S bufetmi to Slovanu nefunguje, fanshop na ulici je výsmech. Chválim ho však za prácu s deťmi, hovorí športový marketér

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Špecialistu na športový marketing Filipa Švaňu zaráža, že bratislavský Slovan nedostatočne a neobratne pracuje s marketingom. Aj preto podľa neho predali slovanisti menej permanentiek ako Dunajská Streda a Trnava, hoci zo športovej stránky má Slovan jednoznačne najlepšie výsledky a naposledy bolo na jeho štadióne vyše 20-tisíc ľudí.
Úlohu v tom hrajú aj privysoké ceny dresov, zle fungujúce bufety, chýbajúca natívna klubová aplikácia či nedostatok tovaru v eshope. Naopak, Slovan chváli za dobrú prácu s deťmi a pár vecí vytýka aj generálnemu riaditeľovi klubu Ivanovi Kmotríkovi ml.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo sa nepredávajú dresy Slovana;
- čo je za slabým záujmom fanúšikov o permanentky na domáce zápasy;
- v čom robia ľudia z marketingového oddelenia Slovana chybu;
- či marketing ovplyvňujú aj mená Kmotríkovcov a Weissovcov.
Začnime pozitívne, za čo by si marketéri Slovana zaslúžili pochvalu?
Jednoznačne za prácu s deťmi. Na nej sa dá stavať.
Pozn.: Slovan napríklad na minulotýždňový zápas proti Mostaru pozval zdarma dvetisíc detí.
Pracuje Slovan marketingovo dobre so svojimi najväčšími osobnosťami, teda Weissovcami a Jurajom Kuckom?
Tu by som klubu nič nevyčítal. Weissovci a Kucka sa často a primerane využívajú v klubovej komunikácii.
Čo vravíte na to, akým spôsobom generálny riaditeľ Ivan Kmotrík ml. prezentuje posily na sociálnych sieťach?
Ako osobný profil fajn, aj keď ten „pátos mysliteľa a lídra“ mi občas príde trochu bizarný. Klubové kanály Slovana sú v zásade v poriadku.
Ako vo všeobecnosti hodnotíte prácu Slovana na sociálnych sieťach?
Veľmi kladne, je to silná stránka klubu. Chcelo by to popracovať na webe, ktorého hlavné menu nie je veľmi užívateľsky príjemné. Primárnym komunikačným nástrojom klubu by však mala podľa mňa byť natívna aplikácia.
Z čoho môže futbalový klub mať príjem okrem predaja vstupeniek a hráčov do iných klubov?
Príjmy klubov sa rozdeľujú do štyroch základných kategórií.
- Tzv. „matchday“, teda príjem priamo na štadióne (vstupenky, gastro, múzeum, tour, parkovanie a iné).
- Broadcast, čiže príjmy z televíznych práv, ale napríklad aj zo streamingov.
- Commercial. Ide o príjmy od marketingových partnerov a sponzorov, príjem z predaja suvenírov a merchandizingu, príjem z členského vo fankluboch či za účasť v európskych súťažiach.
- No a posledná kategória je zisk z predaja hráčov.
Kým v top kluboch a ligách tvoria najväčšiu časť príjmov vysielacie práva (40 – 60 percent), na Slovensku tvoria prakticky zanedbateľnú časť. Pre najlepšie slovenské kluby ako Slovan či DAC je to výrazný deficit v porovnaní s lídrami v okolitých štátoch, ktoré kasírujú na vysielacích právach rádovo viac. Preto tieto príjmy musia dobiehať inde. A keďže zo slovenskej ligy sa veľké prestupy nerobia, Slovan a DAC navyše nezarábajú ani na následnom ďalšom predaji hráčov. Plus musia zohnať adekvátnu náhradu, hráčske obchody sú v ich prípade skôr nákladovou položkou.
Preto zostáva pokryť viac ako 15-miliónový ročný rozpočet inak. V prípade Slovana sa pozerá ako na spasenie na účasť v skupinovej fáze jednej z európskych pohárových súťaží. Ten príjem je nepochybne pre Slovan mimoriadne dôležitý, nie však dostačujúci. Najmä, ak z neho nedokážete vyťažiť maximum, ako je to, žiaľ, v prípade Slovana.
Prečo si myslíte, že z neho nedokáže Slovan vyťažiť dosť?
Suveníry, občerstvenie. Pohárová sezóna je v plnom prúde, slovanista si však nemôže kúpiť a obliecť nový dres, ale prakticky ani nič iné okrem šálu. Predpredaj problém nevyrieši. Žijeme dobu „tu a teraz“. Fanshop v podobe kontajnera s rozloženými rybárskymi stolíkmi