Bol jedným z najodvážnejších fyzikov, ale aj párty typ, opisuje blízky spolupracovník Stephena Hawkinga
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Kozmológ Thomas Hertog bol dlhoročným a najbližším spolupracovníkom Stephena Hawkinga. Spolu prepracovali prvotnú Hawkingovu teóriu, ktorú opísal v najpredávanejšej vedeckej knihe v dejinách s názvom Stručná história času.
Novú teóriu, ktorá hľadá odpoveď na to, prečo je vesmír pozoruhodne dobre nadizajnovaný na život, vydal tento rok Hertog pod názvom O pôvode času. Päť rokov po Hawkingovej smrti opisuje prácu s jedným z najznámejších vedcov 20. storočia a ich revolučný prístup ku kozmológii a vzniku vesmíru.
V rozhovore sa dočítate aj o tom:
- čo sa stane, keď zmizne čas, a prečo vedci počítajú aj s tým, že tu nebol vždy;
- čo majú spoločné Hawking, Darwin a Newton;
- ako Hawking zistil, že sa pomýlil;
- prečo si Hertog myslí, že vo vesmíre môžeme byť pokojne aj sami;
- aký vzťah mal Hawking k popkultúre a humoru.
Boli ste dlhoročným spolupracovníkom Stephena Hawkinga, ktorý je označovaný za jedného z najbrilantnejších vedcov 20. storočia. Ako ste sa dostali do jeho tímu?
Stretol som sa s ním počas štúdií v Cambridgei. Mal vcelku jednoduchý systém – ktokoľvek sa dostal vo svojej triede na špičku, dostal aj pozvanie na debatu so Stephenom. Myslím, že naše stretnutie sa rozvinulo do dlhodobej spolupráce aj preto, lebo ma poháňala túžba študovať pomocou matematiky a vedy aj veľké filozofické otázky. Stephen bol prvý vedec, ktorého som stretol a ktorý presne toto robil. To sa mi nesmierne páčilo.
K jeho známym výrokom pritom patrí, že filozofia je mŕtva…
Samozrejme, je to typická, trochu prehnaná Hawkingova fráza. Myslel tým, že filozofia stratila spojenie s vedou. Stephen bol v skutočnosti veľkým optimistom a veril, že fundamentálne otázky o našej existencii dokážeme pochopiť, nikdy však nefilozofoval mimo fyziky.
To je zaujímavé, lebo na druhej strane bol jedným z najodvážnejších a najdobrodružnejších fyzikov, akých si dokážete predstaviť. Pre svoj zdravotný stav nemohol písať rovnice a vzorce, takže bol oproti nám ostatným od nich trochu viac odpojený. Myslím, že aj preto si pre seba vydobyl túto jedinečnú pozíciu medzi filozofiou a fyzikou. Pre neho to však bola stále len fyzika, aj keď s filozofmi sme sa, samozrejme, dostávali do rôznych sporov a dišpút.
Čo je v kozmológii takou aktuálnou dišputou?
Od objavenia veľkého tresku sa vedie spor, či existuje aj niečo pred ním, alebo je skutočne konečným pôvodom všetkého. Pre kozmológiu je veľmi ťažké prijať túto myšlienku, aj keď ju naznačuje Einsteinova teória. Druhý takýto spor sa zaoberá tým, či existuje aj niečo mimo nášho vesmíru, respektíve nejaké ďalšie vesmíry. Tieto dve otázky zamestnávajú fyzikov už 90 rokov.
Súvisí s nimi aj otázka, ktorou sa zaoberám v knihe – čo robí náš vesmír obývateľným a umožňuje existenciu planét, hviezd či atómov? Je to celé dosť zvláštne,
