Keď budú Blahove táraniny zabudnuté 

Autor je bývalý poradca predsedu vlády 

Jadrom budúcej vlády sú strany Smer a Hlas. Majú na to percentá a želajú si to aj ich voliči. Voličov možno klamať a zavádzať v rôznych témach, ale v tej, s kým má ísť preferovaná strana do vlády, priestor na veľké manévre nie je. Hlas to už musel pochopiť, že sa správa iracionálne: čím viac sa od Smeru odťahuje, vajatá, tým je preferenčne slabší.

Ďalšími „magnetickými“ dôvodmi sú spoločná minulosť, spoločné kauzy a ich následné vyšetrovanie. Aktuálne informácie, že okrem policajnej inšpekcie sa odposluchy vyšetrovateľov manipulovali aj na generálnej prokuratúre, nie sú len škandálom monštruóznych rozmerov (a možno trestným činom), ale zároveň aj potvrdením existencie funkčných štruktúr, ktoré sú naladené celú takzvanú očistu spoločnosti od korupcie poslať kadeľahšie aj s jej vyšetrovateľmi a špeciálnymi prokurátormi. Revízia očisty je teda na dosah; nesiahnu po nej len tí, ktorých nijako neohrozuje. Lenže Roberta Fica i Petra Pellegriniho a spol. ohrozuje.

Odlišnosti v zahraničnej politike medzi Smerom a Hlasom – napríklad vzťah k Rusku, Ukrajine, USA – sú len zdanlivou prekážkou spojenectva. To najľahšie, čo si môže človek predstaviť, je, že Smer po voľbách potvrdí zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska, naše členstvo v EÚ a NATO, vyváženú politiku na „všetky štyri svetové strany“. Hlas to vezme na vedomie, Blahove táraniny budú zabudnuté a je to. Oveľa ťažie si bolo pred pár rokmi predstaviť, že so Smerom pôjdu Béla Bugár, František Šebej, Lucia Žitňanská či Radoslav Procházka…

Mimochodom, na Ukrajinu sme vyviezli z armádnych skladov to, čo sme mohli. Táto vec je už uzavretá. Vláda „smerohlasu“ môže akurát prekaziť zákazky našim zbrojárskym firmám s Ukrajincami, čo jej, pravdaže, ani nenapadne urobiť. Pokiaľ ide o peniaze, o reálpolitiku, Slovensko aj so svojimi bizarnými extrémistami stojí na Západe (aj keď možno len na jednej nohe). Nikomu napríklad nenapadlo vycestovať počas vojny do Ruska a takto ostentatívne dať najavo svoje „mierové“ cítenie. Nepochybne by Roberta Fica v Moskve privítali ako celebritu. Tak mierotvorní však v Smere zasa nie sú.

Medvedia koalícia

Vládne jadro Smer-Hlas môžeme nazvať prirodzeným spojenectvom. Kto ďalší do „kameradschaftu“? Republika, SNS, Sme rodina. A po výroku, že predsedovi KDH je bližšia Sme rodina ako Progresívne Slovensko, azda aj KDH. KDH po rokoch pôstu sa už potrebuje zachytiť vo vláde a ideálne vo vláde, v ktorej nemusí riešiť registrované partnerstvá (mnohoženstvo nevadí). Toto je teda politický konglomerát, ktorý nejde takpovediac proti prírode – iba proti medveďom. Alebo ešte inak: ktorého hrany sa dajú vybrúsiť do stabilnej vlády, pokiaľ jej stabilitu porovnáme s tou, ktorá sa pred pár mesiacmi rozpadla.

Ak takáto vláda naozaj vznikne, bude vrhnutá do okolností a výziev, ktoré Robert Fico a Peter Pellegrini poznajú len z opozície: hlbokou krízou v zdravotníctve, v školstve, vo verejných financiách, vo verejnom dlhu, v energiách…, a to všetko v prostredí, keď je svet a jeho ekonomika v nepohode a keď Orbánova „neliberálna demokracia“ vohnala Maďarsko do medzinárodnej izolácie a zjavne nie je žiadnym nasledovaniahodným príkladom pre Slovensko. Napokon, revízia očisty tiež nebude prechádzkou po panoramatickej pláži. Ten prúd spravodlivých v našej polícii, v prokuratúre, na súdoch sa nedá prehliadnuť.

Spravodlivosť je blízko 

Ak na jednej strane existujú dôvody, pre ktoré sú jadrom budúcej vlády strany Smer a Hlas, takéto prirodzené spojenectvo neexistuje na druhej strane, teda medzi stranami takzvaného demokratického bloku. Veď keby existovalo, nemali by sme predčasné voľby a celý ten obrovský otáznik nad budúcnosťou.

Za roky zápasov so Smerom a s jeho zlodejskými klanmi sa sformovali tri sily, ktoré vzbudzovali nádej, ale je už skúsenosťou potvrdené, že sa do vládnej zodpovednosti s nimi nedá rátať: OĽaNO, SaS a Za ľudí. Ich nízko kolísavé percentá našepkávajú, že voliči zvažujú, či by nebolo nakoniec lepšie vysotiť ich z parlamentu. Bol by to zaslúžený trest za to, čo predviedli. Alebo inak: prepracovať sa z ústavnej väčšiny k rozkladu, zabiť všetky tie vznešené ciele a plány z programového vyhlásenia vlády a dodať vitálnu energiu svojim úhlavným nepriateľom by asi nemalo byť odmenené ďalšou dôverou.

Takto uvažujúci voliči nemusia pritom lúštiť tajničku, či je väčšou pohromou Matovič so Sulíkom alebo Fico s Pellegrinim. Ponúkajú sa im totiž prijateľné alternatívy. V prípade SaS najmä Progresívne Slovensko. V prípade koalície OĽaNO najmä Demokrati a KDH. Nemusí z toho síce vzniknúť vláda, ale aspoň rešpektovaná opozícia. Opozícia, ktorá raz – keď budú hviezdy k Slovensku znovu priaznivo naklonené – postaví slušnú vládu. Vládu, čo vydrží aspoň jedno volebné obdobie. Vzhľadom na to, aké kataklizmy s demokratickými vládami tu má občianska spoločnosť za sebou, jedno celé volebné obdobie nie je málo.