Keď som otehotnela, šla som upratovať, sponzori v MMA mi nič neplatili, hovorí zápasníčka Lucia Szabová

Určite ste už počuli stereotypy o tom, že šport sa nedá zlúčiť s materstvom, že pri športovkyniach často skĺzavame k hodnoteniu ich výzoru alebo o tom, ako sa pri manažérkach a novinárkach v športe neustále zdôrazňuje, že sú to ženy. Presne to sú veci, o ktorých sa rozprávať nechceme, a preto vznikol seriál Ženy v športe.

 

Každý piatok na webe Denníka N vychádza jeden diel zo série a vybrané časti nájdete aj v podcastových aplikáciách a na YouTube.

O zápasníkoch MMA často kolujú predsudky, že sú agresívni aj v súkromnom živote.

Aj najlepšia slovenská zápasníčka MMA Lucia Szabová mala podobný názor. Keď si to však vyskúšala, zistila, že MMA nie je žiadna bitka a kombinácia techník a zápasníckeho zmýšľania je podľa nej skôr umenie.

Hovorí, že v súkromnom živote by sa nechcela pobiť, ani keby ju niekto napadol. „Radšej by som volila útek,“ hovorí.

Kariéru minulý rok prerušila po tom, čo otehotnela. V septembri 2022 sa jej narodil syn Dragan a už pol roka po pôrode súťažila v thajskom boxe.

Rada číta knihy o správnej starostlivosti a výchove detí. Rovnako, ako by sa nechcela pobiť v súkromí, je aj proti fyzickým trestom pre deti. „Keď sa k tomu človek uchýli, prehral vlastne sám so sebou,“ vraví v rozhovore.

Aké boli reakcie, keď ste v Oktagone, u vášho v podstate zamestnávateľa, oznámili, že ste tehotná?

Oznámila som to na Oktagone v Prahe, bola som vtedy vo štvrtom mesiaci. Organizátori to zobrali dobre, organizácia nestojí na jednom zápasníkovi, takže s tým nebol problém. Skôr to bol problém pre môjho trénera, ktorý bol sklamaný. Viacero ľudí bolo sklamaných, že som si spomalila kariéru.

Keď ste na galavečere Oktagonu oznámili, že ste tehotná, zrazu ste vošli do klietky s tým, že chcete niečo povedať. Vedeli vtedy organizátori, čo chcete povedať?

Áno, už o tom vedeli. Mnoho ľudí si myslelo, že idem oznámiť skôr nejaký zápas, napokon to bol pre nich šok, ale bol to šok aj pre mňa.

Ako to bolo so sponzormi? Nebol problém, že ste otehotneli?

Nikto vás nebude sponzorovať, keď nezápasíte. Všetok môj príjem sa zrazu zredukoval na nulu. Rýchlo som teda uvažovala, ako si počas tehotenstva zarobiť. V tej dobe som aj študovala na vysokej škole a nemala som nárok na materskú.

Čo ste napokon robili?

Našla som si brigádu, išla som upratovať pre jednu firmu, vyhovovalo mi, že to bolo časovo flexibilné. Do toho som robila aj súkromné tréningy, bolo to fyzicky náročné, keďže dopoludnia som upratovala a popoludnia som bola na tréningu.

Do koľkého mesiaca ste to zvládali?

Do siedmeho mesiaca, potom som skončila s prácou aj trénovaním a venovali sme sa už iba zariaďovaniu bytu.

Vrátim sa k tomu, ako ste povedali, že pre všetkých bol šok, keď ste oznámili tehotenstvo. Neuvažovali ste, či nepočkať s rodinou pre kariéru?

Keď som zistila, že som tehotná, vôbec mi nenapadla otázka, či si tým nezničím kariéru. Mala som vnútorný pocit, že som pripravená na rodinu. Myslela som si, že to budem zvládať bez problémov, aby som sa vrátila. Ale zistila som, že som mala inú predstavu o materstve a je to veľmi náročné.

V čom je iná predstava ako realita?

Bola som tehotná, tak som si myslela, že malé bábätko bude len spať, naje sa, prebalím ho a znova bude spať. Potom som zistila, že to tak vôbec nie je, tam sa rozplynuli moje predstavy o skorom návrate. Dieťa potrebuje cítiť blízkosť, nejde to na pol plynu.

Ako dlho po pôrode ste začali trénovať?

Začala som asi po troch mesiacoch, mala som vnútorné zranenia po pôrode, potom aj chvíľu trvalo, kým som sa do toho dostala, pribrala som totiž pätnásť kilogramov. Začiatok bol pomalý, ani ja sama som sa necítila komfortne. Po jednom či dvoch mesiacoch som cítila, že je to na dobrej ceste.

Videla som váš príbeh, ktorý do videa natočil Oktagon, objavili sa tam komentáre, ako ste si pokazili život tehotenstvom, niektoré boli až vulgárne. Čítali ste si ich? Čo si o tom myslíte?

Absolútne nečítam komentáre. Skôr ma zaujíma názor od blízkeho okolia, čo si o tom myslia rodičia, partner, tréner. Keď toto niekto napíše, tak asi sa doma nudí. Niekedy sú ľudia schopní napísať veci, ktoré by vám do tváre nikdy nepovedali. Ak mi to povedia osobne, som ochotná viesť diskusiu. Ale toto je také, že však kopnem si, keď môžem.

Čo je ťažšie na návrate po pôrode? Naladiť sa na šport fyzicky alebo mentálne?

Určite mentálne, je extrémne náročné zladiť tieto dva svety dokopy a nájsť nejaký balans. Až po zápase v thajskom boxe som si uvedomila, že ešte potrvá, kým budem mať normálnu prípravu a že teraz budem musieť ubrať v prospech svojho syna, lebo inak niekto trpí, buď on, ja alebo môj partner, ktorý si odnáša moju nervozitu.

Nehovorím však, že po fyzickej stránke návrat nie je ťažký, však je to práca, byť na materskej a je psychicky náročné znášať prejavy malého bábätka. Keď nie je v pohode, ja musím byť určite v pohode, aby som mu vedela poskytnúť oporu, keď ju potrebuje.

Je niečo, čo vás prekvapilo na kombinácii materstva a kariéry?

Bola som veľmi prekvapená, aké je to náročné, keď som prišla domov z pôrodnice. Možno to bolo trochu inak, ako som si predstavovala, som mladá a na to, aké náročné je vychovať dieťa, som sa pozerala cez ružové okuliare. Možno keby som mala dieťa, ktoré v noci pokojne spí, zdalo by sa mi to jednoduchšie, ale on je veľmi akčný, všetko chce chytať, objavovať.

Veľa žien, ktoré začnú s akoukoľvek prácou krátko po pôrode, hovorí, že sa ich okolie stále pýta, kto sa stará o dieťa, kým pracujú. Máte to tak aj vy?

To je pravidelné, prídem na tréning a prvá otázka je: kde máš dieťa? Je prirodzené, že sa to ľudia pýtajú a že ich to zaujíma. Väčšinou ho stráži buď moja mamina, môj partner alebo druhá babka. Som rada, že si buduje väzbu aj s niekým iným než len so mnou. Som rada, že vydrží byť aj s niekým iným, lebo to by sme sa ďaleko neposunuli.

Chodí s vami aj na tréning?

Skúšala som to, ale potom to vyzeralo skôr tak, že trénuje on a nie ja. Takže keď som si chcela zamakať a mať hodinku pre seba, bolo jednoduchšie poprosiť niekoho, nech mi ho pokočíkuje, kým spí.

Ako vyzerá váš tréningový deň?

Väčšinou chodím trénovať doobeda, vtedy je to pre mňa jednoduchšie s energiou. Po obede už často mám dosť. Takže väčšinou ráno všetko zariadim a pobalím nás aj s malým, po ceste ho buď vyložím u maminy a ja si odbehnem rýchlo na tréning a potom sa vrátim a beriem ho späť, ideme domov a deň pokračuje. Alebo doobeda som doma a idem trénovať po obede, keď sa vráti môj partner z roboty.

Ako vyzeral váš tréning pred materstvom?

Bolo to oveľa jednoduchšie, trénovala som dvojfázovo. Vstala som, dala si raňajky, sprchu, tréning, vrátila som sa domov, dala si sprchu, obed, oddýchla som si alebo doma niečo porobila a išla na tréning. Vtedy som mala oveľa viac času na seba.

Ako to máte s dojčením aj s ohľadom na tréning, kde s vami malý nie je?

Na začiatku to bol veľký boj, nešlo nám to, malý sa nevedel úplne dobre prisať, s tým som sa trápila asi dva mesiace, kým sme sa zladili tak, že to išlo bez problémov. Keď som potom chodila na tréningy, tak som sa snažila odsávať si mlieko, to mi tiež nešlo, potom sme mu v takýchto prípadoch začali dávať umelé mlieko.

Teraz už konzumuje skoro celý deň tuhú stravu, dojčím ho dva-trikrát za deň a potom v noci. Teraz je to super, hoci trocha otravné. Keď mám pravdu povedať, už by som možno aj bola rada, keby sme to postupne stopli. No chápem, že to potrebuje, ale už sa snažím prechádzať viac-menej na normálnu stravu.

Po pôrode ste aj písali diplomovú prácu, ako ste to zvládali?

Príliš som to nezvládala, najprv som si to vôbec nevedela časovo zadeliť. Keď spal, tak som sa snažila písať, ale nevedela som sa sústrediť, veľmi ťažko sa mi písalo, nakoniec sa mi to podarilo, z čoho som doteraz prekvapená. Doteraz si hovorím, že som to mala napísať ešte počas tehotenstva, ale samozrejme, že som bola lenivá. Našťastie som to napísala, takže som rada, že titul je doma.

Znamená to, že ste museli písať po nociach?

Väčšinou áno, keď malý zaspal, tak som sa snažila aspoň dve hodiny písať, ale som taký typ, že po desiatej sa mi chce spať a už zo mňa veľa nie je.

V dokumente pre Oktagon ste hovorili aj o tom, že rada čítate knihy o výchove detí alebo sledujete náučné videá a že boli aj veci, ktoré napríklad prekvapili vašu maminu. Čo napríklad?

Bolo toho viac, myslím, že sa to týkalo psychomotorického vývoja. Napríklad ako novorodenec mal prirodzene diastázu brušných svalov. Pred dvadsiatimi rokmi sa pritom neriešilo, ako dieťa zdvihneme.

Ja som si po pôrode zavolala k nám domov paniu, ktorá sa tomuto venuje a veľmi mi pomohla. Ukázala mi, ako ho mám prebaľovať cez bok, nedvíhať ho priamo na seba. Jemu veľmi pomohlo, že sa oveľa lepšie vedel orientovať v priestore a vnímať vlastné telo. A aj mne sa zapáčilo, že viem, čo s ním mám robiť. Bola som si potom istejšia v tom, čo robím, celé hranie sa s ním bolo zmysluplnejšie.

Boli v rámci týchto kurzov aj témy týkajúce sa fyzických trestov?

O tom sme sa nebavili vôbec. Myslím si, že nie sú dobré. Keď sa k tomu človek uchýli, prehral vlastne sám so sebou. Keď sa neovládne, ako sa môže ovládať dieťa? Ono nemá natoľko vyvinutú psychiku, neurobí to schválne. Ale zasa chápem, že niektorí ľudia, ako napríklad môj tatko, sú výbušnejšie povahy. Ja to mám asi po ňom, tiež sa viem nahnevať v priebehu pár sekúnd, takže v takom prípade je dôležitá práca na sebe.

Asi pol roka po pôrode ste súťažili v thajskom boxe. Ako vyzerala príprava aj s ohľadom na váhové limity takto krátko po tehotenstve?

Na ten zápas som sa príliš nepripravovala, zobrala som to iba týždeň pred jeho termínom. Trénovala som iba pre udržiavanie sa a chcela som sa dostať do formy. Toto mi prišlo ako dobrý spôsob, ako sa otestovať, ako na tom som kondične. Váhovo som už v tom čase bola vo svojom limite. Bežne som v kategórii do 61 kilogramov, v tom čase som mala 65. Chcela som si hlavne vyskúšať, aké to bude po pôrode, veľmi mi chýbal pocit stáť v ringu.

Aký je rozdiel medzi thajským boxom a MMA?

MMA je oveľa komplexnejšie. Tam sa bojuje aj v postoji aj na zemi, sú tam aj prvky wrestlingu. V thajskom boxe sú väčšie rukavice, bojuje sa v ringu. Je to teda úplne iný šport.

Je MMA prispôsobené tomu, aby išli zápasníčky na materskú?

Závisí to asi od konkrétnej zápasníčky. Ja som bola v zlej situácii, lebo som aj študovala a kariéru som iba rozbiehala, sponzorov som mala pod podmienkou zápasenia a výsledkov. Ak otehotnie niekto, kto už je v UFC (najprestížnejšia americká MMA organizácia na svete, pozn. red.) a trebárs by tehotenstvo aj bolo naplánované, tak by sa asi situácia vyvíjala inak. Ale inak to nie je (v Oktagone) ošetrené.

Aká je šanca, že by ste súťažili v UFC?

Keď nepríde druhé dieťa, čo dúfam, že tak skoro nepríde… (smiech) Verím tomu, že mám šancu sa tam dostať.

Ako by mohla vyzerať vaša cesta do UFC? Čo všetko pre to treba spraviť?

Ja si to predstavujem tak, že by som sa najprv chcela vrátiť do Oktagonu. Tam by som sa rozzápasila, získala titul a potom sa uvidí. UFC si môže bojovníkov vyberať. A je dôležité, aby bol človek aj atraktívny svojím zápasníckym štýlom a celkovo bol niečím zaujímavý. Dôležité nie je len to, či človek vyhráva, ale aj ako vyhráva, aké má vystupovanie…

Ako vyzerajú odmeny v Oktagone?

Záleží to na zápasníkovi, každý zápasník má inú kvalitu a výkonnosť. Myslím si, že ženy dostávajú menej ako muži, muži sú v športe dominantnejší. Konkrétne číslo hovoriť nebudem, ale keby som sa iba týmto mala uživiť, tak by to bolo iba prežívanie. Bez sponzorov je to náročné.

Videla som vaše vyjadrenie pre Startitup, kde ste povedali, že niektorí muži zápasníci si myslia, že ženy patria iba do kuchyne a nie do klietky. Povedal vám to aj niekto osobne?

Osobne nie, skôr som to iba čítala. Je to každého názor, nikomu ho nebudem brať. Ak muži môžu tancovať balet, takisto ženy môžu zápasiť v klietke.

A čo by ste povedali niekomu, kto by povedal, že je celkovo hlúpe sa ísť pobiť do klietky?

Nech si to vyskúša. Nie je to bitka. Človek sa musí naučiť veľa techník, je to skôr umenie ako používať svoje telo a využívať ho vo svoj prospech. Je to o stratégii a taktike. Človek musí používať aj bojovnícke IQ.

V rozhovore pre Oktagon ste povedali, že aj vy ste považovali zápasníkov za akýchsi prepnutých. Čo sa teda stalo, že ste napokon začali zápasiť? 

Áno, mala som aj ja predsudky. Bola som presne ako tí ľudia, ktorí to vidia v televízii a nepáči sa im to. Videla som v tom len to, že niekoho bijem na zemi. Keď som si to vyskúšala, zmenila som názor a zistila som, že to nie je žiadne mlátenie do hlavy. Sú aj zápasy, na ktoré sa možno niekomu ťažko pozerá, ale mne sa páčia práve takí zápasníci, ktorí využívajú rôzne techniky a dokážu nimi súpera dostať tam, kam chcú.

Ako prebieha príprava na zápas?

Mala by prebiehať určite aspoň dva mesiace pred zápasom vo vysokom tempe, tréningy by mali byť aspoň dvojfázové, aby športovec natrénoval dosť fyzicky aj psychicky.

Je ideálne, ak sú zápasníci čo najviac na limite svojej váhovej kategórie, často rozhodujú stovky gramov. Ako sa viete dostať presne do váhy, ktorú potrebujete?

Odvážim sa, zistím, koľko vážim a keď už to človek absolvoval niekoľkokrát, tak vie, ako napríklad nabrať štyri kilogramy. Je dôležité si dávať pozor na príjem kalórií. A keď na konci zistíte, že ste trochu nad limitom, dá sa doňho dostať odvodnením.

Stáva sa vám, že by si o vás ľudia mysleli, že ste agresívna bitkárka v súkromnom živote?

Jasné, podľa mňa je veľa ľudí prekvapených, keď zistia, že inak som dosť flegmatická, možno až nevýrazná. Všetku agresivitu si vybijem na tréningu a doma som pokojná.

Prekážajú vám takéto otázky alebo stereotypy?

Neprekáža mi to.

Verím, že ste to nikdy nepotrebovali a nebudete potrebovať, ale myslíte si, že keby to bolo nutné, tak vám vaše skúsenosti so zápasením pomôžu ako sebaobrana?

Ešte nikdy som sa nedostala do takej situácie, keby som sa dostala, tak asi ako prvé volím útek. Lebo je to vlastne aj nevýhoda, že keď ovládate bojové umenie, skôr druhému ublížite. To by bolo zlé pre vás aj pre váš klub. Robilo by to zlé meno bojovým športom, radšej by som sa tomu vyhla.

Chystáte sa syna naučiť základnú sebaobranu?

Nechcem na neho tlačiť. Bola by som veľmi rada, keby ho bavil grappling (súboj na zemi), myslím si, že toto je pre deti pomerne prirodzené a na niektorých aj vidieť, že sa do toho športu vyslovene pýtajú. Bavilo ma aj chodiť s ním na tréningy, ale určite nebudem proti, keby ho napríklad bavila hudba. Budem ho v tom podporovať.

Lucia Szabová (1997)

Je slovenská bojovníčka v MMA a thajskom boxe. Je známa aj pod prezývkou Silent Killer (Tichá zabijačka). V rámci Oktagon MMA má skóre 6 výhier a 0 prehier. V thajskom boxe je to 12:0. Súťaží v kategórii bantamovej váhy. Pre tehotenstvo v roku 2022 prerušila kariéru, v septembri 2022 sa jej narodil syn Dragan. Už v marci 2023 súťažila prvýkrát od pôrodu v thajskom boxe. Po pôrode dokončila štúdium na Masarykovej univerzite v Brne na Fakulte športových štúdií, odbor špeciálna edukácia bezpečnostných zložiek.