Denník N

Bieloruský denník: Lukašenko sa vagnerovcami vyhráža Poľsku. O čo mu ide?

Lukašenko na návšteve u Putina v Petrohrade v nedeľu 23. júla 2023. Foto – TASR/AP
Lukašenko na návšteve u Putina v Petrohrade v nedeľu 23. júla 2023. Foto – TASR/AP

Bieloruský diktátor vyhlásil, že „zadržiava“ žoldnierov, aby nezačali pochodovať na Varšavu.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Alexandr Lukašenko opäť vycestoval do Ruska na stretnutie s Vladimírom Putinom a znova narobil kopec vyhlásení.

Diktátor napríklad vyhlásil, že Poľsko plánuje obsadiť západnú časť Ukrajiny. A Poliaci navyše – podľa Lukašenkových slov – presúvajú svoje vojská aj k hraniciam s Bieloruskom. Podľa jeho verzie, samozrejme, s agresívnymi cieľmi.

Ale to Alexandr Lukašenko nehovorí prvýkrát. Počuli sme však aj niečo nové: diktátor vyhlásil, že odrádza bojovníkov Vagnerovej skupiny od toho, aby pochodovali na Varšavu. Tých niekoľko tisíc žoldnierov, ktorí prišli do Bieloruska, chce údajne bojovať proti Poliakom a potom zrejme aj proti celému bloku NATO.

O čo ide? Poďme prísť veci na koreň

Poľsko je pre Lukašenka nepriateľom číslo 1. Bieloruský diktátor dlhodobo prezentuje susedný štát ako hlavného nepriateľa Bieloruska: bojuje proti poľskej národnostnej menšine, zatvára poľské školy, snaží sa odhaliť všetkých Bielorusov, ktorí majú akékoľvek poľské doklady, a posiela migrantov brať hranicu s Poľskom útokom. No, a ešte robí pravidelné vyhlásenia: či už o hrozbe zo strany Poliakov, alebo o územných nárokoch Poliakov na ukrajinské územie, alebo o želaní vagnerovcov vydať sa na Varšavu. Nové vyhlásenie dobre zapadá do celkovej Lukašenkovej logiky.

Ústami Lukašenka hovorí Putin. Zatiaľ je priskoro tvrdiť, že všetko, čo hovorí Alexandr Lukašeno, sú myšlienky Vladimíra Putina. Je však isté, že ruský prezident využíva bieloruského diktátora ako nástroj propagandy. Pre samotného Putina je zlé vyhrážať sa krajinám EÚ, no využiť bábkového diktátora na to, aby vytvoril napätie a aspoň trocha odpútal pozornosť, je to pravé orechové.

Sotva niekto berie slová Lukašenka vážne, ale nedá sa ich úplne ignorovať. Lebo Ukrajina, Poľsko a krajiny NATO na ne aj tak vynaložia časť svojho úsilia a zdá sa, že práve to je Putinovým cieľom.

Je v Bielorusku dosť vagnerovcov, aby zaútočili na Poľsko?

Samozrejme, že nie. Podľa rôznych správ je v bieloruskom tábore súkromnej armády Jevgenija Prigožina okolo 3-tisíc vojakov. Na vojnu s členskou krajinou NATO je to vlastne nič. Na základe údajov z roku 2023 má poľská armáda 150-tisíc príslušníkov. Nehovoriac už o rozdieloch vo výzbroji, v úrovni výcviku vojakov a ostatných veciach.

Ak by sme aj popustili uzdu fantázii, nestačilo by to ani s podporou od bieloruskej armády: v roku 2022 mala do 50-tisíc príslušníkov.

Takže potenciálny útok vagnerovcov na Poľsko z územia Bieloruska je len blúznením a chorou predstavou bieloruského diktátora.

No je možné, že svoj cieľ – odpútať pozornosť – Lukašenko týmito slovami už aj tak dosiahol.

Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách

Koľko je v Bielorusku politických väzňov?

K 26. júlu je podľa ľudskoprávnych aktivistov v Bielorusku 1482 politických väzňov. Len za jeden deň, 24. júla, ľudskoprávne centrum Viasna pridalo do zoznamu ďalších 11 ľudí.

Tradičná pripomienka: v Bielorusku je väzňov, ktorých nezákonne poslali za mreže z politických príčin, v skutočnosti niekoľkokrát viac. Nie všetkých však oficiálne vyhlásili za politických väzňov, a to z rôznych dôvodov: strach príbuzných, nedostatok informácií o zadržanom, vyhrážky zo strany silových štruktúr atď.

Film ako hrozba

Litovský web Delfi zverejnil dokumentárny film Nikolaja Maminova o protestoch v Bielorusku z roku 2020 s názvom Kronika súčasnosti. Momentálne už film na youtubovom kanáli webu dostupný nie je, a tu je dôvod: na videu totiž protestujúce Bielorusky a Bielorusov vidno s necenzurovanými tvárami.

To predstavuje hrozbu pre tých, ktorí vo filme vystupujú a ešte stále sa nachádzajú na území Bieloruska. Príslušníci bieloruských silových štruktúr si s veľkou radosťou (o čom už informovali v jednom zo svojich neoficiálnych kanálov) preštudujú filmový materiál a potom „navštívia“ tých ľudí, ktorých sa im na záberoch podarí rozpoznať.

Nevoľníctvo na bieloruskom vidieku

Lukašenko chce do Bieloruska vrátiť nevoľníctvo. Zatiaľ len v poľnohospodárskom odvetví. Koncom minulého týždňa bieloruský diktátor vyhlásil, že bez súhlasu predsedu obvodného výkonného výboru nesmie žiadny odborný pracovník ani predseda poľnohospodárskeho podniku podať výpoveď. Ak aj človek výpoveď podá, novú prácu si nenájde, pokým nezíska dobrý posudok z predchádzajúceho pracovného miesta.

Ak sa Lukašenkovi zazdá, že experiment je úspešný, nikto mu nezabráni rozšíriť obdobné pravidlá aj na iné odvetvia.

Potlačili ruské policajné jednotky OMON bieloruské protesty?

Bývalý bieloruský príslušník silových štruktúr Maksim Zeziuľčik, ktorý slúžil v silách na špeciálne operácie, poskytol interview, v ktorom povedal, že na potlačení protestov v Bielorusku v roku 2020 sa zúčastnili aj jednotky ruského OMON-u. Bývalý príslušník pritom neuvádza žiadne fakty: tvrdí len, že Rusi sa prezliekali do bieloruských uniforiem.

Dá sa jeho slovám veriť? Zeziuľčik sa nachádza v ukrajinskom zajatí, bojoval na strane Ruska proti Ukrajine a teraz ho odsúdili na 10 rokov za žoldnierstvo. Príbeh o Rusoch môže byť preňho výhodnou historkou, aby aspoň čiastočne zbavil príslušníkov bieloruských silových štruktúr zodpovednosti za zločiny, ktoré spáchali v roku 2020 a neskôr. Odsúdený dôkazy neposkytol.

Preložené z ruštiny. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie