Denník N

Ako to, že má Smer program na jednej A4-ke a aj tak podporu 40 percent

foto N – Tomáš Benedikovič
foto N – Tomáš Benedikovič

Aj keď ľudia v prieskumoch stále hovoria, že sú pre nich volebné programy dôležité, názory strán vnímajú skôr cez osobnosti a médiá. Mesiac a pol pred voľbami niektoré strany ani podrobné programy nezverejnili.

Ak by ste sa šesť týždňov pred marcovými parlamentnými voľbami chceli rozhodnúť, či vás vládny Smer nepresvedčí svojím volebným programom, aby ste mu dali svoj hlas, nečakalo by vás dlhé čítanie. Programové priority strany na nasledujúce štyri roky by sa vošli na jeden list formátu A4.

Na jednej strane by boli rozpísané takzvané Priority programu na roky 2016 až 2020, čo je v tejto chvíli jediný ucelený programový dokument, ktorý volič nájde na webe Smeru. Obsahuje všeobecné frázy rozdelené do piatich bodov, v ktorých Ficova strana sľubuje, že zaistí „vnútornú, vonkajšiu, potravinovú a energetickú bezpečnosť štátu“, bude posilňovať právny štát alebo zvyšovať životnú úroveň.

Účinný je politický marketin. foto N - Tomáš Benedikovič.
Účinný je politický marketing. foto N – Tomáš Benedikovič.

Konkrétne riešenia či merateľné prísľuby v tomto texte chýbajú. Programová A4-ka Smeru by sa ešte dala doplniť tretím sociálnym balíčkom za milardu eur, ktorý vládna strana predstavila na sneme vlani 5. decembra. Obsahuje napríklad plán na prijatie 2500 policajtov, zavedenie autobusov zadarmo či vytvorenie 100-tisíc pracovných miest.

Tým by štúdium volebných plánov strany s takmer 40-percentnou podporou skončilo. Pre porovnanie, volebný program rakúskych socialistov v posledných voľbách mal 45 strán. Hovorkyňa Smeru Ľubica Končalová nereagovala na otázku Denníka N, či strana do volieb ešte nejaký podrobnejší programový dokument zverejní.

Voliči vravia, že programy čítajú, ale…

Keď sa anketári prieskumných agentúr voličov pýtajú, podľa čoho sa vo voľbách rozhodujú, dostávajú sa volebné programy na prvé priečky. Napríklad v roku 2014 v prieskume Focusu pred komunálnymi voľbami to bolo po znalostiach a skúsenostiach kandidáta hneď druhé kritérium, ktoré podľa voličov o ich priazni rozhoduje.

Je to tak už roky. V prieskume pred desiatimi rokmi ľudia vraveli to isté: až polovica sa vraj rozhoduje podľa programu strán, – osobnosti či doterajšia činnosť strany boli oveľa nižšie.

No jedna vec je, čo voliči hovoria v prieskumoch, a druhá, ako sa reálne správajú. V odbornom časopise American Journal of Political Science vyšla v októbri 2014 štúdia, ktorá v dvanástich európskych štátoch sledovala, ako voliči v priebehu rokov vnímajú zmenu postojov strán k európskej integrácii.

Práca trojice autorov ukázala, že vnímanie voličov o tom, kde sa strany nachádzajú na škále „európska integrácia zašla ďaleko“ – „Európa by mala byť ešte jednotnejšia“, oveľa menej zodpovedalo tomu, čo majú napísané vo svojich manifestoch a volebných programoch, ako tomu, ako túto ich pozíciu interpretovali médiá, experti či samotní politici napríklad počas kampane.

„Tento výskum ukázal, že preferencie voličov sa zmenia, ak začnú o stranách inak rozprávať experti,“ vysvetľuje Miroslav Nemčok, ktorý je doktorandom na katedre politológie brnianskej Fakulty sociálnych štúdií. „Ak je zmena evidentná iba v programovom dokumente, tak to na preferencie voličov nemá zásadnejší vplyv.“

Máte teda dnes ešte volebný program zmysel? Podľa Nemčoka áno. „Od programu sa očakáva, že je v podstate konsenzuálnym dokumentom, ktorý zjednocuje pozície straníkov v jednotlivých oblastiach, ako je napríklad školstvo či zdravotníctvo. No voličom sú tieto pozície prezentované hlavne cez zjednodušené posolstvá prostredníctvom médií či v kampani. Nemyslím si, že by dnes niekto skutočne fundovaný tvrdil, že väčšina voličov číta programy veľkého počtu strán a až na základe toho sa rozhoduje.“

Matovič: Vieme, že to voliči nečítajú

Fakticky to teda znamená, že i keď voliči o seba vravia, že program je pre nich dôležitý, nemajú na mysli to, čo má strana napísané na webe, ale to, čo im hovoria politici alebo sa dozvedia cez médiá.

Pred minulými parlamentnými voľbami v roku 2012 nebola situácia s volebnými programami až taká iná ako dnes. Strany ich dopisovali a zverejňovali na poslednú chvíľu. Vtedy to však bolo do veľkej miery spôsobené pádom Radičovej vlády, čo znamenalo, že sa voľby uskutočnili v predčasnom termíne.

Napriek tomu väčšina relevantných subjektov podrobné programy zverejnilo. Manifest vtedy opozičného Smeru mal namiesto jednej až 44 strán. Dnes okrem Smeru detailnejší dokument zatiaľ nezverejnili ani Sieť či OĽaNO, čoskoro to však zmenia. Sieť podľa hovorkyne Karolíny Duckej v najbližších dňoch, OĽaNO po jazykovej korektúre materiálu, ktorý má obsahovať 500 konkrétnych riešení.

Zatiaľ voličom na webe ponúkajú niekoľko hlavných bodov, ktoré chcú presadiť. „Uvedomujeme si, že ľudia volebné programy nečítajú, napriek tomu sme si povedali, že my jeho tvorbu neodignorujeme, a poctivo sme na ňom priebežne pracovali,“ vraví Igor Matovič.

Dokument dali na starosti líderke kandidátky Veronike Remišovej, no pomáhal aj bývalý šéf poradcov premiérky Ivety Radičovej, Marián Balázs, ktorému OĽaNo aj zaplatilo. „Pri tvorbe volebného programu sme s ním spolupracovali najmä pri témach otvoreného vládnutia, protikorupčných opatrení, ako aj sociálnej oblasti,“ vysvetľuje Matovič.

Berú si brožúrky aj klikajú

Iné strany ako Most-Híd, SaS a KDH majú svoje volebné programy na webe zavesené už dlhšie. Hovoria, že takéto dokumenty sú stále dôležité. „Marketingové heslá, za ktorými bohužiaľ na škodu všetkých občanov zíva prázdno, túto potrebu nemôžu naplniť,“ vraví hovorca Mosta-Híd Matej Kováč.

„Zároveň je to podľa nás dobrý kompas pre ľudí, aby sa vedeli rozhodovať a nekupovali mačku vo vreci. Potom totiž často prichádzajú sklamania.“ To isté hovoria aj u Sulíka. „Len strana, ktorá má poriadny program, vie presne definovať, čo voličom ponúka a ako to chce dosiahnuť, si vôbec môže dovoliť vo voľbách kandidovať.“

SaS svojmu programu verí. foto - TASR
SaS svojmu programu verí. foto – TASR

V niektorých straníckych aparátoch nesúhlasia s tvrdením, že by ich programy vôbec nikto nečítal. Hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková tvrdí, že o brožúrku s programom je na mítingoch strany záujem, špeciálnu webovú stránku Mosta-Híd s programom Občianska vízia zase navštívi mesačne 1500 ľudí aj bez toho, aby ju strana propagovala.

Na webe Siete je podľa strany podstránka s programovými prioritami tretia najnavštevovanejšia, klikne na ňu asi 16 percent z celkového počtu ľudí, ktorí sa na web Procházkovej strany dostanú.

Aké konkrétne veci strany sľubujú?

Smer

  • 100-tisíc nových pracovných miest do roku 2020
  • 5-tisíc nových nájomných bytov
  • 2500 nových policajtov
  • dvojnásobný vianočný príspevok pre chudobnejších dôchodcov
  • autobusy zadarmo

Sieť

  • hmotná zodpovednosť za chyby politikov
  • 500 eur navyše ročne pre pracujúcich rodičov
  • garantované miesto v škôlke
  • o 30 percent viac peňazí do školstva
  • na pultoch obchodov 80 percent domácich potravín

KDH

  • odpustenie odvodov podnikateľom, ktorí prijmú človeka v chudobných regiónoch
  • týždeň platenej otcovskej dovolenky
  • maximálny doplatok 1 euro na lieky pre chudobných seniorov a ZŤP
  • pol miliardy do nemocníc na nové investície
  • projekt podpory budovania rybníkov na dedinách

OĽaNO

  • hypotekárne prázdniny pre rodičov detí do 3 rokov
  • zvyšovanie platov učiteľom o 10 percent každý rok
  • materská vo výške 100 percent predošlého príjmu
  • 50-percentná daň pre banky a energetické monopoly
  • trestné stíhanie za nezaplatenie faktúry do 60 dní

Most-Híd

  • vytvorenie nezávislej policajnej inšpekcie
  • zrušenie súčasných krajov a ich nahradenie prirodzenými regiónmi
  • za každý nový zákon regulujúci podnikateľov musí byť jeden zákon zrušený
  • návrat k 19-percentnej rovnej dani
  • zrýchlenie výstavby južných rýchlostných ciest R2 a R7

SNS

  • zavedenie definitívy pre štátnych zamestnancov
  • povinná školská dochádzka do 18. roku
  • zníženie DPH na 10 percent na domáce potraviny, kúpeľníctvo a turizmus
  • zálohovanie jednorazových PET fliaš a hliníkových plechoviek
  • zavedenie brannej výchovy do školských osnov

SaS

  • rovná daň na úrovni 15 percent od roku 2019
  • zavedenie odvodového bonusu
  • povinnosť, aby štátne úrady boli otvorené v stredu do 18:00
  • vyňatie náboženstva zo zoznamu povinne voliteľných predmetov
  • dekriminalizácia držania marihuany do 5 gramov 

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie