatívne veľa percent, stal sa znova akceptovateľným pre médiá a iné strany. Už sa znova objavuje ako niekto, kto je veľký hráč, tým pádom je aj menšia vnútorná hanba sa k nemu hlásiť.

Na jar sme ohlasovali, že strany Hlas a SaS získali marketingové posily z Česka, z tímu Andreja Babiša. V prípade SaS išlo o Mareka Prchala, v prípade Pellegriniho Hlasu o Mareka Hanča. Zdá sa ale, že tieto posily neboli výraznejším prínosom. Netriafajú sa do tém alebo prečo je to tak?

Chorvatovič: Nepreceňoval by som veľmi ľudí, ktorí majú robiť marketing. Strany predovšetkým potrebujú organický obsah, to je moment, v ktorom teraz zaspali aj v SaS, a zdá sa, že aj v Hlase. Kvalitný marketér je až druhý v rade. Vidím, že SaS a ani Hlas sa nevedia presadiť so svojimi témami, posielajú tlačové stanoviská médiám a na sociálne siete, ale zjavne o to ľudia až tak nestoja.

To je zrejme aj prípad Michala Repu, ktorý pracuje pre Demokratov. Je to stredoeurópska marketingová hviezda, robil aj pre českého prezidenta Petra Pavla, ale zdá sa, že pre Demokratov zatiaľ nič zásadné nepriniesol.

Čikovský: Je tam dva mesiace, obrat v podobe volebnej líderky pani Letanovskej sa urobil pred mesiacom. Museli ho zmerať, presvedčiť sa a zatiaľ to nevyzerá, že by to zabralo. Ale to neznamená, že to nezaberie. No skúsme opačne, keď hovoríme o tom, či experti pomáhajú. Pán Burgr pomáha PS alebo nepomáha? Je expert, technik a tá strana pomaličky ide hore. Takmer v každej strane okrem OĽaNO majú niekoho, kto je expertom. Potom je normálne, že niektorí idú hore a iní dole.

Chorvatovič: A potom sú niektorí aj preceňovaní, v tejto chvíli ťažko povedať, ktorý z nich to je. Historicky vieme, že napríklad Fedor Flašík nejaký čas veril tomu, že je úžasný marketér. A potom sme zistili, že ani za obrovské peniaze v roku 1998 nedokázal urobiť výsledok, ktorý Mečiar potreboval.

Čikovský: O. K., ale Fedor Flašík bol človek, ktorý dobre vedel predávať seba a dobre vedel vyberať peniaze zo štátnych podnikov. To neznamená, že bol dobrý marketér.

Okrem klasického modelu sme s Ipsosom tentokrát merali aj to, aké strany by voliči akceptovali vo vládnej koalícii. Najzaujímavejším zistením bolo, že ak by bolo na voličoch Hlasu, tak ich strana by išla do vlády jednoznačne skôr so Smerom než s Progresívnym Slovenskom. Kým Smer vo vláde je prijateľný pre vyše 60 percent voličov Hlasu, tak PS sotva pre pätinu. Je to pomôcka pre ďalší vývoj? Bude Peter Pellegrini počúvať svojich voličov?

Čikovský: Je to analógia toho, čo má Pellegrini v strane. Tak ako vznikla stranícky, tak vznikla aj voličsky, je to rovnaký príbeh. Smer vidí hlboko do e-mailov a telefónnych čísel každého člena Hlasu, pretože sú to ľudia, ktorí sedávali v tých istých krčmách. A takí istí sú aj ich voliči. V deň volieb to bude mať Peter Pellegrini na stole. On možno fyzicky nenávidí Roberta Fica, ale bude potrebovať udržať stranu pokope. A Robert Fico je pripravený, aby korumpoval, aby vydieral… Urobí čokoľvek, aby povedal voličom Hlasu a členom Hlasu, že ponúka viac.

Prečítajte si

Najviac ľudí si vie vo vláde predstaviť Hlas. Kto odmieta Smer, PS či Republiku (prieskum Ipsosu)

Je to tak, že Robert Fico využíva každú príležitosť, aby identifikoval možné smerovanie Hlasu k iným stranám a varoval pred ním jeho voličov? Naposledy takto využil rozhovor, ktorý mal kolega Miro Kern s Borisom Zalom, ktorý tam povedal, že Pellegrini by chcel ísť do vlády s inými stranami než so Smerom. Robert Fico hneď reagoval tlačovou správou, že berie na vedomie, že Hlas chce ísť s liberálmi. Čiže ako bude vyzerať Pellegriniho dilema?

Chorvatovič: Bude priamo určená volebným výsledkom. Ak bude Pellegrini slabší a Fico bude ten, ktorý bude mať o 4-5 percent viac, tým viac sa bude musieť Pellegrini prispôsobovať tomuto výsledku a volaniu straníckej základne, ktorá bude chcieť byť pri moci. Hlas nie je strana, ktorá je pripravená byť dlhodobo v opozícii.

Druhá vec, ktorú si musí vyriešiť, je, načo potom od Fica v roku 2020 odchádzal, keď hneď po prvých voľbách s ním pôjde do koalície ako ten slabší. Lebo už vie, že každý, kto išiel s Ficom do koalície ako slabší, nedopadol dobre. Kľúčové však naozaj bude to, aký budú mať výsledok. Ak by mal Pellegrini lepší výsledok ako Fico, tak by určite radšej chcel vládnuť bez Fica.

Progresívne Slovensko, ktoré je dnes v prieskumoch druhé či tretie, sa vo všeobecnosti ukazuje ako pomerne polarizujúca strana. Problém s ňou majú napríklad aj voliči KDH. Čo podľa vás hovorí v prospech budúcej koalície, ktorá by mohla obísť Smer? Podľa aktuálneho modelu Ipsosu by teoreticky bola možná široká koalícia Progresívneho Slovenska, Hlasu, Sme rodina, KDH a SaS, ktorá by mala 82 mandátov. Iný variant tam veľmi nie je.

Chorvatovič: V prospech tohto nehovorí nič. Je tam len obava pred Ficom a stranami, ktoré by si on mohol zavolať… Ale politické strany opakovane videli, že to nie je dostatočne dobrý lep, aby koalície boli funkčné. V kampani sa ešte odkopú motívy, ktoré ich budú od seba vzďaľovať, napríklad kultúrne vojny. Obávam sa, že sa medzi nimi veľmi ťažko bude hľadať prienik.

Čikovský: V prospech tejto koalície môže hrať len strach z Roberta Fica či strach z vplyvu Republiky. Ak by aj nebola vo vláde, svojimi hlasmi by mohla pomáhať pri nejakej tesnej väčšine. Tento strach je jediným tmelom. Predsa len Hlas je civilizačne trochu inde ako Smer. Im sa naozaj páčia iné veci, z inej dekády ako voličom Smeru a Robertovi Ficovi.

Na základe posledných prieskumov sa pozeráte na voľby s nádejou či s obavami?

Chorvatovič: Ja s obavami, ale tak sa pozerám na každé voľby. Je to prirodzený reflex, že sa človek musí pripravovať na niečo horšie. Ale zase na druhej strane sa mi zdá, že niektorí ľudia tie obavy, čo bude teraz so Slovenskom, ak by Fico vyhral a zostavil vládu, preháňajú. Slovensko už prežilo aj Mečiara v rokoch 1994 až 1998, keď sme neboli v EÚ, NATO a v žiadnych štruktúrach. A spoločnosť ukázala schopnosť vzdorovať. Odvtedy prešlo dosť rokov na to, aby sa demokratické inštitúcie posilnili. Vidíme, že je tu časť súdov, ktorá je naozaj nezávislá a slobodná, aj časť prokuratúry a vždy to tak bolo aj v polícii. Nemám rád, keď sa to stavia úplne osudovo, že tu teraz nastane koniec sveta.

Nenastane?

Čikovský: Keď to porovnáme s tým, čo máme teraz a čo sme mali posledný rok, keď sme mali vládu, kde bol Eduard Heger, Ľudovít Ódor, Karel Hirman a podobní ľudia, tak sa človek večer až tak veľmi nebál zapnúť si správy. Nečaká nás obdobie pokoja a rozvoja, v lepšom prípade rozum úplne neprehrá. Vôbec sa neteším, stále si hovorím, že to leto bude ešte veľmi dlhé.

Dúfajme, leto je fajn. Politici zatiaľ kampaňujú opatrnejšie, akoby dávali ľuďom oddýchnuť od politiky. Ak sa prihlásia o slovo, tak takými témami, ako sú medvede. Viac než zdravotníctvom, ktoré by asi malo byť skutočnou témou. Tento týždeň sa nám pripomenuli problémy s nedostatkom pediatrov, všeobecných lekárov a špecialistov. Píšeme roky, že smerujeme k veľkej katastrofe, čomu nasvedčuje aj údaj, že polovica pediatrov je v dôchodkovom veku. Ani pred týmito voľbami to nie je témou číslo jeden. Prečo?

Chorvatovič: Ak sa pýtame, prečo teraz, tak je to naozaj dovolenkami. Necítia to ani rodičia, teda voliči, lebo jednoducho teraz chorobnosť nebýva veľká, nikto existenciálne nepociťuje tlak a všetci sú v dovolenkovom móde. Ale strany si túto tému všímajú, nie síce veľmi, ale líderka Demokratov Andrea Letanovská, ktorá zdravotníctvu rozumie, poukázala na to, že keď sa v septembri vrátia deti do školy, bude to veľká téma.

Otázka je, či sa môžeme dostať do stavu, v ktorom by ľudia nakoniec zvažovali svoj hlas vo voľbách podľa toho, ktorá strana im reálne zabezpečí to, aby sa dokázali k lekárovi dostať včas, nečakali týždne na termíny k špecialistovi, nečakali hodiny v čakárňach a nemali pocit, že lekárov je menej a menej. 

Chorvatovoč: Žiadna strana zatiaľ neprejavila schopnosť uchopiť volebné témy týmto spôsobom.

Čikovský: Urobil som si sám na sebe pokus, či si spomeniem na mená lekárov alebo medicínskych odborníkov na kandidátkach strán. Ja čítam kadečo, čiže by som si to všimol aj pri tých stranách, ktorých fanúšikom nie som. Ale nespomenul som si na žiadneho odborníka na zdravotníctvo ani v Republike, ani v Smere, ani v SNS.

To mi hovorí, že vidno rozdiel, kto sa aspoň trochu snaží, kto aspoň zvolá tlačovku, na ktorú síce my novinári neprídeme alebo z nej nič poriadne neurobíme, ale aspoň niekto má trochu ochotu rozmýšľať, že sú tu aj dôležitejšie veci, ako reagovať na nejakú paniku, o ktorej som si prečítal ráno v novinách.

Chorvatovič: Zdravotníctvo je ťažká téma. Keď sa tým poctivo zaoberáte, tak tam je toľko faktorov, že z tohto robiť jednoduché volebné heslá je ťažké. Bol som pred dvomi dňami na urgente v Bratislave na Kramároch. Vyzerá to tam, ako keď si robíme posmešky, keď pozeráme videá z ruského vidieka. Tak presne tak to tam vyzerá: ako niečo, čo bolo zanedbané už pred 25 rokmi. Asi by mal niekto spraviť také krátke matovičovské video a ľuďom sľúbiť, že my už konečne postavíme štátnu nemocnicu.

Igor Matovič pálil sviečky za odvrátiteľné úmrtia, boli pokusy uchopiť túto tému aj marketingovo. Ale žiadna strana nepresvedčila o tom, že dokáže problémy v zdravotníctve systémovo vyriešiť.

Čikovský: Pretože ten, kto trochu rozumie zdravotníctvu, nedokáže povedať jednoduché riešenie. A kto hovorí, že má jednoduché riešenie alebo že stačia tri dôležité veci, jednoducho klame alebo tomu nerozumie. Napríklad povedať, že vyženieme Pentu zo zdravotných poisťovní – ja by som ju vyhnal, pokojne, ale nebude zajtra zdravotníctvo lepšie ani o desať rokov nebude lepšie.

Možno bude o trochu lepšie, ale to je iba jeden z päťdesiatich problémov, ktoré tam sú. Skúste rozprávať o slovenskom zdravotníctve na Facebooku, kde sa dnes odohráva slovenská politika. Skúste tam ľuďom povedať, že v niečom máme zdravotníctvo oveľa lepšie, ako by sme potrebovali, že sa vieme dostať k lekárovi už dnes v niektorých situáciách oveľa jednoduchšie ako Briti. Samozrejme, v niektorých situáciách je to presne opačne.

Nie je to tak, že na vine sú lekári alebo zdravotné sestry, alebo pacienti, alebo Penta kradne, alebo štát je hlúpy. Každý z nás v zdravotníctve robí niečo zle, má nejaké zlé návyky. Skúste o tomto rozprávať a povedať – musíte sa naučiť disciplíne, aj to bude niečo stáť, aj toho budete mať menej… A poďte ma voliť.

Chorvatovič: A nie je to tak, že už by nejaká strana mala mať dostatok sebavedomia na to, aby povedala, že my naozaj postavíme nemocnicu? Na Slovensku, odkedy sme vznikli, sme postavili jednu malú nemocnicu pre papalášov.

Čikovský: Nemocnica je podľa mňa symbol, za ktorý by som sa nehanbil, aj keď je zjednodušením.

Na druhej strane to nevyrieši to, že nemáme dostatok lekárov v primárnej sfére. A to sa komunikuje už ťažšie.

Chorvatovič: To je pravda, ale myslím si, že toto veľmi dobre symbolizuje absolútny nezáujem o túto tému. Dlhodobo sa tomu nikto nevenuje.

Chýba politikom cit pre to, že po nejakom volebnom období, poviem to hlúpo, musí zostať aj betón? Niečo fyzicky postavené, na čo sa človek pozrie a bude mať pocit, že aspoň niečo sa spravilo?

Čikovský: Tento pocit a táto snaha im nechýba. A to je to fascinujúce. Oni nevedia, že na to nestačia len peniaze. Keby na to stačili len peniaze, tak tu toho betónu dávno máme až „do bludu“. Peniaze sú. My to nevieme naprojektovať, nevieme to objednať. Aj pred piatimi rokmi sme donekonečna písali, že diaľnice nestoja na peniazoch.

Každý rok sa minie na výstavbu diaľnic menej peňazí, ako je v rozpočte. Potom príde nový minister – iba kým sa so všetkým zoznámi, kým narazí na tú 20-30 rokov budovanú sféru, ktorá žije sama pre seba, pre stavebné firmy, pre vykazovanie aktivity v regióne, pritom nerobíme nič… Toto je náš problém. Náš problém nie je, že nemáme peniaze. V katastrofálnom stave je Národná diaľničná spoločnosť, v katastrofálnom stave sú aj projekty v zdravotníctve. A to je ešte nudnejšia diskusia ako chodiť k lekárovi.

Sme v období, keď viac ľudí ako zdravotníctvo rieši dovolenky. Ani tie nie sú bez problémov, o čom by vedeli hovoriť tí, ktorí sa tento rok rozhodli pre Rodos. Pre požiare na tomto gréckom ostrove museli byť evakuované tisícky turistov vrátane Slovákov. U nás sa viedla debata o tom, či mala vláda poslať po dovolenkárov vládny špeciál. Vy si myslíte, že mala?

Chorvatovič: Táto debata je v takejto situácii legitímna. Podľa toho, ako to na ostrove vyzeralo doteraz – musíme byť opatrní, pretože v každej minúte sa to môže meniť –, si myslím, že to nebolo na vyslanie vládneho špeciálu. Ľudia utrpeli obrovský diskomfort, ale to je niečo, čo by mali riešiť vo vzťahu k svojej cestovke; či toto je dovolenka, ktorú som si objednal. Určite to muselo byť veľmi nepríjemné a je mi ich ľúto, ale nezdalo sa mi, že by to bola život ohrozujúca situácia, keď sa štát má okamžite postarať o občana.

Kde je tá hranica? Nezvykáme si, že keď sa nám niečo stane, automaticky myslíme na štát? Prečo sa o nás nepostará, nepošle vládne špeciály, prečo nás čo najskôr neevakuuje, prečo musíme jednu noc prespať na letisku a podobne… Kde je hranica, kedy už to má štát riešiť, napríklad v tejto situácii?

Čikovský: Hranica sa výrazne posunula v prospech štátu a je to prirodzené. Slovensko je jednou nohou vo vojne, prežili sme energetickú krízu, prežili sme covid. Toto všetko boli situácie, na ktoré dokáže reagovať iba spoločnosť dokopy. Tieto situácie výrazne posunuli aj v odborných debatách latku toho, ako veľmi sa má do niečoho starať štát. Môj obľúbený príklad je Richard Sulík. Pozrite sa, čo rozprával pred rokmi a ako sa potom správal ako minister hospodárstva. Ako zachraňoval podniky… Nehovorím, že to bolo zlé. Celé sa to výrazne posunulo a samo o sebe je to prirodzené, pretože doba je zlá, my ľudia sme zľaknutí a potrebujeme nejakú oporu.

Na druhej strane je to už až choré, že prvé, čo nám napadne, je vládny špeciál alebo zmena zákona. Akoby všetko mal riešiť štát, pretože sa bojíme, pretože politici sú leniví, aby nám povedali, že nie všetko dokážu.

Chorvatovič: Na tejto téme je naozaj zaujímavé, že toto leto je dôkazom, aj keď na Slovensku to až tak nepociťujeme – ale tí, čo idú do južných letovísk, to vidia – že sa mení klíma a ako budeme rozmýšľať o plánovaní dovoleniek. Či je naozaj dobrý nápad chodiť v júli a auguste do týchto destinácií, kde je počas dňa neznesiteľné počasie, aj keby tam neboli požiare. Je fajn ísť niekam, kde je počas dňa 40 – 46 stupňov a more je úplne prehriate?

Zatiaľ máme návyky z minulosti a neuvažujeme o klimatickej zmene.

Chorvatovič: Ja som presvedčený, že sa to začne meniť. Rozumiem tomu, že pre istú časť ľudí, ktorí majú doma školákov, je júl a august určujúci. Ale už sme aj o tom písali, že už sú prvé údaje o tom, že ľudia sa začnú orientovať aj na iné mesiace a asi aj na iné destinácie. Pretože ak má byť dovolenka pre ľudí obdobie, ktoré ich má nabiť, a majú si oddýchnuť, toto asi nie je to pravé.

Čikovský: A ako to dosiahnuť? V prvom rade musíme mať flexibilný školský rok. To je zložitá vec už iba o tom diskutovať. Skúste si predstaviť debatu o školskom roku na Slovensku. Keď sme my chodili do školy, nikto sa o nás nestaral, a keď sa začala škola, kto tam nebol, tak dostal po hlave. Dnes vieme, že každý rok je to horšie, každý rok by sme viac potrebovali školský rok rozbiť. Budeme o tom čítať v novinách, navzájom to hovoriť, ale udržíme letné prázdniny.

Chorvatovič: Moja predpoveď je, že ľudia aj naďalej budú cestovať k moru, lebo sme krajina, jedna z mála na svete, ktorá more nemá. Túžba ľudí cestovať k moru je úplne prirodzená a legitímna a mnohým naozaj zdravotne pomáha.

Čikovský: A ešte keď tie letoviská v západných krajinách zlacnejú vzhľadom na to, že tam bude príliš horúco, o to skôr tam pôjdu…

Keď už sme pri tých letných aktivitách, v týchto dňoch sme boli svedkami aj jednej letnej svadby. Oženil sa advokát Marek Para, ktorý zastupuje Mariána Kočnera a je častým hosťom tlačoviek Smeru. Na svadbe sa zúčastnili aj Robert Fico, Robert Kaliňák, Norbert a Miroslav Bödörovci či poslanec Sme rodina Martin Borguľa. Ako na vás fotografie z tejto svadby zapôsobili?

Čikovský: Hovoril som si, či si ich pozriem, ale nie. Ja som prežil krásny víkend, bol som v Smolníku na krásnom festivale, žiadne takéto hrôzostrašné výjavy ako z tejto svadby som nevidel. Potom som si uvedomil, že ani sa mi to neoplatí pozrieť, že človek si nechce kaziť náladu. Tak ďaleko sme dospeli, že až strach ide z takejto skupiny ľudí.

Chorvatovič: Mne to pripomenulo scénu z filmového Krstného otca, keď sa tam stretáva na svadbe veľa ľudí; potom vidíme, ako tam niekto, kto to celé riadi, sedí v úzadí a postupne sa stretáva s tými svadobčanmi.

Satirická stránka Zomri si z fotografií vo veľkom uťahovala. Napríklad či ide o svadbu alebo o rozlúčku so slobodou. Ale ak mám byť vážny, tak čo nám Robert Fico odkazuje tým, že sa ukazuje na poloverejnej akcii s Bödörovcami, ktorých pred niekoľkými rokmi zapieral?

Chorvatovič: Celá tá partia ľudí, ako si ich vymenoval, okrem Bödörovcov je aj na kandidátke Smeru. Tibor Gašpar ako bývalý policajný prezident a politický dôchodca Robert Kaliňák, ktorý sa vrátil do aktívneho politického života… Verejnosť už pozná nahrávky z loveckej chaty Bödörovcov, že celá táto partia spolu s Marekom Parom, ktorý tú svadbu mal, sa stretávala, aby preberali svoju obhajobnú techniku, ohovárali ľudí a rozprávali sa spolu. Čiže tam nie je vlastne nič také prekvapivé.

Na loveckej chate sa ešte zatajovali, ešte nechceli byť spolu videní. Teraz mám pocit, že Robertovi Ficovi je to už vlastne viac-menej jedno, lebo spoločnosť je cynická a nikomu neprekáža, že sa ukazuje s majiteľmi firmy, ktorá zarábala desiatky milióny eur na štátnych firmách za vlády Smeru. On si teraz priznáva, áno, to sú ľudia, ktorým my sme dohadzovali štátne zákazky.

Čikovský: Dobre, ale pre niekoho iného môžu byť Bödörovci firma, ktorá posiela výplaty načas, ktorá bola jedna z najväčších v Nitrianskom kraji, ktorá sa dokázala presadiť. Pre mnohých ľudí je to niečo vážené, ukážka úspechu, to len my vidíme ako niečo, čo je v neporiadku.

Nemali by sme pripomínať, že ten úspech bol daný tým, že získavali štátne zákazky cez verejné obstarávania, ktoré boli cinknuté, pretože sa tam dávali podmienky, ktoré preferovali bezpečnostnú agentúru Bonul pred inými? 

Čikovský: Mali by sme, lebo to noviny a slušní ľudia majú robiť, pripomínať históriu.

Účasť poslanca Martina Borguľu z klubu Sme rodina, ktorého polícia nedávno znovu obvinila z uplácania, vás prekvapila?

Chorvatovič: Vieme, že do Sme rodina prišiel zo Smeru. Je tam spojivkom s Marekom Parom. Na nahrávkach z loveckej chaty je spomienka Mareka Paru, kde rozpráva historku, ako cestoval z Banskej Bystrice a odrazu mu volal Borguľa, že je na ceste do Banskej Štiavnice a niečo s ním súrne potrebuje prebrať. A potom mu Borguľa hovoril, či tam nie je blízko niekde nejaká lúka, lebo by tam mohol pristáť vrtuľníkom, ktorým ide do Štiavnice, a tam by sa mohli poradiť. Vidíme, že to je naozaj jedna partia ľudí. Borguľa by tam chýbal, keby tam nebol.

Čikovský: Pán Borguľa získal nejakým obchodom miesto na kandidátke Sme rodina, ale to neznamená, že úplne odišiel z kaviarní, kde je Smer.

Tento týždeň priniesol aj novú epizódu v takzvanej vojne v polícii. Advokát Peter Kubina priniesol informáciu, že prokurátorka generálnej prokuratúry Katarína Habčáková zmenila prepis výroku vyšetrovateľa Jána Čurillu z odposluchov tak, aby vyvolala dojem, že vyšetrovatelia NAKA umelo vytvárali úradné záznamy k vyšetrovaniu veľkých káuz. Nešlo teda o nejaký nedokonalý prepis, ale cielené pridanie slova, ktoré malo vyšetrovateľom priťažiť, v tom je to pomerne nové. Čo to znamená pre vás, čo si z toho odnášate?

Chorvatovič: Vyšetrovatelia sú obvinení zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Keď si toto niekto číta, že niekto takto kreatívne pristupuje k tomu, ako hodnotí skutkový stav, tak mi napadá, či potom nie je skôr prokurátorka Habčáková tá, ktorá zneužíva svoje právomoci.

Jedna vec je prepočuť niečo pri prepise, ale tu sa vymenilo slovo „uznesko“ za slovo úradné záznamy a na tom je postavený celý kontext zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorý vyšetrovatelia údajne robili. Je zarážajúce, že generálna prokuratúra a generálny prokurátor osobne o tomto nič nehovoria. Nijako to nekomentujú. Prokurátorka Habčáková povedala, že kontext mení advokát kriminalistov Peter Kubina, ale nepovedala ako. Podľa toho, čo všetko o tom vieme, to skôr pôsobí ako zneužitie právomoci zo strany pani prokurátorky.

Čikovský: Približne pred rokom-rokom a pol, keď Robert Fico prvýkrát vytiahol nejaké nahrávky a niečo rozprával o policajtoch, sa ukázalo, že všetko z toho bolo arogantné klamstvo. Ale výsledok je, že to funguje, že Robert Fico je hore, že tí policajti síce sú na slobode a nakoniec sa im zrejme ani nič nestane, no stratia obrovské množstvo času, energie, trpezlivosti – odvahy hádam nie -, ale veľa musia do toho investovať. Niekomu musí na tom šialene záležať, keď sa dokáže až na taký spodok dostať.

V politike viac-menej pokračovala letná uhorka, ale kolečko povinných reakcií si strany vybavili pri výrokoch maďarského premiéra Viktora Orbána na festivale maďarskej menšiny v Rumunsku. Orbán Slovensko nazval odtrhnutým územím, keď povedal, že to, že Maďari na Slovensku nedokážu dosiahnuť parlamentné zastúpenie, je vlastne ich slabý výkon. Samotný výrok vás šokoval alebo je to niečo, čo by nás už nemalo prekvapiť?

Chorvatovič: Žiaľbohu, nás to už asi veľmi neprekvapuje. Stačí si spomenúť, ako sme sa pred niekoľkými mesiacmi na Slovensku zaoberali jeho futbalovým šálom so symbolom Veľkého Uhorska, ktorý mal na zápase. On takto pravidelne žmurká na svojich priaznivcov. Je v nastavení, že sám seba vníma ako obrovskú figúru maďarskej politiky, takže asi v tom bude pokračovať.

Čikovský: Populisti potrebujú nepriateľa. Keď jedného porazia aj druhého porazia alebo unavia, už je to nuda ako nejaký Soros, tak pôjdu ďalej. Orbán bude voči Slovensku a Rumunsku čím ďalej agresívnejší, pretože mu to doma funguje. Deje sa to. Teraz prešiel hrubú čiaru, keď už tí, ktorí ho milujú a milujú jeho štýl politiky, ako Robert Fico alebo Andrej Danko, už museli reagovať a museli sa voči tomu ohradiť.

A to bolo z povinnosti? Že sa musí ozvať aj Andrej Danko aj Milan Uhrík z Republiky, ktorí Orbánovi gratulovali k víťazstvu vo voľbách, ale pokiaľ ide o územnú celistvosť Slovenska, tak tam už to chápu aj oni, že to úplne netreba ignorovať?

Chorvatovič: Vieme si predstaviť, čo by napríklad stváral Ján Slota, keby bol ešte predsedom SNS. Sú to všetko strany, ktoré sa čoraz viac definujú ako národné, platí to pre Smer aj pre Republiku, nemohli si dovoliť mlčať.

Čikovský: Rok a pol museli počúvať argument: Čo by ste povedali, keby Orbán prišiel demilitarizovať časť Slovenska? Lebo tá analógia je tam jasná. A oni sa museli s týmto argumentom vyrovnávať a v momente, keď povedal, že my tam raz prídeme a je vašou úlohou nám pripravovať predpolie, v tom momente už aspoň navonok museli nejako reagovať.

Aká správa vás tento týždeň potešila?

Čikovský: Národná banka Slovenska urobila veľkú analýzu prínosov vstupu Slovenska do Európskej únie bez prihliadnutia na vplyv eura, o ktorom predpokladajú, že bol pozitívny. Keďže NBS sa veľmi snaží dobre komunikovať, výsledok tej analýzy je, že je dobré, že sme vstúpili do Európskej únie a že nám Únia dáva toľko peňazí, že štvorčlennej rodine to zarobí každých päť rokov na nové auto.

To je pekný vysvetľujúci príklad komunikácie štátnej inštitúcie, Marek?

Chorvatovič: Nie sme dohodnutí, ale ja som si vypočul tlačovku premiéra Ódora, Lívie Vašákovej, podpredsedníčky vlády, a nového ministra pre informatizáciu Balíka. Hovorili o tom, čo sa deje s eurofondmi a ako ich nastavujú do budúcnosti, ako zrýchlili čerpanie eurofondov – že sa to štvornásobne zrýchlilo…

Po dlhom čase som videl ľudí, ktorí síce chválili samých seba, ale pôsobilo to natoľko kompetentne a bolo to podložené a človek má normálne tendenciu veriť tomu, že oni to naozaj robia, že sa to naozaj deje. Hovorili, ako pôjdu do Poľska, to sa dlhodobo vie, že Poliaci vedia eurofondy efektívne využívať, a hovorili aj o tom, ako umožnia samosprávam vytvoriť orgány, ktoré budú rozhodovať o využití eurofondov v konkrétnych regiónoch. Konečne.