Kto a ako platí Putina a vojnu? Investigatívni novinári spísali sprievodcu ruskou oligarchiou

Rusi zabili Irinu Filkinovú 5. marca 2022. Dnes sa presne vie, ako a z akej zbrane.

Aj smrť ďalších civilistov z ukrajinskej Buči je dostatočne opísaná a zbrane, ktorými na nich okupačné vojská strieľali, sa dajú ľahko identifikovať.

Filkinová bola zastrelená z BMD 2, teda z obojživelného pásového obrneného vozidla vybaveného automatickým kanónom 2a42. Vyrába ho štátny koncern Rostech a strelná zbraň, z ktorej vojaci vypálili aj na Irinu, pochádza zo súkromného podniku Tulmašzavod.

Ten vlastní Valerij Dautov.

Dautov predtým slúžil štátu v Rostechu a je otázne, či si tam mohol zarobiť na súkromnú zbrojovku. Možno mu veľké zisky priniesli kraby, s ktorými tiež obchoduje. Alebo mu pomohli priatelia, ku ktorým patria aj bratia Rotenbergovci – oligarchovia, magnáti a piliere ruskej štátnej mašinérie, ktorí patria k najbližším priateľom Vladimira Putina.

Ruský oligarchický svet je prepletený s tým politickým a aj s podsvetím.

Ruský investigatívny tím Projekt sa v ňom pokúsil zorientovať a zistiť, kto platí Putinovu vojnu.

Buča a česká oligarchická stopa

Ruská armáda je najväčším zákazníkom mnohých ruských oligarchov. Zbrane, ale napríklad aj palivo a jedlo si objednáva za také sumy, o ktorých sa do februára 2022 ich výrobcom ani nesnívalo. Vojnové zmluvy, ktoré sa podarilo odhaliť, presiahli podľa investigatívneho tímu Projekt už 200 miliárd rubľov (zhruba 1,9 miliardy eur).

Oligarchovia síce bohatnú na vojne, ale mnohí prosia Západ, aby ich vyškrtol zo sankčných zoznamov.

Do akej miery zodpovedajú títo ľudia za smrť Ukrajincov?

Ako kto. Pri väčšine slávnych mien si však už možno urobiť poznámku „zodpovedný v plnom rozsahu“.

Napriek tomu mnohé mená na sankčných zoznamoch krajín, kde najviac investovali, chýbajú.

Až po roku a pol vojny sa české úrady rozhodli zaradiť na svoj národný sankčný zoznam aj Vladimira Jevtušenkova, jedného z najbohatších ruských podnikateľov a vlastníka hotela v Karlových Varoch. Na sankčnom zozname EÚ však jeho meno zatiaľ nie je.

Tento muž má pritom nezmazateľné zásluhy na rozvoji ruského zbrojného priemyslu.

• Jeho podniky sa podieľali napríklad na vývoji plášťa bojových vozidiel BMD-4M, ktoré sa pohybovali aj v Buči.
• Jeho mobilný operátor MTS slúži ruskej armáde. Bez spojenia niet velenia.
• Jeho spoločnosť Systema dodáva ruským zbrojovkám elektroniku, ktorá sa používa aj pri výrobe rakiet. A s jej pomocou vojaci mierili aj na Irinu Filkinovú.

Fakt, že ruskí vojaci z obrnených vozidiel, ktoré Jevtušenkov pomáha vyrábať, zabíjali civilistov v Buči, ním zrejme veľmi neotriasol: jeho jedinou reakciou po vlaňajšom masakri bolo vyhlásenie, že by chcel kúpiť ruské závody, ktoré ostali po firme IKEA.

Aj mená ďalších veľkých ruských oligarchov podieľajúcich sa na vojne proti Ukrajine figurujú v mnohých firmách registrovaných v Česku. Oleg Deripaska aj Michail Fridman sa dajú stále dohľadať v českých registroch.

Putina nik nekritizoval

Vedia sa oligarchovia kajať? Niektorí navonok áno, ale len opatrne. S mierou.

Mnohí z nich hovoria o „krvavej vojne“ bez toho, aby dodali, o akej a kto ju rozpútal. Alebo o nezmyselnosti riešenia konfliktu silou. O nutnom prímerí. Žiadajú začať mierové rozhovory.

Nikto z najbohatších Rusov sa však neodvážil kritizovať prezidenta Putina a označiť ho za vojnového zločinca. Alebo aspoň za agresora.

Teda až na jednu výnimku – Olega Tiňkova. Ten je však už dávno občanom Cypru a ruských aktív sa zbavil ešte pred veľkým ruským útokom na Ukrajinu.

Väčšina tých, ktorých blahobyt je založený na podnikaní vo vlasti, si zvolila mlčanie. Niektorí dokonca stále otvorene vyjadrujú podporu prezidentovi Putinovi.

Vráťme sa do dramatického februára 2022. V ten deň, keď ruský prezident Putin vyhlásil, že začína „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine, prišli do Kremľa najbohatší z najbohatších.

Putin ráno o šiestej hodine predniesol zásadný prejav, oligarchovia dorazili poobede. Stali sa tak neoddeliteľnou súčasťou ruskej vojnovej mašinérie a prepásli poslednú možnosť dištancovať sa od zločinu.

Zaujímavým detailom bolo, že už dva dni predtým pozvali do Katarínskej sály Kremľa členov Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov, ktorý združuje najväčších ruských magnátov. Prišlo ich neobvykle málo – len 37.

Putin ich nechal niekoľko hodín čakať. Aj provládne médiá opisovali, že muži boli zakríknutí a bledí. Schôdzku potvrdila aj štátna agentúra TASS.

Prezident u sponzorov svojho režimu sondoval, ako zareagujú na vojnu. Keďže dva dni po tomto stretnutí dal povel zaútočiť na Ukrajinu, zrejme zistil, že mu väčšina z nich zachová vernosť. A to aj tí, ktorí neprišli. Nemýlil sa.

Všetkých 37 účastníkov pamätného stretnutia sa následne ocitlo na medzinárodných a národných sankčných zoznamoch. Tí, ktorí nedorazili alebo sa „oneskorili“, ako napríklad prezieravý Roman Abramovič, tušili, že im neúčasť na vojnovej porade v budúcnosti poskytne trochu väčší manévrovací priestor pri rokovaní o záchrane svojho nadnárodného biznisu.

Na mnohých sankčných zoznamoch Abramovičovo meno je, ale na americkom chýba.

Lenže na výrobe ruských zbraní sa podieľajú nielen účastníci kremeľských stretnutí, ale aj desiatky ďalších.

Ja nič, ja dôchodca…

Ruskí investigatívci postupovali krok za krokom.

Najskôr zistili, aké konkrétne zbrane ruská armáda použila pri veľkých útokoch na civilné ukrajinské ciele či už v Buči, pri bombardovaní divadla v Mariupole, alebo pri raketovom útoku na Vinnyciu.

Potom tie zbrane rozložili „na skrutky“ a zisťovali, kde bola ktorá súčasť vyrobená, kto na ňu dodal oceľ a farbu alebo kto požičal peniaze na jej výrobu.

Okrem toho analyzovali tisíce zmlúv, ktoré s podnikateľmi podpísalo najmä ministerstvo obrany. Z ich zistení vznikla zložitá pavučina, ktorá odhaľuje, aký je ruský biznis prerastený vojnou.

Investigatívci zistili, že na agresii proti Ukrajine nejakým spôsobom zarába viac ako polovica ruských miliardárov. S ich pomocou sa teda páchajú tie najhoršie zločiny.

Ide o známe mená, medzi ktorými nechýba napríklad Viktor Rašnikov, kráľ ruskej metalurgie a 15. najbohatší Rus za rok 2021 podľa rebríčka Forbes. Alebo Iskander Machmudov, 19. najbohatší muž Ruska, či Vladimir Lisin, tretí najbohatší ruský oligarcha.

Niektorí z nich sa snažia navodiť dojem, že už nemajú s Kremľom nič spoločné. Ako napríklad Ališer Usmanov, ktorý sa pre istotu presunul do rodného Uzbekistanu. Aj tam ho však dostihli sankcie.

Nepomohlo mu ani to, že vystúpil zo zväzu priemyselníkov a podnikateľov – s odôvodnením, že ide do dôchodku. Tvrdí, že sankcie voči nemu sú nespravodlivé, pretože politika ho už dávno nezaujíma.

Tento rok vo februári povedal talianskej televízii, že každý konflikt sa skončí mierom a že on za nič nemôže. Miluje Taliansko a je rád, že napriek sankciám na jeho osobu smie byť stále čestným občanom mestečka Arzachena na Sardínii. A hlavne je rád, že tam smie naďalej cestovať.

Stále pritom vlastní firmu Megafon, ktorá v uplynulých rokoch získala od ministerstva obrany desiatky zákaziek, rovnako ako ďalšie Usmanovove podniky, ktoré obchodujú s ruskými zbrojovkami. Usmanovovi patrí aj denník Kommersant, ktorý šíri ruskú propagandu a napríklad o útoku na Vinnyciu nenapísal ani riadok.

Za smrť detí zodpovedá aj Rašnikov

Keď 14. júla 2022 Rusi zaútočili na centrum Vinnycie, použili „pýchu ruského zbrojárskeho priemyslu“ – rakety Kaliber. Dopadli do centra.

Mesto ležiace vyše 300 kilometrov od frontovej línie bolo dovtedy útočiskom pre utečencov z Donbasu. Poskytovalo relatívne bezpečie.

V ten deň tam však zahynulo 27 ľudí vrátane troch detí. Niektorí boli utečencami z Chersonu. Rodina desaťročného Kirilla, ktorý uhorel v aute zasiahnutom črepinou, sa už balila na cestu do Moldavska.

Kaliber je drahá raketa, ktorej výroba nie je jednoduchá. Dohliada na ňu štát, ale pri jej výrobe spolupracuje najmenej so siedmimi súkromnými podnikateľmi. Najväčšie zásluhy na výrobe Kalibrov majú Viktor Vеxelberg a Viktor Rašnikov, ktorý dostal nedávno od Putina vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o ruský štát.

Nevie sa, z akej lode bola raketa vystrelená. Je isté, že sa plavila po Čiernom mori.

Rusi tam majú 18 lodí a ponoriek, ktoré môžu Kaliber odpáliť. 17 z nich spustili na vodu po roku 2014, teda po anexii Krymu a po začatí vojny proti Ukrajine. Všetky boli vyrobené vďaka dodávkam kovu z Rašnikovových podnikov.

Požičiava ruskej armáde a sponzoruje ukrajinských utečencov

Asi najkurióznejšou postavou na zozname oligarchov, ktorí sa podieľajú na vojnových zločinoch na Ukrajine, je rodák z ukrajinského Ľviva Michail Fridman. Ešte nedávno žiadal, aby ho vyškrtli zo všetkých sankčných zoznamov.

Hlavný akcionár investičného konzorcia Alfa Group sa dokonca obrátil na ruskú opozíciu v emigrácii, aby mu podpísala žiadosť adresovanú Európskej komisii, v ktorej bude jasne uvedené, že on za vojnu a mŕtvych nemôže.

No práve jeho banka poskytovala do roku 2018 úvery zbrojovke Uralvagonzavod. Potom sa zľakol sankcií a vyhlásil, že zbrojovky nedostanú ani kopejku. V roku 2020 však požičal dve miliardy rubľov tulskej továrni na muníciu. Neskôr tvrdil, že išlo o náboje pre poľovníkov a on by nikdy nikomu inému na nič iné peniaze nedal.

Dcérska spoločnosť Alfastrachovanie, jedna z najväčších poistných spoločností v Rusku, poskytuje služby ruskej armáde a Národnej garde (Rosgvardiji). Niektoré zmluvy boli uzavreté už po začiatku veľkej invázie.

Zároveň však Fridman vytvoril fond na pomoc ukrajinským utečencom v Izraeli.

Jeho spoločník, ďalší významný akcionár Alfa Group Piotr Aven, sedel v deň invázie medzi najvernejšími Putinovými mužmi, keď si ruský prezident pozval podnikateľov do Kremľa.

A mega investigation by @wwwproektmedia – which Russian businesses make money on the war against Ukraine. How their products are used: https://t.co/CdDibgqGj6. pic.twitter.com/Exn83XEXf7

— Konstantin Sonin (@k_sonin) July 31, 2023

Roman Badanin, šéfredaktor a zakladateľ Projektu, vyhlásil, že pátranie po ľuďoch napojených na ruské zbrojovky trvalo mesiace. Získavanie informácií sťažoval fakt, že od roku 2017 sa v Rusku nezverejňujú v otvorených zdrojoch mnohé zmluvy, ktoré predstavujú možné štátne alebo obchodné tajomstvo.

Novinári však vychádzali z toho, že vojna proti Ukrajine sa začala v roku 2014 a odvtedy nikto, kto sa podieľa na dodávkach armáde a ruským zbrojovkám či na šírení ruskej propagandy, nemôže tvrdiť, že nevedel, na čo sa jeho výroba používa – teda na útok na cudzie územie.

Kto vyrobil bombu FAB 500?

Obyvatelia ukrajinského Mariupolu sa skrývali pred ruskými bombami v divadle. Ráno 16. marca 2022 bolo v budove a v pivnici pod ňou okolo tisícky ľudí.

V tej chvíli ruský pilot zhodil na budovu bombu FAB 500-M54s. Zahynuli stovky ľudí.

Ide o starú, „hlúpu“ a neriadenú bombu, ktorá má však veľký ničivý účinok. Vyrába sa od 50. rokov a v Rusku ich majú veľké zásoby.

Po sýrskom vojnovom angažovaní Ruska sa sklady s týmito bombami takmer vyprázdnili, a tak sa v roku 2017 vo Sverdlovovom závode v Nižnogorodskej oblasti objavila špeciálna výrobná linka, na ktorej sa bomby FAB 500 automaticky plnia výbušnou zmesou.

Išlo o významný technologický pokrok – dovtedy sa totiž bomby plnili ručne.

Sverdlovova zbrojovka patrí štátu. No jej hlavným dodávateľom je súkromná firma Sibur – podnik, ktorý spoluvlastní aj Putinov priateľ Gennadij Timčenko, ktorý bol podľa Forbesu v roku 2021 šiestym najbohatším Rusom. A aj Leonid Michelson (piate miesto), Leonid Simаnovskyj a Kirill Šamalov, bývalý manžel Putinovej dcéry Kateriny Tichonovovej.

Všetci spomínaní sú na sankčných zoznamoch, ale akcionárov podniku je oveľa viac. A tí už na žiadnych sankčných zoznamoch nefigurujú.

Okrem sverdlovovskej zbrojovky dodáva Sibur produkciu aj Permskému závodu na výrobu pušného prachu a Kamenskému kombinátu v Rostovskej oblasti. Tam sa montujú rakety k systémom Grad a Smerč, ktoré sa používajú v boji proti Ukrajine a zabíjajú. Použili ich aj pri útokoch na Mariupol.

Podiel na smrti ukrajinských civilistov tak majú aj menej známe mená: Ajrak Šajmijev a Radik Šajmijev, synovia prvého prezidenta ruskej republiky Tatarstan.

Alebo Rustam Sultejev a Albert Šigabutdinov. Sú síce na niektorých národných sankčných zoznamoch, ale nepanuje medzinárodná zhoda na tom, akú veľkú ťarchu zodpovednosti nesú za ukrajinské nešťastie. A ich mená sa v súvislosti s tragédiami mariupolského divadla nikdy nespomenuli.

Zbrojár, ktorý chce mier, nie je úprimný

Na výrobu bomby FAK 500 treba okrem iného hliníkový prášok. Sverdlovovský závod ho kupuje od oligarchu Olega Deripasku, majiteľa Rusalu. Ten je na všetkých sankčných zoznamoch s výnimkou japonského.

Zato Leonid Fedun, rodák z Kyjiva a majiteľ cyperského pasu, nefiguruje nikde. Ako významný akcionár Lukoilu je pritom dodávateľom paliva pre ruskú armádu aj pre Čiernomorskú flotilu.

Lietadlo, ktoré zhodilo bombu na mariupolské divadlo, presne neidentifikovali, ale išlo o niektorý z modelov Su – buď 25, 30, alebo 34. Na ich výrobe sa podieľajú tri štátne ruské podniky: v Irkutsku, Novosibirsku a Komsomoľsku. A titán im dodávajú závody ruského podnikateľa Michaila Šelkova.

Titán, ktorý je potrebný na výrobu balistických rakiet, ponoriek a ďalších smrtiacich strojov, nakupuje od Šelkova aj koncern Kalašnikov.

Šelkov o vojne nehovorí, nikam nič nepíše a tvári sa, že s ňou nemá nič spoločné. Podľa odhadov novinárov z Projektu na nej už zarobil 2,5 miliardy dolárov (zhruba 2,3 miliardy eur). A tak niet divu, že investuje – napríklad do nákupu nehnuteľností. Na okupovanom Kryme si napríklad jeho firma zaobstarala penzión za 19 miliónov dolárov.

Na akých sankčných zoznamoch je tento nenápadný muž? Na žiadnych okrem ukrajinského.

Žeby bol dôvodom aj titán, ktorý Šelkov vyváža do zahraničia? Nezaobišiel by sa bez neho napríklad francúzsky letecký priemysel. Tento rok v júni francúzsky prezident Emmanuel Macron počas návštevy závodu na výrobu leteckých motorov Safran Aircraft Engines priznal, že jeho krajina ešte stále závisí od dodávok titánu z Ruska.

Podľa servera Projekt zo zoznamu 200 najbohatších Rusov 81 podnikateľov stále patrí medzi dodávateľov ruskej armády alebo niektorej zo zbrojoviek. Na niektorých sú uvalené sankcie, ale 34 z nich je iba na sankčných zoznamoch Ukrajiny.

Svet s nimi ďalej obchoduje a smú po ňom cestovať. Vo svojich lietadlách aj na jachtách.