Prečo Slovan vypredal štadión, aj keď sú v klube veci tak, ako sú?
Pokiaľ ide o permanentky, Kmotrík ml. sa vystavil pasci.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Už na prvé predkolo Ligy majstrov proti luxemburskému majstrovi FC Swift Hesper prišlo na Národný futbalový štadión viac ako 14-tisíc fanúšikov. Druhé predkolo proti HŠK Zrinjski Mostar bolo vypredané, návšteva prevýšila 20-tisíc ľudí.
Bol som zvedavý, ako je možné, že napriek na prvý pohľad nízkej atraktivite súperov a tragickému mediálnemu obrazu Slovan takto láka aj uprostred prázdnin. Na zápas som išiel nie tradične ako akreditovaný novinár, ale v záujme autentického zážitku som si kúpil lístok.
Počúval som, o čom sa rozprávali ľudia okolo mňa, všímal som si, ako sa správali, na čo počas zápasu nadávali či z čoho sa tešili. V tomto texte sa vám pokúsim vysvetliť, prečo podľa mňa chodia na Slovan, aj keď z článkov uverejnených aj v tomto médiu by na to nemali mať veľa dôvodov.
Od fanúšikov som ani raz nepočul meno Kmotrík, ktorého je v súvislosti so Slovanom plný internet a médiá. Naopak, ľudia sa rozprávajú o jednom či druhom Weissovi, na 18-ročného odchovanca Nina Marcelliho kričia „čaruj!“ a začul som aj zmienku o roku 1969 – o tom slávnom zápase v Bazileji, keď Slovan zdolal Barcelonu a vyhral Pohár víťazov pohárov, v tom čase druhú najprestížnejšiu európsku súťaž.
Z pohľadu človeka, ktorý je celoživotným fanúšikom futbalu, sa pokúsim odpovedať aj na výčitku, ktorú fanúšikom pred sezónou adresoval Ivan Kmotrík ml., generálny riaditeľ Slovana.
Svetový zážitok s detailom, na ktorý sa dá sťažovať
Lístok som si
