Zmena algoritmov Facebooku nemusí zmierniť polarizáciu spoločnosti, zistili výskumníci
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Americká spoločnosť nie je polarizovaná len vinou sociálnych médií. Ak napríklad zmeníte spôsob radenia príspevkov na Facebooku alebo prispôsobíte algoritmy tak, aby ľudia neboli uzatvorení v názorových bublinách, nemusí to zmeniť ich politické názory, postoje či správanie. Vyplýva to zo série štúdií, ktoré boli publikované v časopisoch Science a Nature.
Vedci skúmali, akú rolu zohrali sociálne siete Facebook a Instagram počas amerických prezidentských volieb v roku 2020, keď proti sebe stáli Joe Biden a Donald Trump. Analyzovali dáta od septembra do decembra toho roku, teda tesne pred novembrovými voľbami a krátko po nich.
Do výskumu boli zapojení odborníci z viacerých univerzít, ktorí spolupracovali so spoločnosťou Meta, prevádzkujúcou Facebook a Instagram.
Ide o jeden z najväčších výskumov tohto druhu. Výsledkom bude šestnásť štúdií, prvé štyri boli zverejnené minulý týždeň.
K akým zisteniam vedci prišli?
1. Chronologické zoradenie príspevkov neznížilo polarizáciu, výrazne však klesol čas, ktorý ľudia trávili na sociálnych sieťach
V prvom zverejnenom výskume výskumníci zmenili feedy sociálnych sietí. Viac ako 23-tisíc amerických používateľov Facebooku a 21-tisíc používateľov Instagramu nemalo príspevky zoradené pomocou algoritmov, teda tak, ako to majú všetci používatelia týchto platforiem. Ich príspevky boli usporiadané chronologicky od najnovšieho po najstarší.
Vedci zistili, že táto zmena u ľudí neznížila ich polarizáciu či znalosti o politike. Podľa prieskumov ľudia ani nezmenili svoje politické správanie – nezapájali sa viac do online petícií a nechodili častejšie na politické mítingy.
Algoritmy sociálnych sietí sa snažia ľuďom odporúčať obsah podľa ich preferencií a záujmov. Keď boli príspevky zoradené chronologicky, ľudia trávili na sieťach výrazne menej času, rozdávali menej lajkov a zriedkavejšie nejaké príspevky zdieľali.
Vďaka chronologickému usporiadaniu videli používatelia rôznorodejší obsah, no zároveň bolo viac obsahu z nedôveryhodných zdrojov.
2. Ľudia s rôznymi názormi sa od seba vzďaľujú, nepravdivé správy zasahujú viac konzervatívcov
V druhej štúdii vedci konštatujú, že tzv. ideologická segregácia je na sociálnych sieťach veľmi vysoká. V praxi to znamená, že liberálne a konzervatívne publiká sa od seba stále viac izolujú.
Vedci analyzovali dáta o 208 miliónoch Američanov a zistili, že existujú veľké rozdiely v tom, aké informácie prijímajú a zdieľajú ľavicovo a pravicovo orientovaní používatelia.
Konzervatívci zvyknú čítať oveľa viac politických správ, ktoré čítali takmer výlučne iní konzervatívci. Navyše až 97 percent článkov, ktoré nezávislí overovatelia faktov označili za nepravdivé, mali viac konzervatívnych ako liberálnych čitateľov.
K vzďaľovaniu ľudí s rôznymi názormi prispievajú stránky a skupiny na Facebooku, pretože
