Hollywoodski scenáristi bojujú za všetkých

Autor je profesor ekonómie na MIT

Umelá inteligencia je pre veľký biznis novou módou. Jednotlivé spoločnosti sa ponáhľajú predviesť, ako budú používať nové generatívne modely umelej inteligencie, a médiá sa plnia príbehmi o transformačnom potenciáli tejto technológie. Nedá sa poprieť, že by AI mohla výrazne zvýšiť produktivitu. Ale kto z toho bude mať prospech? Prebiehajúci štrajk amerických scenáristov môže ponúknuť jednu z odpovedí.

Hollywoodski scenáristi sú už dnes svedkami budúcnosti, ktorej budú čoskoro čeliť všetci ľudia, ktorí pri práci vo väčšej miere využívajú svoje znalosti – a to bez výhod, ktoré ponúkajú odbory. Otázne je, ako a kto bude AI používať. Budú ju televízni a filmoví producenti vnímať ako možnosť nahradenia scenáristov a zníženia nákladov alebo ju využijú na vytváranie kvalitnejšieho obsahu, čím umožnia kreatívnym pracovníkom byť produktívnejšími a zarábať viac?

Nové pracovné miesta

Podobnou cestou sme už kedysi išli. Začiatkom dvadsiateho storočia viedli rýchle zlepšenia výrobných technológií, ako sú pohyblivé montážne linky a elektrické stroje, k prudkému zvýšeniu produktivity. Henry Ford, priekopník v aplikovaní týchto technológií, odhadol, že „samotné [motorové stroje] pravdepodobne zdvojnásobili efektivitu priemyslu“ a zároveň umožnili postaviť oveľa väčšie továrne. Ale pracovníci sa na ziskoch z nových technológií automaticky nepodieľali. Naopak, nestalo sa tak, kým neboli vytvorené nové pracovné miesta a kým robotníci nezískali dostatočnú vyjednávaciu silu na to, aby požadovali vyššie mzdy. To sú dva piliere zdieľanej prosperity.

Zatiaľ čo Ford a jeho súčasníci automatizovali niektoré procesy, v ich vylepšených továrňach pribudlo aj množstvo nových činností, ktoré si vyžadovali ľudskú prácu – od prípravy materiálu a údržby strojov až po koordináciu operácií. Tieto úlohy rozšírili podiel pracovníkov na výrobe a premietli sa do veľkého nárastu dopytu po pracovnej sile. V roku 1899 americký automobilový priemysel zamestnával niekoľko tisíc pracovníkov a vyrábal približne 2500 vozidiel ročne. Do roku 1929 Ford a GM vyrábali každý 1,5 milióna áut ročne (celková produkcia áut v USA bola okolo 4,5 milióna) a tento priemysel zamestnával viac ako 400 000 ľudí.

Profit pre jedných i druhých

Druhým pilierom je vyjednávacia sila pracovníkov. Slávny štrajk v General Motors v rokoch 1936 – 1937 bol kľúčovým krokom k tomu, aby štrajkujúci dosiahli uznanie odborov, zlepšenia pracovných podmienok a vyššie odmeny. Nová rovnováha, ktorá sa vytvorila medzi manažmentom a zamestnancami vo výrobe automobilov, prispela v niekoľkých nasledujúcich desaťročiach k rýchlemu rastu miezd. Umožnil to aj dôraz na neustále školenie a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov, aby zvládli nové úlohy. Zamestnávatelia aj zamestnanci zo zvýšenia produktivity profitovali.

V porovnaní s 20. rokmi sa v 60. rokoch minulého storočia výroba áut v USA zdvojnásobila, pričom štyria najväčší výrobcovia zamestnávali 1,3 milióna ľudí, čo bol viac ako trojnásobok zamestnanosti v tomto odvetví spred štyroch desaťročí. Okrem toho boli zisky dominantných firiem GM a Ford (upravené o infláciu) približne päťkrát vyššie ako v predchádzajúcich desaťročiach.

Vzostup organizovanosti v automobilovom priemysle tiež vytvoril model vyjednávania medzi kapitálom a prácou pre ostatné odvetvia, ktoré ho vzápätí nasledovali. Predstavte si, čo by sa stalo, keby sa výrobné spoločnosti pokúsili v 50. rokoch 20. storočia zaviesť „fabriky bez pracovníkov“, ako o tomto niektorí ľudia začali hovoriť dnes. Rast produktivity (nehovoriac o spoločnej prosperite) by značne utrpel, pretože by sa podkopal alebo úplne stratil ľudský príspevok k technickej práci, dizajnu, údržbe, ku kontrole a kreatívnemu riešeniu problémov.

Dnes čelíme rovnako revolučným zmenám, keď šéfovia firiem zvažujú, ako aplikovať generatívnu AI na všetky komponenty produkcie a distribúcie svojho produktu. Významné spoločnosti zamerané na technológie čelia mnohým podobným rozhodnutiam, aké museli urobiť výrobcovia automobilov na začiatku dvadsiateho storočia. Mali by sa mocné nové technológie použiť na automatizáciu práce so znalosťami, ktorá by pripravila o miesto mnohých ľudí? Alebo by sa AI mohla stať nástrojom na zvýšenie produktivity a kreativity daných pracovníkov? Veľa bude závisieť od toho, či majú títo ľudia možnosť vyjadriť sa, a od toho, ako takéto voľby ovplyvnia produktivitu a kvalitu produktov.

Dúfať by mali všetci

Existujú dôvody domnievať sa, že štrajk hollywoodskych scenáristov by mohol byť dôležitejší ako boje o uznanie odborov v továrňach Ford a GM pred storočím. Na začiatok treba povedať, že hollywoodski kreatívni pracovníci sú v porovnaní s pracovníkmi v iných odvetviach výnimočne dobre organizovaní a silní. Ak zlyhajú, ostatní pracovníci využívajúci pri svojej práci najmä svoje znalosti budú mať menšiu šancu formovať budúcnosť práce a technológii.

Dilemy, ktoré sú pred nami, sú epochálne, pretože filmoví producenti sú zjavné v pokušení zvoliť si najľahšiu cestu pod heslom „zautomatizujte všetko, čo môžete“. Tento prístup môže byť z krátkodobého hľadiska ziskový, pretože umožní lacnú produkciu viacerých filmových či televíznych produktov s menším počtom scenáristov, hercov a iného personálu. Ale zisky štúdia a vysokokvalitný výstup nie sú to isté. Ľudskú vynaliezavosť a kreativitu umelá inteligencia stále nenahrádza. Pozrite sa za súčasný humbug a malo by byť jasné, že schopnosť predpovedať nasledujúce slovo vo vete a sumár „múdrosti“ dostupnej na internete pravdepodobne neprinesie vynikajúci umelecký výstup – aj keby veľké jazykové modely asi mohli napísať priemerné situačné komédie.

Takáto jednoduchá cesta je drahá najmä pre to, čo sa pri nej vynecháva. Generatívna umelá inteligencia by sa mohla stať nesmierne prospešným nástrojom v rukách kreatívnych umelcov tým, že by pomohla pri výskume a vývoji nových nápadov. Ak sa nám podarí ísť touto zložitejšou cestou, AI by mohla viesť k ďalšiemu technologickému pokroku a viac podporiť ľudskú vynaliezavosť.

Veľa však závisí od scenáristického štrajku. Je zrejmé, že ak by ich filmové štúdiá odsunuli na vedľajšiu koľaj, bola by to pre nich katastrofa. No dúfať, že hollywoodski odborári uspejú v tom, aby ukázali nielen to, ako môžu odbory krátkodobo zvýšiť mzdy, ale aj to, ako možno technológiu využiť na podporu kreativity a nie na jej vytlačenie, by mali dúfať všetci.

© Project Syndicate