O pár rokov si ženy urobia ultrazvuk samy doma, vraví detský kardiológ pôsobiaci v Londýne

Lekári dnes vďaka lepšej technike na tehotenskom ultrazvuku rozpoznajú aj to, čo predtým nevideli. Častejšie tak musia ľuďom oznamovať, že ich nenarodené dieťa zrejme bude mať zdravotný problém.

Ako rodičia prijímajú takéto správy? A v čom sa líši prístup českých a britských lekárov a prečo britskí zdravotníci častejšie komunikujú s pacientmi? O tom hovoríme s detským kardiológom Janom Markom, ktorý pracuje v londýnskom kardiocentre.

Takmer štyridsať rokov pracujete ako detský kardiológ, špecializujete sa aj na prenatálnu diagnostiku. Dokážete porovnať, ako sa za tie roky vyvíjal problém vrodených srdcových chýb? Je ich viac ako predtým alebo sa skôr zlepšuje diagnostika?

Počty vrodených srdcových chýb u detí sú za to obdobie viac-menej podobné. Týkajú sa zhruba jedného percenta narodených detí.

Zhruba tretina z týchto detí sa narodí so závažnou srdcovou chybou a lekári musia zasahovať hneď po pôrode, v niektorých prípadoch ešte v tehotenstve. Všeobecne sa dá povedať, že vrodené srdcové chyby sú najčastejšie zo všetkých vývojových chýb.

Takže riziko ich vzniku je väčšie ako napríklad Downov syndróm?

Určite. Otázkou však je, koľko detí sa s Downovým syndrómom a srdcovým postihnutím narodí. Skríning tehotných žien sa stále zlepšuje, máme lepšie ultrazvukové prístroje, presnejšie metódy vyšetrenia. V ateistickej Českej republike sa však postihnutých detí narodí menej ako napríklad v katolíckom Poľsku.

Dá sa povedať, ktorým ženám hrozí väčšie riziko, že sa im narodí dieťa s vrodeným srdcovým ochorením?

Okrem genetickej záťaže v rodine hrá úlohu aj vek starších rodičiek, ktoré môžu