Vzťahy Maďarov s Maticou slovenskou neboli iba o konfliktoch
Vzťah Matice slovenskej a úradov je vhodné rozdeliť na dve obdobia. V čase jej vzniku a v prvých rokoch jej existencie vládnu moc nemala v rukách uhorská politická elita, ale Viedeň.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je historik, výskumník Historického ústavu SAV a NKE Közép-Európa Kutatóintézet
Jedným z kľúčových konfliktov v rámci spoločných slovensko-maďarských dejín v 19. storočí, ktorý má symbolický význam, bol zásah uhorskej vlády proti Matici slovenskej. Hoci tento kultúrny spolok nezakázala, len pozastavila jeho činnosť, uvedený krok sa zákazu prakticky rovnal.
Majetok matice najprv zablokovali a o desaťročie neskôr ho odovzdali provládnemu maďarizačnému Hornouhorskému maďarskému vzdelávaciemu spolku (Felvidéki Magyar Közművelődési Egyesület).
Pôvodná Matica slovenská mohla obnoviť svoju činnosť až po 1. svetovej vojne, po vzniku Československa. V priebehu tohto obdobia sa zatvorenie matice stalo symbolom násilnej maďarizácie a protislovenskej uhorskej politiky v období dualizmu.
Pri spomienkach na tieto udalosti sa však zabudlo na skutočnosť, že Matica slovenská dvanásť rokov (1863 – 1875) fungovala pod uhorskou administratívou, síce nie nerušene, no v súlade so zákonmi, a to vďaka spolupráci predstaviteľov tohto spolku a uhorských úradov, ktorá bola v podstate bezproblémová.
Béla Grünwald a masky matice
Po tom, ako sa známemu zvolenskému podžupanovi Bélovi Grünwaldovi, vystupujúcemu proti slovenskému politickému hnutiu, podarilo v priebehu roka 1874 dosiahnuť, aby uhorská vláda zatvorila tri slovenské gymnáziá, obrátil sa na sklonku toho istého roka proti Matici slovenskej.
