Dušan Mikušovič
Matúš Vallo (45) je architekt a hudobník, druhé funkčné obdobie pôsobí ako primátor Bratislavy, zvolený za koalíciu Team Bratislava, SaS a Progresívne Slovensko. V rozhovore hovorí:
- čo si odniesol z reakcií na rekonštrukciu Námestia slobody;
- čo chce urobiť pre zrýchlenie stavby petržalskej električky;
- či jeho primátorovanie nie je len o malých mestských zásahoch;
- ale aj čo očakáva od parlamentných volieb;
- a prečo by sa ľudia mali zastávať dobrých politikov.
Kde v Bratislave trávi leto primátor mesta?
Usilujem sa v Bratislave tráviť leto na miestach, ktoré sú trochu spojené s prírodou či vodou. Napríklad nedeľné dopoludnie som celé strávil na Partizánskej lúke. Bol som tam so synom. Je tam celá séria atrakcií, kde sa deti môžu zabaviť.
Počas júla mesto sprístupnilo dva projekty, ktoré majú ambíciu stať sa letnými miestami Bratislavčanov; hájovňu na Peknej ceste, ako súčasť mestských lesov, a zrekonštruované Námestie slobody. Čo hovoria o tom, ako vedenie magistrátu chápe verejný priestor?
Verejný priestor je vec, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá. Moja viera ako architekta aj primátora je, že vzhľad fyzického priestoru môže meniť to, ako mesto vnímame a prežívame. Ľudia to poznajú aj z iných miest, ktoré sú ďalej ako to naše. Preto chceme prinášať do mesta kvalitné riešenia pre zábavu a relax. Napríklad grilovací altánok v starej hájovni – má úspech u ľudí a zároveň je to aj kvalitný kus architektúry.
Najmä Námestie slobody s fontánou malo pomerne veľký ohlas, viacerí architekti a urbanisti ocenili, že vďaka zníženej obrube je to vlastne pobytový priestor, ktorý ľudí láka tráviť tam voľný čas, osviežiť sa. Fontána je cez leto plná detí. Bol to zámer od začiatku?
Je to obrovský úspech architektov, ktorí perfektne odhadli, akým spôsobom treba fontánu posunúť a sprístupniť ju. A je to aj úspech mojich kolegov, s ktorými sme komplikovaný projekt zrealizovali. Nejde len o fontánu, je tam vymenená celá kabeláž, nové osvetlenie, lavičky, je tam viac stromov ako predtým, aj viac metrov štvorcových trávnika. O verejnom priestore sa učím celý život.
Poznal som naratív, že verejný priestor mení percepciu mesta, aj to, ako sa ľudia k sebe správajú. Videl som to na mnohých príkladoch úspešných miest. Ale spôsob, ako to zafungovalo na Námestí slobody, ma trochu prekvapil – samozrejme, pozitívne.
Aké ohlasy vás potešili?
Jeden český komentátor napísal, že na tomto malom príklade – je to jedna zrekonštruovaná fontána – vidno, že Bratislavčania začali mať radi svoje mesto a žiť s ním. Tam sa chceme dostať, to je pre nás dôležité. Okrem toho, vyskúšali sme si to už na bratislavskom Pride, Námestie slobody je a bude novým miestom demokracie v Bratislave.
Keď máte na Námestí SNP o tisícku ľudí navyše, musí sa zastavovať MHD, čo je problém. Na Námestí slobody môžu bývať aj veľké demonštrácie. Pred pandémiou covidu tam bol Pochod za život. Organizátori nám hlásili okolo 40- až 50-tisíc ľudí a námestie to zvládlo. Teraz sme tento priestor ešte viac prispôsobili. Je otvorené pre všetkých.
Zároveň sa objavila aj kritika, ktorá v sebe obsahuje otázku, či je umiestnenie takejto fontány najlepšie, keďže sa nachádza priamo pred úradom vlády a kúsok od Prezidentského paláca. „Nie je a nemôže byť normálne na reprezentatívnom námestí – a ešte k tomu pred úradom vlády – vybudovať kúpalisko, ktoré priamo pozýva ľudí povyzliekať sa a naskákať do vody,“ napísal napríklad jeden z autorov portálu Postoj. Ako na tieto výhrady odpovedáte?
Dostal sa ku mne tento citát. Fontánu využívajú rodiny s deťmi. Rodiny s deťmi sú snáď okej. Som primátorom päť rokov, zažil som rôzne druhy kritiky. Táto ma v podstate iba pobavila. Je tam však pre mňa aj jedna zaujímavá otázka – napísal by tento komentátor to isté, ak by som bol konzervatívny komunálny politik? My sa usilujeme o spájanie, nie rozdeľovanie a tu som mal pocit rozdeľovania.
Video: Matúš Vallo: Nejde mi len o rýchle víťazstvá
(autori: Martina Koník, Dušan Mikušovič)
Nebudem to hodnotiť, môžeme si hovoriť, že je niekto na nás vysadenejší, vzhľadom k ideologickým pozíciám. Ale z tejto kritiky sa dá vydestilovať vecná otázka, či tento typ priestoru – kde sa kúpu deti a podobne – je bežný v blízkosti reprezentatívnych budov.
Vychádzam z toho, že politici sú volení ľuďmi a majú tu byť pre ľudí. Majú ich teda aj zniesť vo svojej blízkosti. Ešte keď som bol aktivista, mal som návrh, aby sa záhrada úradu vlády stala verejnou a spojila sa so záhradou Prezidentského paláca. Sú to dôležité symboly.
Jedným z komentárov, ktoré som v súvislosti s opravou námestia čítal, je, že tento typ projektu pomáha v budovaní dôvery k mestu, ergo aj predstaviteľom, ktorí ho vedú. Ja to v princípe nespochybňujem, ale popri podarenej rekonštrukcii tu máte situáciu, ktorú riešia Petržalčania. Viac ako 100-tisíc ľudí na tomto sídlisku sa pozerá na stavbu električky, kde vidia málo robotníkov a strojov, majú pocit, že sa tam prakticky nič nedeje, a čítajú si o meškaní. Ako vnímate, čo sa v Petržalke deje?
Rozumiem ľuďom, že chcú, aby električka jazdila čím skôr. Je to náš hlavný nosný projekt, chceme, aby električka bola hotová čo najskôr, každý po tom túži. A potom je tu realita, s ktorou denne bojujeme. Ja som šťastný, že to nejakým tempom pokračuje, a pevne verím, že sa nám nový termín – koniec leta 2024 – podarí splniť. Projekt petržalskej električky sme doslova vykopali z podzemia, keď po vypuknutí vojny na Ukrajine a kríze s vysokými cenami stavebných materiálov hrozilo, že sa jej stavba ukončí.
Ako jedna z mála samospráv sme urobili vlastný vzorec na prepočet cien a dohodli sme sa so španielskym dodávateľom, aby stavba pokračovala ďalej spôsobom, že každé tri mesiace sa cena upraví podľa toho, ako sa bude hýbať inflácia a ceny stavebných materiálov. Som preto rád, že táto komplikovaná stavba vôbec ide, a budeme sa ju snažiť zrýchliť. No myslím si, že sme už výrazne vyčerpali prostriedky, ktoré na to ešte máme v rukách.
Pôvodne mala byť električka na koniec Petržalky hotová do konca roka 2023. Po aktualizovanom programe hovoríte o lete roka 2024, ale starosta Petržalky Ján Hrčka aj predseda mestskej dopravnej komisie Jozef Uhler hovoria, že je to nereálne a že električka pôjde v skutočnosti až v roku 2025. Za leto 2024 by ste sa vy Bratislavčanom zaručili?
Po tom, čo sme mali covid a vypukla vojna na Ukrajine, by som sa nerád pridával k takejto záruke. Môžu sa stať veci, ktoré nemáme v rukách a nevieme ich ovplyvniť. Pandémia covidu nám zasiahla aj rekonštrukciu dúbravsko-karloveskej radiály, ktorá nakoniec meškala veľmi málo, ale to tiež bolo na hrane. Teraz prišla vojna a šialenosť okolo cien stavebných materiálov, najmä železa, ktoré je základným materiálom tejto stavby. Viem sa zaručiť za to, že robíme všetko pre to, aby to bolo čím skôr.
Ako bojujete proti tomu, aby stavba nepôsobila takým dojmom ako teraz? Nechcem to stavať len na dojmológii, ale keď sa človek dnes prejde Petržalkou, na stavenisku sa miestami nedeje takmer nič. A uznávam, že ide o subjektívny pohľad.
Nejde mi o to, aby ľudia mali zo stavby nejaký pocit. Ide mi o to, aby sa čím skôr vozili na električke. Stavba má štyri kilometre, sú tam komplikované veci ako mostné telesá, ktoré treba zakladať… zatiaľ ešte nie sme s celou stavbou na povrchu, kde sa to rozbehne rýchlejšie. Ako som povedal, budem sa usilovať o to, aby sa stavba zrýchlila. Priebežne komunikujeme so španielskym dodávateľom, aby na stavbu dali viac ľudí.
Stavebné konzorcium nesplnilo ani prvý, ani druhý míľnik stavby; plnenie tretieho sa analyzovalo – tam som nezachytil výsledok – ale ak mám dobré informácie, dodávateľ nedostal pokutu za nesplnenie prvých míľnikov. Prečo? K ničomu by to neviedlo?
Po prvé by to k ničomu neviedlo, my sme radi, že sa v stavbe vôbec pokračuje. Pokutu, tak ako pri rekonštrukcii dúbravsko-karloveskej radiály, dáme na konci stavby. Tam sme to urobili tak isto, bolo to vyše milióna eur. Navyše, v tomto prípade bol reálny fakt zastavenie stavby na štyri mesiace pre nezhodu, koľko je vysúťažená cena a koľko reálne stavba stojí. Nemohli sme sa tváriť, že to nevidíme.
Trochu umelo staviam do kontrastu rekonštrukciu Námestia slobody a petržalskú električku, ale podľa mňa to nie je zlé. Občas čelíte kritike, že sa vám síce objektívne darí skrášľovať Bratislavu, ale je otázka, či zvládnete aj veľké infraštruktúrne projekty. Skrátka, či po vás zostane aj niečo väčšie.
To je legitímna otázka.
Ako odpovedáte na tento typ kritiky? Pomôžem si citátom Damasa Grusku, bývalého staromestského poslanca za vaše združenie Team Vallo. Ten povedal, že esenciou vášho primátorovania je nahrádzanie systémových riešení problémov malými mestskými zásahmi.
Neviem, či Damas Gruska niekedy rekonštruoval nejakú električkovú trať. Myslím si, že nie. Ja to robím už druhýkrát, dúbravsko-karloveskú radiálu už máme za sebou. Ukázali sme, že to vieme robiť, a robí to ten istý tím, teraz s väčším objemom peňazí. Vtedy to bolo komplikovanejšie, lebo sme pracovali v živej časti mesta; pamätám si telefonáty ľudí, ktorí pre zápchy nevedeli ani vyparkovať svoje auto. Preto mám pocit, že je zvláštne, ak niekto hovorí, že neviem robiť veľké projekty, keď som minimálne jeden taký už úspešne dokončil. Ale bavme sa aj o iných systémových projektoch.
Napríklad?
Dopravné stavby nie sú jediné. Hovorme aj o parkovacej politike. To je obrovský, politicky náročný systémový projekt, ktorý nedávno prešiel do ďalšej fázy. Možno si pán Gruska všimol, že sme po šestnástich rokoch dokázali zbaviť mesto súkromnej firmy BPS Park a Bratislava konečne dostala parkovacie miesta v Starom Meste do svojich rúk. To sú komplikované právne vojny. Môžeme sa vrátiť k Infre, fungovaniu mestských podnikov, ku kúpeľom Grössling… To sú všetko zložité manažérske projekty. Nie je všetko len to, čo fyzicky vidím a je z betónu.
Tieto úspechy vám neberiem. No celá spoločnosť sa dostala do fázy, netýka sa to len Bratislavy, istého „volania po betóne“. Občania republiky majú pocit, že by po súčasných vládach mohlo zostať aj niečo fyzické. Aspoň jedna nemocnica, dokončené diaľnice, opravené železnice. Preto sa zrejme po jednom infraštruktúrnom projekte volá aj v hlavnom meste.
S tým absolútne súhlasím. Robím už druhú električkovú trať a je to veľmi komplikovaný projekt. Ale dobre, poďme teda do Dúbravky. Koľko rokov sa tu nevedela rozšíriť Harmincova ulica? My sme to dokázali napriek všetkým právnym komplikáciám urobiť, len pozemky sme do vlastníctva získavali tri roky. Ale dnes sa na Harmincovej robí a do jesene ju dokončíme. Chápem, že mojim kritikom sa nemusia páčiť investície do verejného priestoru, lebo majú pocit, že je to priveľmi hipsterské alebo fancy (z angličtiny – módne, na efekt – pozn. red.). Ale pre mňa je to úplný základ, nebudem sa za to ospravedlňovať. Nemám pocit, že by som robil iba jednoduché „quick wins“, rýchle víťazstvá. Práve naopak.
Skúsim filozofickú otázku. Ak by ste si museli nevyhnutne vybrať, čo by po vašom aktuálnom mandáte Bratislave malo zostať – bola by to dokončená, funkčná električka do Petržalky, alebo predpripravené Plató nad Staromestskou ulicou?
Električka do Petržalky je na prvom mieste. Plató je veľmi dôležitý projekt, ktorý nie je len o verejnom priestore, ale aj o hluku a o zdraví. Je o tom, ako sa naše mesto pozerá samo na seba a vie opravovať chyby z minulosti. Ale na vrchole našej pyramídy je zabezpečenie kvalitnej mestskej dopravy pre 100-tisícové sídlisko Petržalka.
Premostenie Staromestskej ulice pod Bratislavským hradom známe ako Plató Staromestská by malo byť financované aj z peňazí, ktoré má mesto získať na základe dohody s developerom Woal, za ktorým je skupina J&T Real Estate a Cresco. Mesto výmenou nebude požadovať vybudovanie planetária, ktoré malo vzniknúť na mieste bývalého PKO. Čo vravíte na kritiku, že ste vymenili – i keď kritizovaný – ale reálny projekt, ktorému nechýbalo veľa do realizácie, za svoju srdcovku, ktorá má od realizácie veľmi ďaleko?
Rozumiem tejto kritike. Je mi ľúto, ak som niekomu zastavil či pozdržal jeho sen o planetáriu v Bratislave. Pevne verím, že planetárium v Bratislave má budúcnosť, možno ako súčasť väčšieho celku, tak ako to vidíme v zahraničí. Samostatné planetárium na nábreží nebolo úplne šťastným nápadom, kritizoval som ho už v roku 2015, keď sa to podpísalo. Bol by som nespokojný so sebou ako primátorom, ak by som túto zmluvu nechal ísť. Lebo je rozdiel, či developer investuje 8 miliónov eur do svojho majetku, alebo mesto dostane takmer 11 miliónov na svoje projekty.
Tu je asi dôležité pripomenúť, že planetárium nemalo zostať vo vlastníctve mesta.
Samozrejme. Planetárium nemalo mesto ani prevádzkovať, ani nemalo byť v jeho vlastníctve. To je dôležité povedať. Ale ešte raz k projektu Plató. Ťažkým projektom na začiatku verí málo ľudí. Ale musí byť niekto, kto ich potlačí, kto má nejakú víziu. Ja sa projektom Plató zaoberám už veľmi dlho. Nejde o neobľúbený projekt, ľudia naň mali po zverejnení projektu fantastickú reakciu. Nie je to teda môj architektonický trucpodnik. Plató má viacero dôležitých rovín.
Aké?
Prvá je fyzická. Vyrieši jazvu, ktorú spôsobila výstavba Staromestskej na Bratislave, ale aj mysliach Bratislavčanov. Fyzicky spojíme staré mesto a podhradie, ktoré sú v mestách s rovnakou históriou väčšinou spojené. Vznikne kvalitný verejný priestor a nový park, lebo tam na kraji bude možné sadiť veľké stromy. A vznikne predpolie hradieb. Bavíme sa aj o znížení hluku, keďže Staromestská je zdroj veľkého hluku v tejto časti mesta. A potom je tu aj psychologická rovina.
Tá je aká?
Ukážeme, že vieme naprávať chyby z minulosti. Staromestská je dôležitá dopravná tepna, ktorá však zničila historické jadro Bratislavy. Keď som prišiel na magistrát, všetci ma presviedčali, že nič sa nedá a nič nebude možné. To nie je len bratislavský, ale slovenský problém. A o to tu ide: navždy budeme na architektonických seminároch, ale aj pri pive hovoriť o tom, že Staromestská zničila Bratislavu? Nie. Vieme to napraviť. Mám pocit, že skupina ľudí okolo mňa, ktorí veria, že Plató je reálny projekt, je väčšia a väčšia. Preto sa budem oň usilovať.
Dokončenie električky na koniec Petržalky bude mať výrazný vplyv na to, do akej miery sa podarí Bratislave zbaviť dojmu, že je mestom pre autá. Lebo ľudia prestúpia do verejnej dopravy len vtedy, keď bude pre nich racionálnejšou voľbou. V tomto kontexte – bolo ťažké rozhodnúť o zdražení lístkov na MHD?
Bolo to veľmi ťažké. Chcem sa poďakovať ľuďom, že to prijali lepšie, ako sme čakali. Na zdražení MHD sa podpísali viaceré faktory. Prvý je inflácia, zdraženie bolo vo výške kumulovanej inflácie za dva roky. A potom sú tu ďalšie veci. Dopravný podnik – a teda mesto – pred sebou tlačia skoro 30-miliónový dlh z výpadku tržieb kvôli covidu. Je pre mňa stále nepochopiteľné, že mesto Bratislava nemalo možnosť získať podobnú pomoc, ako dostali od štátu iné dopravné podniky.
Od štátu?
Neviem, či sa to vie, ale existoval nástroj Európskej komisie, z ktorej firmy – a aj dopravné podniky, ktoré boli aspoň sčasti vlastnené súkromníkmi – čerpali kompenzácie za výpadok tržieb. No ministerstvo práce a sociálnych vecí sa neviem prečo rozhodlo, že štyri mestá, teda Bratislava, Košice, Žilina a Prešov, ktoré stopercentne vlastnia svoju MHD, túto pomoc nebudú môcť čerpať. Komunikovali sme s Európskou komisiou, kde nám vraveli, že v iných štátoch to je možné. Išlo teda o politické rozhodnutie. Pritom aj Najvyšší kontrolný úrad pred mesiacom povedal, že sme boli o tieto peniaze ukrátení. Nemôžeme sa tváriť, že tento obrovský dlh nemáme.
Zároveň je tu takzvaný rodinný balíček, pre ktorý samosprávy prišli o ďalšie milióny. Mali ste iné možnosti, kde získať dodatočné zdroje, než zdražovaním MHD?
Mali sme inú možnosť, radikálne škrtať linky a znižovať intervaly, teda aj dostupnosť na niektorých linkách. No z iných miest vieme, a urobili sme si na to aj prieskum, že ľudia uprednostňujú možnosť priplatiť si za lístok, než stratiť kvalitu služby. Bratislavská MHD je veľmi dobrá, podľa Greenpeace sme so starou cenou boli druhí najdostupnejší, ak nerátame mestá, kde majú MHD zadarmo. Dôležité je povedať aj to, že keď som sa stal primátorom, ročný lístok, náš hlavný produkt, stál 264 eur. Po našom zlacnení v roku 2021 stál 199 eur. Dnes stojí 239 eur. Ročný lístok je teda stále lacnejší, ako bol predtým, než som sa stal primátorom. Navyše sme vytvorili novú zľavovú skupinu pre deti, kde sa cena nemení.
Stretol som sa s výhradami, že kým MHD zdražela, parkovacie karty nie; s poznámkou, že to ide proti filozofii dostať ľudí do verejnej dopravy. Aké je vysvetlenie? Neprinieslo by to dostatok zdrojov? Alebo potrebujete parkovaciu politiku ľuďom „predať“, tak nie je vhodné zdražovať?
Verím, že za päť a pol roka, čo som primátorom, sa MHD stala kvalitnou službou. Nakúpili sme 150 nových autobusov, prichádzajú nové obojsmerné električky, máme kamery vo všetkých nočných spojoch. Parkovaciu politiku sme nadizajnovali, rozvíjame ju, veľa vecí sa podarilo, ale stali sa aj chyby, ktoré sa snažíme vychytať. Ľudia si zvykajú. Je ťažké im vôbec povedať – tam, kde si celé roky stál zadarmo, odteraz musíš platiť. Kým tento produkt nebude dobre nadizajnovaný a ľudia sa s ním úplne nezžijú, nechceme ho zdražovať.
Ešte k akcentu na MHD a ekologickú dopravu. Mestská polícia v posledných dňoch častejšie reaguje na odparkované autá na cyklopruhoch, čo je signál pre cyklistov, že mesto chce, aby bicykle boli preferovanou dopravou. Z tohto istého dôvodu sa zavádzajú aj buspruhy pre MHD. Ale zatiaľ som sa osobne málokedy stretol s tým, že by boli vymáhané a polícia kontrolovala dodržiavanie pravidiel; a teda pokutovala autá, ktoré bez oprávnenia cez buspruh prejdú. Máte možnosti to riešiť?
Už dlhší čas pokutujeme ľudí, ktorí stoja na cyklotrasách. Počet takýchto pokút išiel za posledný rok radikálne hore – je to súčasť balíka, v ktorom hovoríme, že cyklotrasy nie sú pre autá. Preto máme aj kampaň „Ani na minútku“, aby vodiči chápali, že tam nemôžu zastaviť ani na chvíľu. Buspruhy sú komplikovanejšie. Ani nový zákon, ktorý hovorí o objektívnej zodpovednosti a podľa ktorého budeme môcť merať rýchlosť, nám nedal možnosť kontrolovať buspruhy. Preto tlačíme na štátnu políciu, aby robila nejaké akcie, zväčša nárazové. V našej kompetencii to však nie je.
Kde plánujete zavádzať nové buspruhy?
Keď som nastúpil, bolo v Bratislave 39 kilometrov buspruhov, my sme urobili ďalších 13 kilometrov. Čaká nás ďalších desať. Budeme ich komunikovať, ale nechcem to už teraz predbehnúť. Naučili sme sa, že nový buspruh musí prejsť oveľa väčšou analýzou ako v minulosti. Chcem si byť istý, že má zmysel. Novinkou, o ktorej môžem hovoriť, je to, že chystáme dva nové cyklopruhy na Vajanského nábreží, medzi Starým mostom a Mostom SNP. Budú to segregované cyklopruhy vo väčšej časti oddelené obrubníkom.
Koncom septembra čakajú Slovensko parlamentné voľby. Ako ovplyvnia Bratislavu?
Stále čakáme, že príde vláda, ktorá povie, že Bratislava je hlavné mesto a patrí jej nejaký typ pozornosti. Nikdy by som nechcel hovoriť, že iné mestá a obce nie sú dôležité, sú. Ale Bratislava je hlavné mesto, mala by mať tomu adekvátny rozpočet. Bez toho, aby som vyplakával, musím povedať, že Sofia a Bratislava sú dve najchudobnejšie hlavné mestá v Európskej únii. Nemôžeme sa porovnávať dokonca ani s Brnom.
Vidíte stranu, pri ktorej cítite nádej, že niečo také zabezpečí? Lebo u nás v štúdiu sa objavujú skôr politici, ktorí hovoria, že Slovensko nemôže byť len Bratislava a že o regiónoch nemôžu rozhodovať úradníci z bratislavských mrakodrapov. Paradoxne to občas hovoria aj tí, ktorých voličské jadro je v hlavnom meste.
Aj ja častejšie od politikov počúvam, že v Bratislave sa nežije reálny život alebo že sa život začína až za Bratislavou. Je to strašne škodlivé, ide len o rozdeľovanie ľudí.
Ktorá strana to nerobí?
Nepočul som to v rétorike Progresívneho Slovenska. A myslím, že ani od SaS.
Nadviažem na to. Viete si predstaviť, že by ste verejne podporili napríklad niekoho z vašich komunálnych koaličných partnerov, teda PS či SaS?
Určite podporím všetkých ľudí a strany, ktoré to so Slovenskom myslia dobre a demokraticky. Ja osobne tieto dve strany veľmi rád podporím.
Primátorom ste sa stali ešte za vlády Smeru, aj keď premiérom už bol Peter Pellegrini. Máte obavu z návratu tejto strany k moci, nielen z pohľadu Bratislavčana, ale aj občana Slovenska?
Áno, bojím sa toho, že sa vráti Smer. Nechajme Bratislavu Bratislavou, i keď vždy budem za ňu bojovať. Ale zo Smeru mám obavu ako normálny občan. Ak sa má vrátiť mafia, tak sa bojím.
I keď v týchto parlamentných voľbách nekandidujete, existovala istá obava, či Team Bratislava bude len mestská strana a či sa z nej nestane subjekt, ktorý pôjde do parlamentných volieb. Nestalo sa – ale čo budúce parlamentné voľby?
Nestalo sa, lebo je to presne tak, ako som hovoril – že to tak nebude. Do budúcnosti je strašne ďaleko. Vôbec neviem, čo život prinesie.
Ako ste prijali správu o rozhodnutí prezidentky Zuzany Čaputovej znovu nekandidovať?
S absolútnym rešpektom, bez akéhokoľvek negatívneho komentára.
Žiadny kritický tón?
Nikdy by som si to nedovolil. Pani prezidentka robí neuveriteľnú prácu, ja si ju neuveriteľne vážim. Situácia, v ktorej je, je veľmi ťažká.
Prezidentka získala dôveru občanov, vďaka ktorej vo funkcii nabrala skúsenosti a kontakty. Jej voliči mohli právom očakávať, že ich využije vo svojom druhom mandáte v práci pre krajinu, nie?
Skúsim dať iný pohľad. Dehumanizácia politikov, ktorá sa tu deje, najmä vo vysokej politike, je príšerná. Ak chcete robiť nejakú robotu, ale ľudia vám každý deň píšu, nie kritiku, ale to, že vás chcú zabiť, tak je to veľmi ťažké. Konkrétne pri pani prezidentke sa pýtam, či sme ako spoločnosť, ktorá stojí za ňou ako demokraticky rozmýšľajúcou političkou, urobili dosť, aby sme sa jej zastali.
To sme mali urobiť?
Niektorých politikov nezmeníme, neovplyvníme sociálne siete, stále tu budú ľudia, ktorí píšu nenávistné komentáre. Ale vieme sa zastať politikov, ktorí robia dobrú robotu. A to je presne Zuzana Čaputová. Ak to nebudeme robiť, normálni ľudia pôjdu do politiky stále menej a menej.
Prezidentka má za sebou úspešný príbeh, ale uprednostnila bezpečnosť svojich detí. O tomto by mala byť debata. Na Slovensku sú politici, ktorí podhodia naše a vaše deti davu, len aby získali politické body.
To je chrapúnske a nehorázne. Ale naozaj je úlohou občanov zastávať si politikov? Nemali by ich skôr kontrolovať a strážiť, a potom podporiť vo voľbách?
U nás stále panuje názor, že politik musí trpieť. Akýkoľvek. To je však vec, ktorá nás vo výsledku povedie iba k tomu, že v politike bude viac a viac ľudí, ktorí nemajú zábrany, devastujú našu krajinu a tlačia ju na východ. A bude tam menej politikov ako Zuzana Čaputová. Nehovorím teraz o sebe, ja sa nemôžem sťažovať, som však pozornosťou aj dôležitosťou o sto tried nižšie. Ale ako občan cítim, že by sme sa mali viac zastať politikov, ak sú dobrí a sú pod paľbou. A to pani prezidentka bola.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
