Odhalila škandál v kráľovskej akadémii: Švédsko sa zmenilo, už vieme pomenovať sexuálne násilie

Švédska novinárka Matilda Vossová Gustavssonová odkryla sexuálny škandál v Kráľovskej švédskej akadémii, ktorá zodpovedá za udeľovanie Nobelových cien za literatúru – a opísala správanie francúzskeho fotografa Jeana-Clauda Arnauta.

Spletitý príbeh zneužívania moci vo švédskych kultúrnych kruhoch, konkrétne podoby a následky násilia páchaného Arnaultom aj problematické vnímanie a nároky kladené na obete sexuálneho násilia a obťažovania opisuje v knihe Klub, ktorá vyšla vo vydavateľstve Absynt.

„Podobné prípady treba opísať chaoticky a zložito, pretože také skrátka sú. Chaos ani zložitosť nemenia absolútne nič na tom, že bol spáchaný zločin,“ vraví autorka literárnej reportáže.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

• ako premýšľala počas písania knihy, akú má sama moc;
• kedy sa redakcia Dagens Nyheter rozhodla, že práve príbeh Jean-Clauda Arnaulta stojí za to sledovať a odkryť;
• prečo v pôvodnom článku nikdy nezaznelo jeho meno a v čom to textu pomohlo;
• akú rolu zohrala v celom príbehu Arnaultova žena, poetka Katarina Frostensonová;
• ako sa švédska spoločnosť v nadväznosti na kauzu zmenila;
• prečo je dôležité ukazovať príbehy sexuálneho násilia bez prikrášlení.

Prečítajte si

Väčšina páchateľov sexuálneho násilia sú takzvaní „obyčajní dobrí” ľudia, hovorí psychologička

V roku 2018 po prvý raz za 75 rokov nebola udelená Nobelova cena za literatúru, a to v nadväznosti na odhalenie sexuálneho škandálu v kruhoch blízkych Kráľovskej švédskej akadémii. Ste novinárka, ktorá tento príbeh o moci, jej zneužívaní, strachu a mlčaní opísala nielen v najväčšom švédskom denníku Dagens Nyheter, ale neskôr aj v knihe Klub, ktorá je od minulého roku dostupná aj v češtine. Ako ste vy osobne pracovali s konceptom moci počas práce na tejto kauze? Cítili ste, že máte moc?

Keď som neskôr videla dosahy svojej práce, určitý pocit moci som určite mala. Pri písaní knihy bola moc témou, nad ktorou som často premýšľala. V kultúrnej sfére sa totiž prejavuje trochu inak. Nejde až tak veľmi o to, koľko zarábate peňazí alebo akú máte pracovnú pozíciu. Moc sa v kultúre spája s vplyvom, dobrými recenziami a tým, či ste súčasťou určitých sociálnych kruhov. To, čo je pre moc v kultúrnej sfére typické, je, že sa s ňou ľudia neidentifikujú.

Keď ste politik, chcete sa prezentovať ako niekto mocný. V umeleckej oblasti je to však inak – chcete byť outsider. To aj preto, že pozícia vyhnanca, ktorý bojuje proti mocným a pohybuje sa na okraji spoločnosti, je silnejšia. V kultúrnom svete potom stretnete veľmi veľa mocných ľudí, ktorí sa však so svojou pozíciou nestotožňujú.

Výsledkom je, že sa necítia byť zodpovední. Zodpovednosť je totiž cena, ktorú musíte zaplatiť, keď si vlastnú moc pripustíte. Absencia zodpovednosti je prípad aj mnohých ľudí vo Švédskej akadémii – majú obrovskú moc, s ktorou sa však neidentifikujú. Považujú sa za ľudí z undergroundu, ktorí broja proti establišmentu.

O tomto som premýšľala naozaj často. Pomohlo mi, že z kultúrneho sveta sama nepochádzam. Nemala som žiadnu silnú pozíciu, len som sa snažila upozorniť na správanie mocných ľudí. Keď som však potom videla, aké má kauza dôsledky, uvedomovala som si, aké ťažké je prijať, že aj ja mám moc, musím nad ňou premýšľať a nejako s tým pracovať.

Našťastie som si taktiež vďaka ľuďom, o ktorých píšem, uvedomovala, aké nebezpečné je, keď toto odmietate a nepripúšťate si to.

Aj dnes je to pre mňa stále veľká vec. Svojou prácou koniec-koncov ovplyvňujem životy mnohým ľuďom. Zverejniť také informácie a napísať o niekom, že je násilník, je nesmierne závažná vec.

Debata o sexuálnom násilí sa v posledných rokoch rozšírila po celom svete aj vďaka hnutiu #MeeToo a publikovaným odhaleniam New York Times a New Yorkeru o hollywoodskom producentovi Harveym Weinsteinovi. Vtedy ste aj vo vašej redakcii začali diskutovať o známych osobnostiach Švédska, ktoré by sa niečoho podobného mohli dopustiť. Kedy ste si uvedomili, že Jean-Claude Arnault bude ten veľký príbeh, ktorý sa pokúsite odhaliť?

Predchádzalo tomu mnoho krokov. Keď sa publikovali prvé texty o Weinsteinovi, takmer okamžite som si na Arnaulta spomenula. Vtedy som ešte nevedela o žiadnych prípadoch znásilnenia, ale počula som o sexuálnom obťažovaní mnohých žien. Vo švédskej spoločnosti tým bol Arnault svojím spôsobom známy niekoľko desaťročí.

Aj tu však pre mňa bolo dosť dôležité premýšľať nad mocou, akú takí ľudia majú. Od začiatku som si bola vedomá toho, že nejde len o Arnaulta, ale o akúsi mocenskú štruktúru, že sa to týka aj spoločenských kruhov, ktorých je súčasťou, rovnako ako jeho úzkych väzieb na Švédsku akadémiu a literárny svet všeobecne.

Fakt, že ide práve o moc, bol aj dôvodom, prečo som sa v celej kauze začala vŕtať. Keď som si potom vypočula prvé svedectvo opisujúce znásilnenie, uvedomila som si, že už niet cesty späť. Otvorila sa tým úplne iná a nová úroveň príbehu.

A tiež som vnímala úplne inú úroveň strachu zo strany ženy, ktorá mi svoj zážitok s Arnaultom opísala. Hovorila som s mnohými ľuďmi, ktorí sa báli následkov, báli sa o svoju kariéru. Ona sa však bála o