Ako môžu rodičia podporiť učiteľov

Autorka pracuje v oblasti PR

Naše deti trávia väčšinu svojho času v škole. Každé ráno, keď odchádzajú, spolieham sa na to, že je o ne dobre postarané, že sú v poriadku a že svoj „pracovný deň“ prežijú zmysluplne. Päťkrát do týždňa zverujem svoje deti škole. Moja dôvera však nepatrí inštitúcii, moja dôvera patrí konkrétnym ľuďom, ktorí preberajú zodpovednosť za moje deti – učiteľom. Uvedomujem si ich mimoriadny vplyv na život mojich detí. Nielen na rozsah a kvalitu povinných školských vedomostí, ale aj na formovanie ich názorov a vplyv na ich uplatnenie v budúcnosti.

Vnímam učiteľa ako človeka s poslaním, ale tiež viem, že v prvom rade robí svoju prácu, za ktorú je platený. Zastávam názor, že kvalifikovaná práca má byť dobre zaplatená, a nemyslím si, že tá učiteľská zaplatená je. Viac, ako zarobí učiteľka, platíme za prácu pri oprave auta alebo ušití záclon. Aj preto s porozumením sledujem iniciatívu učiteľov, ktorí sa snažia dosiahnuť zmenu v statuse učiteľského povolania.

Napriek tomu, že v prípade ostrého štrajku budem aj ja znášať priame následky a budem sa musieť postarať o deti počas pracovnej doby, považujem ich kroky za zmysluplné a legitímne. Učitelia z našej školy (ZŠ Mudroňova v Bratislave, zapojilo sa 37 z 39 učiteľov) sa rozhodli k štrajku pripojiť. Ako rodič školopovinných detí som im chcela vyjadriť svoju podporu.

Hľadala som spôsob, ako to urobiť, a vymyslela som toto:

Vo štvrtok 21. januára som svoje deti poslala do školy v bielych tričkách s nápisom: „MOJI RODIČIA PODPORUJÚ POŽIADAVKY UČITEĽOV“ (nápis som napísala fixkou na obyčajné veľké biele tričko).

Deťom som vopred vysvetlila, že majú úlohu poštára a nápis na tričku je správa od nás (mamy a tatu) pre učiteľov, aby vedeli, že ich prácu si vážime a sme na ich strane.

Zároveň dúfam, že táto správa jasne vyjadrí náš názor:

• že učiteľské povolanie si zaslúži rešpekt a nie dešpekt,
• že aktívny prístup aj k tej najmenšej zmene systému si zaslúži podporu.

Tento email nepíšem ako zástupca triedy, ale ako mama dvoch detí na 1. stupni. Neviem, aký postoj k školstvu či učiteľom konkrétne majú iní rodičia, a nechcem presviedčať o správnosti môjho vnímania súčasnej situácie. Považovala som však za potrebné niečo urobiť, pretože si myslím, že nečinnosť vyjadruje ľahostajnosť. A ja ľahostajná nie som. Myslím si, že s učiteľmi sme na jednej lodi a plavia sa na nej naše deti.