Tretí sen

Kosím trávu. Kde by som bol, keby som žil v Londýne roku 1938? Vítal by som na letisku Heston spolu s nadšeným davom ministerského predsedu Chamberlaina vystupujúceho z lietadla a mávajúceho Mníchovskou dohodou? Alebo by som bol fotografom a sústredil sa len na ostrosť záberov? Prinášal Británii mier a zabránil nezmyselnej vojne pre nejaké Sudety vo vzdialenom Československu. A to je vážny dôvod na ovácie a kvalitnú fotografiu. Kosím a listujem v pamäti.

Mnohí netlieskali. Keď vypukla vojna v Habeši, ľudia si kupovali mapu s fotografiou cisára Haileho Selassieho a Mussoliniho a sledovali postup bojov. Vojna bola ďaleko, ale znepokojovala. Aj študent stavebnej priemyslovky, môj otec, si ju kúpil. Možno preto, lebo tam išiel nakrúcať spravodajské zábery sused, ktorý ho učil fotografovať. Charizmatický Dežo Hoffmann, neskôr v Španielsku priateľ Hemingwaya, Orwella a Roberta Capu. Asi neučil len fotiť, ale aj uvažovať o svete.

V arcidiecéznej galérii v Kroměříži pred nádherným obrazom anglického kráľa Karola I. a jeho ženy Henrietty Marie od van Dycka. Dojemne si ako dvaja botanici vymieňajú palmovú ratolesť a vavrín, symboly mieru a víťazstva. Karol I. nemal chuť podporiť vojnu v strednej Európe a zbabral dejiny aj svoj osud rovnako ako neskôr Chamberlain. Kráľa popravili, časť jeho obrazov sa dostala po dražbe na Moravu. Chamberlain iba potichu rezignoval.

Byť neutrálny je ako letný sen o dovolenke na horiacom ostrove, debata o úsporných opatreniach u susedov, o medveďoch u nás alebo o tom, či odrieknuť v prípade konfliktu vojenskú službu ako lekár Albert Škarvan. Po emigrácii k L. N. Tolstému z Ruska rozčarovaný odišiel do Anglicka.

Ľudia potrebujú oddych. Aj sochár Rodin, spolu s maliarom Muchom, architektom Jurkovičom a so sochárom Šalounom boli v roku 1902 na výlete u maliara Uprku na Morave. Obdivovali kroje, popíjali víno a oskorušovicu a potom príde realita. Na cintoríne v Holešove čítate na náhrobnom kameni nápis s dátumom, ktorý sa oslavuje ako deň konca monarchie a vznik nového štátu – ale je to dátum brutálnej smrti a pogromu.

Pri van Dyckovom obraze – naozaj nie je celkom jasné, kto komu a prečo dáva rôzne rastliny – som si spomenul na Churchilla, ktorý vystriedal v úrade naivného Chamberlaina. „Všetko, o čom sa v minulosti tvrdilo, že iba bude, je dnes už tým, čo bolo. Až sa raz z toho, čo iba bude, stane to, čo už kedysi bolo, tak si všetci budeme môcť oddýchnuť. Už aby to bolo,“ napísal Churchill. V tomto roku sa ťažko oddychuje.

P. S. Aj o tom je kniha Utópia v Leninovej záhradke, o osudoch Slovákov, ktorí uverili a išli budovať nové Rusko. Nedopadlo to dobre. Dva nepodarené sny, prečo by sa mal podariť tretí?