Amerike spadol rating. Trhy pokrčili plecom

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Agentúra Fitch znížila investičný rating vládnych dlhopisov USA. Správa obletela celý svet a narobila veľa šumu. Akciový index Dow Jones sa prepadol o 300 bodov. Blíži sa kolaps Ameriky?

Nie, žiadny finančný armagedon sa nekonal. Šéfka americkej centrálnej banky okamžite zmietla správu agentúry Fitch zo stola: „Americké vládne dlhopisy zostávajú najbezpečnejšie a najlikvidnejšie aktívum na svete. A americká ekonomika je stále silná,“ povedala Janet Yellen.

Je to pravda? Áno, je. Aspoň zatiaľ. Ale fakt, že globálna ekonomická superveľmoc už nie je taká dôveryhodná ako kedysi, čosi napovedá.

Ide to, ale je to ťažké

Zníženie ratingu má pre dlžníka obyčajne nepríjemné dôsledky. V lepšom prípade mu zvýšia úrokovú sadzbu. V tom najhoršom sa dostane do situácie, že mu už nikto nepožičia. Fanúšikov katastrofických scenárov sklameme. USA nepôjdu do bankrotu. A dokonca je veľmi pravdepodobné, že nebudú platiť ani vyššie úroky ako doteraz. Mimochodom, v roku 2011 podobným spôsobom znížila rating USA agentúra S&P. Zníženie ratingu nemalo pre USA žiadne relevantné dôsledky.

USA boli dominantnou ekonomickou mocnosťou posledných sto rokov. Nájsť náhradu je v najbližších rokoch prakticky nemožné. Penzijné fondy, poisťovne, banky, ale aj individuálni investori nakupujú do svojich portfólií americké vládne dlhopisy za tisícky miliárd dolárov. Potrebujú kvalitné a všeobecne dostupné aktívum, ktoré sa dá kedykoľvek kúpiť, ale aj odpredať. Stále existujú krajiny, ktorým zostal najvyšší rating udelený všetkými troma veľkými agentúrami (Fitch, Moody’s a S&P). Problémom je, že s výnimkou Nemecka ide o malé krajiny (napríklad Holandsko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko a Luxembursko, Austrália a Singapur). Vysoký rating majú práve preto, že hospodária dobre a ich dlh je nízky. Ponuka ich dlhopisov je preto rádovo nižšia ako ponuka amerických vládnych cenných papierov. Niektoré krajiny navyše emitujú dlhopisy v národných menách alebo v eurách. Investorovi z dolárovej oblasti (čo je celá Ázia a Latinská Amerika) tak vzniká kurzové riziko. Vymeniť americké dolárové dlhopisy za švajčiarske frankové je ako meniť chlieb za koláčik z exotických semienok. Dá sa, ale ťažko.

Nezáujem trhov

Vládny dlhopis je záväzok krajiny, že investorom vráti peniaze. Americký dolár (na rozdiel od nórskej koruny) je svetovou menou a vezmú ho všade. To vytvára americkej vláde a centrálnej banke aj určité perverzné incentívy. Krajina nie je veľmi motivovaná rozumne hospodáriť. Ako povedal bývalý šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan: „USA zaplatia hocijaký dlh, pretože môžeme natlačiť toľko dolárov, koľko bude treba.“ To je jednoducho privilégium svetovej rezervnej meny.

Agentúra Fitch, mimochodom, nijako nespochybnila schopnosť USA splácať vládny dlh. Vo svojom stanovisku iba poukázala na nekonečné a neplodné škriepky Republikánov a Demokratov v kongrese. Zástupcovia ľudu demonštrujú omnoho viac straníckeho zápalu ako zdravého rozumu. Aj zníženie ratingu v roku 2011 súviselo s neochotou dohodnúť sa na pravidlách deficitu a dlhu. Súčasné zníženie ratingu sa nijakým spôsobom neprejavilo na ochladení vášní a hľadaní racionálnych riešení. Skôr naopak. Prezidentské voľby sa blížia a treba usilovne hľadať argumenty, kto kedy zlyhal a kto, naopak, všetko vyrieši a urobí Ameriku znovu veľkou. Investori si na politický folklór dávno zvykli a na zníženie ratingu reagovali dlhopisové trhy nezáujmom.

Veľmi dlhá cesta

Neexistuje už teda žiadna ekonomická spravodlivosť a môžu si bohaté a mocné USA dovoliť všetko? Takmer všetko – ale len pokiaľ budú bohaté a mocné a pokiaľ im nevyrastie ozajstná konkurencia. Konkurencia je najsilnejší a najzdravší ekonomický mechanizmus na obnovenie disciplíny a zaručenie prosperity. Ako to vyzerá s konkurentmi USA?

Ešte v 80. rokoch sa za vážneho súpera USA považovalo Japonsko s tvrdou pracovnou disciplínou a so špičkovými technológiami. Dnes nás táto (nepochybne úžasná) krajina fascinuje skôr svojou kultúrou, ale aj rýchlym vymieraním a neudržateľne vysokým dlhom. Technologicky vyspelá Čína s počtom obyvateľov 1,5 miliardy je určite najvážnejším ašpirantom na globálnu ekonomickú superveľmoc. Začína sa však topiť vo svojich vlastných problémoch. Aj na čínskej ekonomike sa prejavuje demografická zmena a prechod z rýchleho rastu na ekonomickú stagnáciu. Čínska vláda, samozrejme, túži, aby čínsky jüan nahradil dolár v úlohe svetovej rezervnej meny. K tomuto cieľu však vedie veľmi dlhá cesta a nie je isté, kam sa Čína dostane.

V minulom roku činil podiel dolára na platbách v medzinárodnom obchode 42 %. Podiel eura bol 32 % a podiel jüanu len necelé 3 %. Dolár mal aj 58-percentný podiel na svetových devízových rezervách, kým jüan menej ako 3 %. India sa raz možno stane ekonomickou veľmocou. Najskôr po roku 2040, ak vôbec. Šetrné Nórsko či Švajčiarsko s oveľa menším počtom obyvateľov na mape sveta nevieme nájsť. Zosadiť dolár z trónu teda nie je jednoduché a v najbližšom desaťročí k tomu sotva dôjde.

Zostane ešte dlho

Dlhodobá predpoveď pre rating amerických vládnych dlhopisov vyzerá asi takto: Republikáni a Demokrati sa budú aj naďalej navzájom obviňovať a bez obáv zadlžovať vlastnú krajinu. Keby čokoľvek, peniaze si vedia vždy vytlačiť. A keďže mnohé krajiny robia presne to isté, pozícia USA sa nebude veľmi meniť. Z času na čas znížia Amerike rating aj iné agentúry. Americká ekonomika má však slušné šance zostať svetovým lídrom. Nájsť voči nej vhodnú alternatívu bude veľmi ťažké.

Snom o krypte a zlate sa bude omnoho viac dariť na konšpiračných weboch ako v reálnom živote. Silná mena jednoducho musí byť podložená výkonnou ekonomikou. Dolár preto ešte dlho zostane jedinou akceptovateľnou alternatívou pre globálnych investorov.