Orbánov olympijský sen, šachy s pozemkami a 246 miliárd. Budapešť má ďalší štadión, začínajú na ňom MS v atletike
Dnes sa v Budapešti začínajú MS v atletike. Opozičný poslanec tvrdí, že len na pozemkoch štát prerobil 25 miliónov eur. Aj stavba sa predražila – z 380 na 658 miliónov eur.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Už len do konca týždňa môžete podporiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024). Maďarský projekt Denníka N Napunk bude v tejto dobe ešte dôležitejší. ]
BBC is offering comprehensive coverage of the World Champs in Budapest for viewers in the UK. @BBCSport https://t.co/JAXMkZTp1B
— AW (@AthleticsWeekly) August 8, 2023
Pamätáte si ešte na posledné futbalové Euro? Hralo sa aj v Budapešti v úplne novej Puskás Aréne pred 67-tisíc divákmi. Maďari vo výbornej atmosfére remizovali s Francúzskom 1:1 a domáci mali dôvod oslavovať.
Bol to veľký deň pre maďarský šport. Stál však za toľko peňazí?
Prvé odhady pri rekonštrukcii Puskás Arény hovorili o 90 miliónoch eur, napokon ju postavili úplne nanovo za násobne vyššiu sumu – 610 miliónov eur.
V krajine, kde verejný dlh neustále narastá, bolo na mieste pýtať sa, či štadión naozaj musel stáť tak veľa a či sa peniaze nemohli investovať do iných oblastí. Finančne podvyživená veda? Upadajúce zdravotníctvo? Podobných návrhov by ste našli mnoho. Navyše nebolo jasné, či bude mať megalomanská stavba aj dlhodobé efektívne využitie.
Polemizovať by sa dalo dlho, no Puskás Aréna už prestala byť témou. Prešli dva roky a v Budapešti otvorili ďalší štadión. Ešte drahší a veľkolepejší, tentokrát s cieľom ohúriť nielen Európu, ale aj celý svet.
Národný atletický štadión stál 658 miliónov eur – vo forintoch 246 miliárd –, postavili ho neďaleko centra, len pár metrov od tečúceho Dunaja. Už teraz je jednou z dominánt, v sobotu sa na ňom začínajú atletické majstrovstvá sveta.
Opäť to bude veľkolepé. Štadión vyzerá nádherne, tvar koruny má odkazovať na atletiku – kráľovnú športov. Pri prechádzke po dráhe stále cítiť vôňu nového podkladu. Je z najmodernejšieho materiálu, aby rýchlosť najlepších bola ešte vyššia. Očakávajú sa rekordné výkony, vysoká návštevnosť aj sledovanosť. Optimistické odhady hovoria o jednej miliarde. Len olympiádu, futbalové MS a Tour de France sleduje viac divákov.
Bude to veľkých deväť dní pre Maďarsko, veď väčšiu športovú udalosť krajina ešte nikdy neorganizovala. Napriek eufórii je však opäť na mieste pýtať sa, či musel štadión stáť tak veľa a či ho dokáže verejnosť efektívne využiť?
Navyše, na rozdiel od Puskás Arény pribúdajú aj ďalšie otázniky týkajúce sa lokality a pozemkov. Naozaj patrí rozľahlý štadión do širšieho centra mesta? A získal štát atraktívne pozemky férovým spôsobom?
Sen o olympiáde
Pri spoznávaní príbehu nového atletického štadióna je potrebné vrátiť sa o pár rokov späť. Do časov, keď na jeho mieste stál priemyselný park a maďarský premiér Viktor Orbán ešte stále sníval svoj utopický olympijský sen. A nielen on.
Už v roku 2008 budapeštianska samospráva jednohlasne prijala uznesenie, že maďarské hlavné mesto sa bude uchádzať o olympijské hry v roku 2020. Orbán neskôr dátum kandidatúry posunul na rok 2024 a míňanie financií sa mohlo začať.
Počas nasledujúcich rokov maďarská vláda utratila milióny na prípravu olympiády a jej propagáciu a nezastavila sa ani vtedy, keď už bolo jasné, že v roku 2024 v Budapešti žiadna olympiáda nebude.
Orbán sa totiž zľakol
