Komentátori Denníka N: Slovensko nemôže byť také beznádejné, aby prieskumy viedol Smer

Dianie v poslednom týždni v podcaste V redakcii preberali šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný a vedúci reportérov Juraj Koník.

V tomto týždni sme sa prehupli do posledných dvoch mesiacov predvolebnej kampane, voľby nás čakajú 30. septembra. No je leto a kampaň síce beží, ale k výraznejším konfrontáciám medzi stranami zatiaľ nedochádza. Prekvapuje vás to?

Matúš Kostolný: Podľa mňa dochádza. Zabúdame na to, že celé mesiace tu máme základný val, medzi ktorým sa ostreľujú dva tábory: prodemokratických a nedemokratických politikov. Toto rozdelenie je razantné, často aj emotívne, niekedy až vulgárne – a stále prítomné. Do toho prichádzajú aj útoky v rámci dvoch základných táborov.

V posledných týždňoch je viditeľné, že takmer každý sa pokúša poučovať či kritizovať Progresívne Slovensko, ktoré sa v prieskumoch dostáva niekedy na druhé, niekedy na tretie miesto. Tak sa z PS stáva viditeľnejší hráč. Ani spomedzi demokratov si nikto nenechal ujsť príležitosť, aby povedal, akí sú nepripravení či nebezpeční.

Takže dojem ospalej kampane je mylný a v skutočnosti je ostrá?

Juraj Koník: Kampaň je v posledných dvoch-troch týždňoch asi utlmenejšia, ale aj ja vidím jasné vymedzenie sa. Začal by som optimisticky: sledujem aj aktivity, ktoré vyzývajú ľudí, aby išli voliť a sami spravili niečo s výsledkom volieb. Pozitívny tón nepočuť až tak od politických strán, skôr to ide „od boku“.

My v Denníku N skúšame ísť cestou, že prvovoličom dávame predplatné zadarmo. Páči sa mi aj spoločný klip Markízy a Refresheru zameraný na mladých, ktorý im hovorí, aby boli zodpovední sami za seba. To je emócia, ktorá by podľa mňa mala v týchto voľbách prevážiť.

Letnú uhorku bez veľkého počtu tlačových konferencií sa pokúsili využiť Demokrati expremiéra Eduarda Hegera, ktorí sa v prieskumoch pohybujú medzi dvomi a štyrmi percentami. Novinárov si zavolali na „zásadné vyhlásenie“, niektorí očakávali ich odstúpenie z kampane, ale nič také neprišlo. Malo to prísť alebo je ešte skoro?

Kostolný: Myslím si, že je ešte čas. Ak sa strany rozhodli kandidovať, tak odstúpiť uprostred kampane by bolo zvláštne a nepochopiteľné. Tlak na strany ako Demokrati alebo Modrí bude vznikať v septembri. Bolo by zodpovedné, aby to urobili skôr, ako bude neskoro, ale zatiaľ je ešte čas.

Aký by to malo efekt, ak v prieskumoch dosahujú len pár percent?

Kostolný: Stále neberieme do úvahy, že veľmi veľa ľudí je nerozhodnutých. Slovensko je rozdelené na dva veľké tábory, ktoré som pomenoval už na začiatku. Verím, že tábor demokratických voličov je väčší ako tábor nedemokratických, extrémistických a spiatočníckych voličov. Len je dôležité, aby demokratickí voliči prišli k voľbám.

Rozumné, i keď nepríjemné rozhodnutia v záujme krajiny a nie svojej strany by mohli mobilizovať ľudí. Povedia si – myslia to vážne, ide o veľa a urobili rozhodnutie, ktoré nie je v politike bežné, tak to je možno dôvod, aby sme si urobili svoju robotu aj my a išli voliť.

Demokrati sa rozhodli vymedziť voči ostatným stranám; Smer a Hlas zaškatuľkovali ako tých, ktorí Slovensko rozkradnú, OĽaNO, SaS a Sme rodina ako strany, ktoré ho rozhádajú, a progresívcom vytkli, že sú neskúsení. Ako hodnotíte túto stratégiu? Pomôže voličom lepšie pochopiť, prečo by mali voliť práve Demokratov, alebo z nej medzi riadkami cítiť paniku?

Koník: Je pochopiteľné, že sa snažia výrazne odlíšiť od všetkých a ukázať, že má zmysel ich voliť. Dokonca si myslím, že ťah s Andreou Letanovskou by mohol byť v inej krajine či za iných okolností geniálny a mohol by kampani zásadne pomôcť. Ale pri dôveryhodnosti tejto strany… Priznám sa, aj sa čudujem, že im venujeme už druhú otázku. Nemyslím si a nepredpokladám, že by sa dokázali vyhrabať zo svojich dvoch-troch percent.

Kostolný: Keď som videl tlačovku Demokratov, mal som pocit ako pri známom škôlkarskom vtipe, v ktorom ide slon a komár po moste a komár hovorí – ale dupeme.

Tlačovku Demokratov si všimol aj Igor Matovič, po dlhšej dobe venoval Demokratom aj status, budem z neho citovať: „Zase len trápnučké blá-blá-blá o ničom, ako sú oni jediná alternatíva pre Slovensko. Smutno mi je pri pohľade na Eda a spol. Každým dňom a ich vystúpením viac a viac.“ Cítiť, že Matovič ustál rozkol v OĽaNO?

Kostolný: To je predčasné povedať. Igor Matovič nemá isté, či sa dostane do parlamentu. Je veľmi zdatný v umení predstierať a klamať. Táto jeho predstieraná otcovská suverenita voči Eduardovi Hegerovi na mňa nerobí veľký dojem.

V pondelok zverejnila svoje dáta agentúra AKO, minulý piatok Focus. V oboch prieskumoch OĽaNO nedosiahlo sedempercentné kvórum potrebné pre trojkoalíciu. Môže byť parlament bez Matoviča?

Koník: Detailne sme rozoberali viaceré prieskumy. Z pohľadu na dáta a pevnosť rozhodnutia voličov, ktorí chcú Matoviča voliť, nám vychádza, že OĽaNO má v tomto momente väčšiu šancu dostať sa do parlamentu ako SaS a KDH. Možno to ide proti intuícii, ale Igor Matovič si dokázal udržať 6 – 7 percent voličov, ktorí sú stále pri ňom, nech robí čokoľvek. Mám pocit, že čím viac ho bude vidieť, tým skôr môže nabaliť tých pár percent, ktoré by mu zatiaľ mohli chýbať.

Zastavím sa pri progresívcoch. V poslednom týždni som videl viacero videí, v ktorých sa politici iných strán pozastavujú nad výrokmi či politikou PS. Dlhodobejšie to robí Hlas, najnovšie Mikuláš Dzurinda nahral video, v ktorom hovorí, že Progresívne Slovensko sa k svojim preferenciám neprepracovalo, ale premlčalo, najnovšie Juraj Šeliga z Demokratov krúti hlavou nad výrokmi Jaroslava Spišiaka o Denise Sakovej. Robí PS niekde chybu?

Kostolný: Je to úplne normálna situácia. Progresívne Slovensko je v prieskumoch na druhom či treťom mieste, momentálne je najúspešnejšie z demokratických strán. Logicky priťahuje pozornosť voličov aj súperov, ktorí chcú týchto voličov zneistiť a ukradnúť si ich pre seba. Zdá sa mi to ako priehľadná a prvoplánová stratégia.

Koník: Ak je strana terčom potenciálnych súperov a nepriateľov, môže to vypáliť dvomi smermi. Buď ich to ešte viac posilní, alebo im toto permanentné bombardovanie ublíži. Ale skôr by som povedal, že ich to posilní.

Kostolný: Na kritike Progresívneho Slovenska ma baví, ak iné strany hovoria, ako sú v PS neskúsení. Je to perfektné, lebo väčšina politikov, ktorá to hovorí, svoju neskúsenosť a nepoškvrnenosť v čase, keď vstupovali do politiky, vydávala za svoju najväčšiu hodnotu.

Vraveli, že sú „nezaťažení minulosťou“.

Kostolný: A hovorili to všetci ešte pred pár rokmi, lebo títo politici a ich strany tu sú väčšinou len pár rokov. Aj tento moment sa mi zdá veľmi predvídateľný. Ale odpoviem na otázku, či Progresívne Slovensko robí niečo zle. Je relevantné pýtať sa, či by nemohli byť na tom ešte lepšie a byť lídrami prieskumov. Slovensko predsa nemôže byť taká zúfalá a beznádejná krajina, aby prieskumy viedol Smer; to by nemala dovoliť všeobecná spravodlivosť.

Nemám jasnú odpoveď v zmysle, čo by malo PS robiť, aby vyhralo voľby. Ale debata o tom, či robia dosť, je legitímna. Progresívne Slovensko v posledných mesiacoch zvolilo stratégiu veľmi opatrného vstupovania do verejného priestoru. S pribúdajúcimi týždňami sa mi zdá, že spôsob ich zapojenia sa do verejnej debaty sa zvyšuje, a nasledujúce dva mesiace im dávajú priestor, aby ešte akcelerovali.

Ďalšiu fázu kampane spustili aj iné strany, dá sa to usúdiť minimálne z novej série bilbordov, ktoré majú Smer, SNS, ale aj Hlas a Sme rodina. Nechcem od vás, aby sme hodnotili, či na voličov zaberú, ale povedzme si, čo o týchto stranách ich nové slogany hovoria. Smer má biele bilbordy s jednoduchým sloganom „Stabilita, poriadok a sociálne istoty“. Zaujímavé je, že tak ako na prvej sérii o „konci chaosu“ na vizuáloch nie sú fotografie straníckych lídrov a ani predsedu Roberta Fica. Má to svoju logiku?

Koník: Tak ako hovoríš, necítim sa byť expertom na to, ktorá kampaň ako zafunguje. Z kampane Smeru opäť cítim, že je v nej veľa peňazí a že Robertovi Ficovi ide o veľa. Verím, že Smer si robí veľa prieskumov na dennej báze, z ktorých Ficovi vychádza, čo má ľuďom rozprávať, a on nemá žiadne škrupule, aby im to aj hovoril.

Kostolný: Robert Fico má, napríklad na rozdiel od Michala Šimečku, výhodu – ja by som si myslel, že to je skôr nevýhoda –, že jeho tvár každý pozná. Nepotrebuje ju ukazovať na bilbordoch, aby zvýšil povedomie o tom, kto je líder Smeru. Myslel by som si, že keďže jeho tvár a činy každý pozná, musí skončiť zle. Ukazuje sa, že to tak nemusí byť.

Konkurenčný Hlas Petra Pellegriniho začal akcentovať prísľub „silného štátu“, aj v tlačových správach, ale aj na bilbordoch, kde píšu, že „len silný štát pomôže ľuďom“. Viem si predstaviť, že ich volič po silnom štáte volá a slogan im vyšiel z focusových skupín. Čo to hovorí o kampani a ďalšej stratégii Hlasu?

Kostolný: Necítim sa na to, aby som hodnotil samotné heslo či bilbordy. Ale celkovo mám pocit, že Hlas je v panike, lebo v prieskumoch padá. Zdá sa mi, že výsledkom toho je kampaň, v ktorej akoby narážali od steny k stene, zúfalo blúdia a skúšajú, čo to dá. Nezdá sa mi, že heslo o „silnom štáte“ v kombinácii práve s Hlasom môže fungovať.

Koník: Kolegovia sa v posledných dňoch vrátili z dvoch rôznych mítingov Hlasu. Zaujímavý poznatok pre mňa bol, že ak vie niekto robiť kampaň, na ktorú aj v nie najväčšom okresnom meste prídu stovky ľudí, tak je to Hlas. Možno to nie je tak, že by mali zabrať slogany na bilbordoch. Skôr to čítam tak, že Hlas môže byť voľbou na istotu pre nerozhodnutých.

Čím Hlas láka na svoje mítingy? Kapelami ako Drišľak a klasickou kampaňou spred pätnástich rokov, kde sa rozdáva pivo a párky?

Koník: Áno, zjavne ešte funguje aj tento typ kampane. Sú tam kapely, ktoré miestni poznajú a prídu si s nimi zaspievať. Hlas si teraz prešiel drobným škandálikom na stránke Zomri, kde sa šírilo video, v ktorom podpredsedníčky Hlasu Zuzana Dolinková a Denisa Saková ukázali, ako nevedia spievať. Urobili si trochu hanbu, ale ja mám pocit, že na časť voličov to môže fungovať. Bola to taká ľudová zábava.

Kostolný: Znova a znova sa bude opakovať základný problém, ktorý je pri Hlase. Predstavujem si, prečo by som ako potenciálny volič Hlasu mal chcieť voliť túto stranu. Ponúkajú mi slogan „silný štát“, ale keď zatvorím oči, zdá sa mi, že silný štát by mi vedel skôr ako Peter Pellegrini zabezpečiť Robert Fico. Ja sa toho desím a ani jednu verziu tejto ponuky by som nechcel, no problém Hlasu je od začiatku vysvetliť, prečo by mali byť lepší ako originál. Sú kópiou a strašne z nich cítiť neistotu. To nezachráni žiadna pesnička.

Nové bilbordy má aj Sme rodina Borisa Kollára, píše sa na nich „Nie sme dokonalí, ale pomáhať vieme.“ To sa asi dá chápať ako odkaz na Kollárovu kauzu s jeho bývalou partnerkou, nie?

Koník: Pre mňa je to neskutočný škandál. Boris Kollár akoby týmto bilbordom hovoril – áno, občas niekoho zbijem, v tomto prípade svoju bývalú partnerku, ale potom jej dám peniaze, a tak je to v poriadku. To tam aspoň čítam. Borisa Kollára baví byť v kampani reaktívny. Reagoval na slogan SaS „meníme hru“, a teraz hrá spôsobom – s tým domácim násilím mi to nejako prešlo, ale ešte vám to pripomeniem.

V spolupráci s agentúrou Ipsos sme tento týždeň zverejnili aj prezidentský prieskum. Vyplýva z neho, že bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok by mal v auguste v prezidentskej voľbe lepšie vyhliadky ako na jar tohto roku, čo môže súvisieť s rozhodnutím prezidentky Zuzany Čaputovej neuchádzať sa o znovuzvolenie. Korčoka by v auguste za prezidenta „určite volilo“ niečo vyše 11 percent voličov, „jedným z kandidátov“ by bol pre ďalšiu pätinu respondentov. Očakávate, že ho to povzbudí a kandidatúru ohlási?

Kostolný: Áno, očakávam to.

Koník: Beriem viac-menej ako istú vec, že bude kandidovať.

Na čo čaká?

Kostolný: Problém je čas. Na samotnú kampaň by pre Ivana Korčoka mohol byť čas aj po parlamentných voľbách, pokojne by si mohol počkať, ako voľby dopadnú, a podľa toho cieliť svoj základný motív. Ak vyhrajú nedemokratické strany, tak je pomerne jasné, že voľba prezidenta bude o tom, či bude mať Slovensko aspoň jedného predstaviteľa štátu z normálneho sveta. Ak sa podarí vládu zostaviť demokratickým stranám, bude to trocha iná situácia. No ak by Ivan Korčok čakal do volieb, potom by musel ešte počkať, kým sa zostaví vláda.

To by bol október, čochvíľa Vianoce, zrazu by mu zostalo veľmi málo času. A nejde tu len o prezentáciu navonok, ale aj o budovanie tímu. Predpokladám, že Ivan Korčok svoj tím už buduje, lebo prezidentská kampaň nie je záležitosť dvoch-troch ľudí, ktorí si sadnú do auta a obídu Slovensko. Preto si myslím, že Ivan Korčok by mal oznámiť svoju kandidatúru ešte v auguste. Rátam s tým, že v priebehu pár týždňov sa to stane.

V prieskume nevyšiel úplne najhoršie Robert Fico. Predsedu Smeru by určite volilo vyše 13 percent respondentov, kandidátom by bol pre ďalších 19 percent voličov. Na porovnanie – Peter Pellegrini by mal istú podporu 12 percent ľudí, ale o niečo vyšší potenciál ako Fico; zvážila by ho ďalšia štvrtina voličov. Mohla by Fica ešte lákať prezidentská kandidatúra?

Koník: Pre Pellegriniho aj Fica môžu byť výsledky prieskumu veľkým povzbudením. 30. septembra sa rozhodne, ako sa bude krajina vyvíjať a či bude Robert Fico predsedom hlavnej vládnej strany alebo nebodaj premiérom. Dôležitý je dlhodobý vývoj. A tam vidíme, že nerastú len preferencie Smeru, ale aj dôveryhodnosť Roberta Fica. Ak konštelácia bude taká, že by Fico do prezidentských volieb išiel, tak na začiatku budúceho roka môže mať väčšiu šancu stať sa prezidentom, ako keď ho v roku 2014 porazil Andrej Kiska.

Kostolný: Treba povedať aj druhú časť prieskumu, ktorá hovorí, že Robert Fico stále zásadným spôsobom polarizuje spoločnosť. Darí sa mu získavať ľudí, ktorí si pred pár rokmi mysleli, že je s ním koniec. Je to také slovenské prekvapenie. Ale súbežne budí nevôľu a odpor. Ja si myslím, že ak by ho prezidentská kandidatúra znovu zlákala, tak znovu prehrá.

Koník: Pokúsili sme sa modelovať prípadné druhé kolo, v ktorom by boli Ivan Korčok a Robert Fico. Sme veľmi ďaleko od reality a ani jeden neohlásil kandidatúru, ale súboj medzi nimi by bol pomerne tesný. S miernym náskokom by vyhral Ivan Korčok, ale Robert Fico má silu znechutiť voličov a dosiahnuť, aby sa na politiku radšej vykašľali. V tom môže byť jeho sila.

Poďme trochu do sveta súdnictva. Krajský súd v Košiciach rozhodol, že poslanec SaS Alojz Baránik sa musí ospravedlniť bratislavskej sudkyni Ayše Pružinec Erenovej za výroky o tom, že je „najväčšia prieťahárka“ a „korupčníčka“. Zaplatiť jej musí aj odškodnenie 70-tisíc eur. Prípad je zaujímavý tým, že Baránik to povedal v parlamente. Na výroky v pléne majú poslanci trestno-právnu imunitu, ale tento prípad vyvolal debatu, či sú napriek tomu žalovateľní v civilných žalobách. Aký je váš pohľad?

Kostolný: Pre mňa ide o prekvapivé rozhodnutie. Je to dosť vysoká suma za to, že povedal vec, pri ktorej platí, že pani sudkyňa svojím správaním dáva dosť veľký priestor myslieť si, že nie vždy postupovala úplne ideálne. Jej verejná prezentácia nám dáva možnosť myslieť si, že nie je veľkou hviezdou slovenského súdnictva a spravodlivosti.

Existuje viacero rozhodnutí, ktoré hovoria, že napriek tomu, že výrok zaznie v parlamente, má sa posudzovať. Zdá sa mi, že je to v poriadku, poslanci majú mať zodpovednosť za to, čo hovoria. Skôr ma trápi, že po chvíľke, keď sa zdalo, že aj v súdnictve prebehne nejaký typ spamätania sa a odvahy pomenovať, že aj medzi sudcami sú takí, ktorí sa nesprávajú slušne a nekorupčne, všetko opäť zapadlo a sudcovia sa navzájom držia. Tento verdikt vnímam čiastočne ako takýto prípad.

Treba povedať, že suma odškodného bola znížená, v prvostupňovom rozsudku sa hovorilo dokonca o sume 200-tisíc eur.

Koník: Výška odškodného ma veľmi vyrušila. Pripomenula mi časy, keď na čele justície stál Štefan Harabin a sudcovia prisudzovali iným sudcom vysoké odškodné. Veril som, že tam už nie sme. No aj pán poslanec Baránik by si niekedy mal dávať pozor na jazyk a hovoriť veci, ktoré vie dokázať.

Prelomový verdikt zaznel aj minulý piatok. Najvyšší súd právoplatne odsúdil expolicajta Mariána Kučerku na 10 a pol roka a trest prepadnutia majetku za to, že zametal pod koberec úplatky. Súd tak uzavrel prvý prípad korupčného policajta, ktorý fungoval v systéme pod vedením bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara. V čom vidíte dôležitosť rozsudku?

Koník: Prvýkrát máme právoplatne potvrdené, že Ficova, Kaliňákova a Gašparova polícia zametala prípady pod koberec a niektorí policajti si s kauzami robili, čo chceli. V rozsudku sú zdokumentované konkrétne prípady policajta, ktorý pre nich takúto robotu vykonával; dokonca siahajú až k Petrovi Žigovi z Hlasu, ktorý pod prísahou popieral stretnutie v tejto kauze, sudcovia mu však neuverili. A je tam dôležitý ešte iný motív: aj po tomto rozsudku je Robert Fico silný v tom, ako odkazuje ľuďom, ktorí boli v polícii pod ním, že sa o nich postará.

Kostolný: To je moment, ktorý robí z volieb nezvyčajnú situáciu. Robert Fico momentálne vyhráva v prieskumoch verejnej mienky a môže byť víťazom parlamentných volieb. Ale súbežne platí, že nikto nevie povedať, či nebude obžalovaný a neskončí vo väzení. Kučerkov prípad má presah aj do strany Hlas, pán poslanec Žiga je súčasťou skutkov, pre ktoré bol pán Kučerka odsúdený. To je veľmi zvláštna situácia. Tak veľa kandidujúcich politikov, ktorým hrozí obvinenie, obžaloba alebo súd, to sa len tak nevidí.

Zároveň platí, že pozornosť venovaná tomuto prípadu a rozsudku je oveľa menšia, ako mali články o Threme a zneužívaní polície v rokoch 2018 či 2019.

Kostolný: Je to nespravodlivosť sveta. O možných zločinoch z éry Roberta Fica hovoríme intenzívne štyri-päť rokov. Človek nezvládne udržať pozornosť tak dlho ani pri dobrom seriáli, ktorý má rád.

Na záver si dajme tradičnú rubriku. Ktorá správa vás tento týždeň potešila?

Koník: Teším sa, ako sa prvýkrát pôjdem pozrieť na strechu Prioru na Kamennom námestí v Bratislave, ktorá ožila a je tam nový podnik. Ukazuje sa, že aj v zanedbanom priestore s veľmi pochybným majiteľom – budovu kúpil podnikateľ George Trabelssie – sa môže diať niečo pekné, kde sa ľudia radi stretávajú.

Kostolný: Nemám naozajstnú dobrú správu. Ale za dobrú správu považujem aj to, že sa nám v redakcii darí uprostred leta nachádzať energiu brať vážne, čo politici robia, a analyzovať to.